Poviedka:
Pridaná: 21.5.2010, 19:26:07
Čítaná: 4925×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evansová, James Potter, jane, Nina
Stručný dej: Lilly aj Nina poprosili Jane, aby ich dala dokopy s Jamesom. Pre ktorú kamarátku sa nakoniec rozhodne?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Venujem mojej sestričke, ktorej všetci povinne držíme palce na maturite! Good luck!

Žiarivé blesky trhali tmu za oknami na drobné kúsky. Osvecovali hrad a prenikali do chodieb, v ktorých blčali svetielka z fakieľ a lampášov rozvešaných po stenách.

James úplne vyčerpaný metlobalovým tréningom vliekol nohy za sebou po dlhých rokfortských chodbách. Celý tím už dávno poslal do klubovne, kým on ešte hútal nad novou stratégiou útoku, pretože prvý zápas proti Slizolinu sa blížil a on stále nebol spokojný s výsledkami tréningov. Noví triafači boli beznádejne slabí a nesynchronizovaní, aspoň odrážači a strážca, ktorí zostali z minuloročného tímu držali svoje pozície pevne v rukách. A napokon tu je on, nikdy mu neunikne ohnivá strela, aj keď Siriusov brat Regulus je tiež perfektný. Musia vyhrať. Sľúbil to svojmu najlepšiemu priateľovi.

„Kto to tu robí taký neporiadok?“ ozvalo sa za jeho chrbtom.

„Evansová,“ zaškeril sa a ruka mu skočila do vlasov. Napriekt únave a bolesti, ktorú signalizoval každý sval jeho tela sa mu oči zaleskli a do žíl vprúdila nová dávka endorfínov.

„No jasné, Potter!“ prevrátila oči a pevnejšie si pritisla k sebe knihy ako štít. „Pozi sa čo za bordel nechávaš za sebou! Tri body dole pre Chrabromil. Zbohom.“

„Kam chceš ísť?“ zasmial sa, keď sa zvrtla na päte.

„Niekam ďaleko od teba!“

„Nebuď ako malá, Evansová,“ povedal a Lily zastala. „Obaja ideme do klubovne a tam vedie len jedna cesta, tak sa o ňu podeľme.“

James, samozrejme, vedel o ďalších dvoch skratkách, ktoré pôvodne plánoval využiť, no teraz pôjde radšej s Lily oficiálnou cestou, než sám tajnou.

„Ale žiadne primitivizmy,“ zavelila a maximálne odmerane sa k nemu pridala.

James vykročil oveľa rezkejšie než doteraz a v snahe nepovedať niečo za čo by si vyslúžil jej britkú odpoveď radšej mlčal.

„Vidíš,“ začal celý vyškerený a zdalo sa, že je spokojný sám so sebou. „Už sme prešli celú chodbu a nič. Na rande budem tiež normálny.“

„A tiež to vydržíš až minútu?“ spýtala sa s vážnou tvárou.

„Evansová, ja som prvotriedny materiál, nemôžeš ma odmietnuť, keď sa ti ponúkam naservírovaný na zlatom podnose,“ tvrdil skalopevne presvečený o vlastnej dokonalosti.

„Tak si daj pozor, prvotriedny materiál, aby ťa niekto nepredal načierno.“

„Predať ma môžeš jedine ty, si držiteľka mojich papierov,“ povedal.

„Prečo o tom neviem, Potter? Už dávno by si bol na inom konci sveta,“ zavrčala.

Opäť šli ticho cez celú chodbu. Na konci sa Lily obzrela na zašpinanú podlahu, pretože z Jamesa stále kvapkala voda a blato.

„Tú chodbu budeš čistiť, pozri, čo si tu narobil,“ zamračila sa.

James vyčaril úsmev malého neposlušného chlapčeka. „Prečo si ku mne taká zlá? Vieš to predsa vyčistiť jediným mávnutím prútika. Urob to pre mňa.“

„Povedala som, že to budeš čistiť, Potter,“ trvala Lily na svojom. „A hneď teraz idem za profesorkou McGonagallovou.“

„Si hrozne protivná vieš o tom? Vôbec ti neprekáža, že príde naša fakulta o body?“ James sa už mračil.

„Ten pohľad ako drhneš chodbu mi za to stojí,“ odpovedala s chladne prižmúrenými očami.

James si prehodil metlu cez plece. „Vážne ma neznášaš, však?“

„Už ti to doplo?“

„Áno,“ uškrnul sa. „Primitívnemu Potterovi to doplo.“

Lily bojovne vystrčila bradu, zasmiala sa a spokojne vykračovala ďalej chodbou.

James ju nasledoval bez slova. Naozaj už veľmi silno pochyboval o dievčati, ktoré ho tak očarilo. Vzdal sa jej. Už miliónty raz. A každým takýmto rozhovorom sa jej vzďaľoval. Vždy, keď mu vynadala, vedel, že mu za to nestojí. Ale keď bola od neho preč dlhšie ako pár minút, túžil byť opäť s ňou. Akoby načerpal sily na nový boj.

Prišli až k portrétu Tučnej pani.

„Fajn, za profesorkou nepôjdem,“ oznámila Lily preliezajúc otvor v stene. „Ale to nič nemení na fakte, že ťa neznášam.“

Prešla ku gauču a sadla si vedľa spolužiačok.

„Zase si mu dala košom?“ spýtala sa Nina a s očakávaním pozrela na Jamesa. Nemala však šancu, aby si ju všimol, keď bola v Lilinej blízkosti.

„Nedávam mu ,košom‘!“ ohradila sa Lily. „Nič s ním nemám, - len ho odbíjam.“

Jane prevrátila oči nad domácou úlohou.

„Nejaký problém?“ zaútočila na ňu Lily s namosúreným výrazom.

Jane len mávla rukou. „Už nemám chuť to komentovať.“

„Ani ťa o to nikto neprosil,“ zavrčala a vstala.

Mala pocit, že ak do nej ešte niekto zadrapne, tak sa nezdrží a vybuchne ako sopka dlho žeravejúca pod povrchom chladného kameňa.

Jane vyplazila jazyk za odchádzajúcou kamarátkou a unavene si natiahla ruky nad hlavu.

„Je to neznesiteľné. Daj sa s Potterom dokopy, Nina, možno si potom ,hentá‘ uvedomí, čo sa jej ponúka.“

„Možno by si to uvedomila aj menej bolestnejším spôsobom – pre všetkých. Ona nevidí, že ho môže stratiť. Asi ju naozaj baví nechať sa obletovať, alebo si proste zvykla byť stredobodom pozornosti,“ rozmýšľala Nina.

James prišiel k ich stolu s úsmevom od ucha k uchu sa sklonil k nim. „Započul som svoje meno?“

„Áno, fandíme ti, aby si skrotil našu čerticu,“ zašepkala Nina s iskriacimi očami.

„Len aby ťa zase nenapichla na trojzubec,“ zaironizovala Jane, preletela pohľadom prácu na Dejiny mágie a zoširoka zívla. „Vážne mi uberáte životnú energiu.“

„Dlho už nebudeme,“ podotkol James, oprel sa rukami o stôl a smutne sa usmial.

Dievčatá na neho zvedavo pozreli.

„Evansovej som to nepovedal, ale... Viete udržať tajomstvo?“

Lily si ukladala veci v skrinke písacieho stola úplne zhrozená neporiadkom, ktorý našla dnu. Naozaj ju v poslednej dobe využívala len na odkladanie zbytočností? Každý druhý predmet, ktorý sa jej ocitol v ruke letel do koša za jej chrbtom. Samé hlúposti!

„Upratuješ chlievik?“ neodpustila si Jane ležiaca na bruchu na posteli.

„Niečo podobné,“ pritakala Lily so zmrašteným čelom.

Jane sa prevalila na chrbát. Hlava jej ovisla z postele a pozorovala kamarátku z tejto netopierej polohy.

„Lily, ja ti to musím povedať,“ začala zrazu vážne.

„Čo?“

„Ide o... Jamesa, ale neplaš sa...“

„Nie, Jane! Nechcem o úžasnom Potterovi počuť ani slovo! N-E-H-O-V-O-R - MI - TO! Nie som na neho zvedavá.“

Jane zmĺkla a zachmúrila sa. Ruky si automaticky prekrížila na hrudi. Chvíľu pozerala ako Lily oveľa razantnejšie vhadzuje veci do koša. Potom vstala.

„Fajn, ja sa ti nebudem vtierať,“ zavrčala a vypochodovala z izby.

„Ako dobre,“ zašepkala Lils sama pre seba pokračujúc v činnosti.

Trvalo jej dobrú hodinu, kým všetky veci pretriedila, vyčistila a nanovo uložila do skrinky. Bola však rada, keď ju nikto nevyrušoval a hlavne jej nikto nepripomínal toho sprostého tvora. Spokojná s výsledkom odišla do kúpeľne umyť sa z tej špiny, čo sa vyrojila zo skrinky.

Keď sa vrátila do izby nevedela skryť prekvapenie. Nina ležala na posteli s hlavou zaborenou vo vankúšoch a potichu plakala.

Lily si rýchlo prisadla k nej a pohladila priateľku po pleci.

„Čo sa deje, zlatko?“ spýtala sa nežne, no Nina priam vyskočila z postele. Oči mala skutočne červené od plaču.

„Ty si tu?“ spýtala sa zmätene. Chvatne si utrela oči a líca. „Nepočula som ťa. Myslela som, že si preč...“

Lily pokrútila hlavou. „Bola som v kúpeľni, ale tiež som ťa nepočula vojsť. Tak čo sa stalo?“

Nina prešla k zrkadlu a začala sa upravovať. Pár minút bola ticho, potom sa s úsmevom pozrela na kamarátku. „Nič. Naozaj sa nič nestalo. Proste mi len na chvíľu preplo.“

„Určite?“ zapochybovala Lily.

„Áno, potrebovala som byť chvíľku sama, aby som zo seba... dostala emócie,“ zasmiala sa a pokrútila nad sebou hlavou. „Niekedy to človek proste nezvláda.“

„Naozaj sa nič nestalo?“ ešte raz sa uistila Lily, no keď Nina razantne odmietla ďalej sa o tom baviť, poďakovala Lily, že si robí starosti a ubezpečila ju, že keby sa niečo dialo, dá jej vedieť, Lily sa upokojila.

„Fajn, idem sa navečerať. Nejdeš so mnou?“ navrhla.

„Už som jedla,“ odmietla Nina a tak odišla Lily sama.

Veľká sieň sa už pomaly vyprázdňovala, no stoly boli stále plné jedla a tak si Lily vychutnávala koľko miesta má okolo seba a čo je lepšie - nikto jej do toho nekecá!

„Dobrú chuť, Evansová,“ zaprial jej James a Lily priam automaticky položila hrianku naspäť na tanier.

„Nemôžeš ísť obsmŕdať inde?“

„Máš voľné?“

Lily sa zaškerila. „Ale áno a ak si sadneš, bude voľné aj moje.“

„Ďakujem,“ poďakoval James a spokojne sa usadil, no napriek všetkému sa Lily niečo nezdalo. Všetkému čo robil a povedal chýbala tá jeho všedná zanietenosť a energia s akou sa pohyboval, rozprával, usmieval. Teraz sa neusmieval vôbec a keď sa mu to konečne podarilo, nevyzeral šťastne, skôr nútene.

Lily si párkrát zahryzla do jazyka, aby sa ho nespýtala, čo sa deje a ako sa ukázalo, James si želal práve to.

„Nezdá sa ti to teraz trochu hlúpe?“ spýtal sa bez zjavného kontextu, len aby nejak začal rozhovor.

„Ty si sa mi vždy zdal hlúpy,“ odsekla.

„Nie,“ opäť ten úsmev. „Hovorím o nás oboch. O tom, ako sme sa správali. Vieš ako nám mohlo byť spolu dobre?“

Lily prevrátila oči k stropu, no nepovedala nič.

„Škoda, že si mi nedala šancu, kým bol čas.“

„Kam tým mieriš, Potter? Ak si mi prišiel oznámiť, že už nemáš záujem, ja sa len poteším,“ zavrčala.

„Oh, nie! Ja o teba nikdy nestratím záujem. Budeš si to pamätať?“

Lily sa zamračila. Čo sa mu dnes vlastne stalo? Zbláznil sa už načisto? Bola to síce len otázka času, ale... začína ju tými hlúposťami desiť.

Vyfúkla vzduch ako varná kanvica horúcu paru a s čo najodmeranejším výrazom mu pozrela do očí. „Tak spusť. O čo ide?“

„Obdivujem tvoju chladnokrvnosť,“ povedal. „Viem, že ma ľúbiš, Evansová a priznávam, keby som sa ja dozvedel, že odchádzaš, úplne by ma to položilo. Nerozumiem tomu. Ako môžeš byť stále tak kráse odmeraná, aj keď ti tento rozhovor trhá žily žiaľom?“

„Jediné, čo mi trhá žily sú tvoje sprosté reči. Vymákni sa konečne, lebo odchádzam!“

James si afektovane vzdychol a pokýval hlavou. „Evansová. Ja som do troch dní preč z Rokfortu. Sťahujeme sa.“

Lily sa zasmiala. Vzala si odloženú hrianku a natrela ju ďalšou vrstvou džemu. „Ja som vedela, že na svete existuje spravodlivosť!“

James opatrne odklopil okraj zrkadla a nebadane sa prešmykol dnu. Zvyšok Záškodníkov tam už netrpezlivo postával vo svetle prútikov a čakal na kamarátov verdikt. Tma za ich chrbtami zakrývala zvyšok tajnej chodby vedúcej do Rokvillu.

„Tak ako?“zaškeril sa Sirius.

James pokrčil plecia. „Nič.“

„Nič?!“ prekavapene zopakoval Peter. „Ako to?“

„Povedal som jej to a ona – citujem : Vedela som, že na svete existuje spravodlivosť!“ zopakoval James Liline slová a opäť stisol plecia. „Ona je určite chorá.“

Sirius zjavne zadržiaval smiech. „Naozaj výborný výber holky, Paroháč.“

James vystrúhal kyslú tvár. „Poďme do klubovne. McGonagallka po nás v poslednom čase príliš sliedi.“

„Chceli sme ísť...“ namietol Remus ukazujúc do tmy za sebou.

„Pôjdeme v noci, Námesačník,“ odvetil Sirius a nasledoval Jamesa von na chodbu.

„Budeš potrebovať trochu viac času,“ usúdil Remus, keď už zamierili do klubovne. „Urobili sme všetko čo bolo v našich silách, musíme len čakať.“

„Ale práve čas nemáme,“ zaškrípal James zubami. Už bol netrpezlivý z jej neoblomnosti. Nechá si ho len tak ujsť pomedzi prsty?

„Možno sme mali Jane a Nine povedať, že Evansová o tom vie,“ zamyslel sa James. „Možno naozaj držali tajomstvo.“

Sirius sa zasmial a náruživo potriasol hlavou. „Nie, nie! To by bola skutočná smola natrafiť na dve dievčatá, ktoré držia tajomstvo!“

Lily vtrhla do izba ako veľká voda a nič netušiac pretušila Jane a Ninu vo vážnom rozhovore. Nevšímajúc si ich rýchle vyskočenie spoza závesov postele zamierila do kúpeľne. To už sa z nej sypali rozhorčené slová ako z pretrhnutej priehrady.

„Prečo sa musím všetko dozvedieť ako POSLEDNÁ? Naozaj by sa vám nič nestalo, keby ste mi to povedali. Ale nie, slečny si to nechali pre seba, veď nech sa na nej Potter zabaví, veď ona sa na ňom zabávala doteraz! A čo na tom, že je to naša priateľka? Veď dať facku v tej správnej chvíli je tiež umenie priateľstva, čo?“

Nina opatrne podišla k dverám do kúpeľne. „Preboha, čo sa stalo?“

„Ešte sa ma pýtaj!“ Lily ju prebodla pohľadom. „Potter sa zjavne dobre zabával, keď som mu povedala, že o jeho odchode nič neviem! Vyzerala som ako posledná bifľoška s ktorou sa nikto nebaví. Nevedela som to o čom si už určite šepká celá škola!“

„Takže ti to pán Potter povedal? Hlavne, že nám prízvukoval, aby si sa o ničom nedozvedela, lebo ,nechce zraniť tvoje city‘! Aj tak sme ti to chceli povedať, to ty si nechcela o ňom počuť ani slovo!“ bránila sa Jane.

„A už ani nechcem!“ zavrčala, predrala sa pomedzi ne a začala sa prezliekať do pyžama.

„Neopováž sa byť teraz na nás odutá!“

„Buď už ticho, Jane, ja idem spať,“ odsekla a zatiahla okolo postele závesy.

Jane sa naježila ako mačka. Nechýbalo veľa a bola by na svoju kamarátku vytiahla prútik. Nevedeli si pomôcť – vždy sa pohádali kvôli každej hlúposti. No rovnako si vždy vedeli odpustiť. Bez slov a zbytočného vysvetľovalia. Proste ich len prešiel hnev a boli opäť zadobre.

Nina to už poznala, potiahla Jane k dverám a doslova ju vyhodila na chodbu. „Neurob niečo, čo budeš ľutovať,“ povedala a rázne ju zaviedla do klubovne.

Večer ešte veľmi nepokročil a klubovňa sa hemžila študentmi všetkých veľkostí. Jane si doslova ukradla kreslo, z ktorého len na chvíľku vstala nejaký druháčka. Nina sa oprela hlavou o jej kolená. Čakala, kým sa Jane upokojí, aby s ňou ,bola reč‘.

Jane ešte chvíľu fúkala vzduch s rukami prekríženými na hrudi a škrípala zubami vždy, keď z kresla pri kozube vykukla Jamesova čiernovlasá hlava, ale napokon sa upokojia.

„Chcela som ťa o niečo požiadať,“ povedala Nina s dôverným úsmevom.

„O čo?“

„Zdá sa, že Lily skutočne nemá o Jamesa záujem,“ začala opatrne. „Ja mám. Vieš ako sa mi hrozne páči. Ale keď odíde, už sa to nedozvie, už nebudem mať žiadnu nádej, že ma čo i len raz pobozká, že...“

„A čo mám podľa teba urobiť?“

„Povedz mu to, prosím,“ zaprosila Nina a jej detská tvárička pôsobila priam anjelsky. „Ja na to nemám žalúdok. Nehovor mu, že ťa posielam ja, proste mu povedz, či si to nevšimol, akože prichádzaš sama od seba, pretože je ti ľúto ako sa trápim.“

Jane sa zamračila. „To sa mi nezdá. Je to blbosť.“

„Nie je! Možno bude ku mne len milý, aby mi urobil radosť, ale bude to lepšie, než aby si ma nikdy ani nevšimol.“

Jane trochu pookriala. „Ešte uvidím. Dozajtra si to rozmyslím.“

„Dobre,“ súhlasila Nina. Oprela sa o jej nohy chrbtom a zasnene pozerala na Jamesov profil, ktorý sa teraz črtal na pozadí oranžových plameňov tancujúcich v kozube.

V tú noc Jane skutočne premýšľala o Nininej prosbe. Prehadzovala sa v posteli a nevedela sa zbaviť dotieravých myšlienok. Povedať mu to? Nepovedať? Oklamať Ninu, že mu to povedala, aby nevyzerala ako zradca? Povedať mu TO?

„Psst,“ zašškal jej niekto pri uchu, až sa preľakla.

„Lily?“ zašepkala. Nadvihla sa na lakeť.

„Pššt,“ zopakovala Lily, sadla si k jej nohám a neverbálnym zaklínadlom potichučky zatiahla závesy. „Musíš mi pomôcť, Jane.“

Jane sa potichučka zasmiala. „Tak to som zvedavá čo zase...“

„On fakticky odchádza?“ spýtala sa, no nevyčkajúc na odpoveď pokračovala. „Ja nechcem, aby odišiel. Vždy som si mylslela, len tak, podvedome, že po skončení školy budeme spolu, ak mu to vydrží. A on teraz odchádza? Nie, on nesmie odísť! Myslíš, že keď sa s ním dám ,dokopy‘, tak zostane?“

„Akože kvôli tebe?“ uisťovala sa Jane, či správne pochopila.

Lily prikývla. „Bude mať väčšiu motiváciu, aby presvedčil rodičov, že tu chce doštudovať.“

Jane sa pousmiala. Tak predsa sa nemýlili – Lily má o Jamesa veľmi živý záujem, len si užívala pozornosť okolia.

„A ako do toho zapadám ja?“

„Nechcem teraz docupkať za Potterom a prosiť ho, aby tu zostal! A na rande ma už zrejme nepozve – bola som hnusná - čo som mu naposledy povedala! Keby si ho trochu popohnala, naznačila mu, že má šancu...“

„Mám robiť dohadzovača?“

„Nie!“ zhrozila sa Lily, no potom sa zasmiala. „Áno, samozrejme, že máš!“

Pobozkala kamarátku veselo na líce a vykĺzla z postele. Nevedela v akom hroznom duševnom rozpoložení Jane zanechala. Nemohla vedieť, že jej pripravila doposiaľ najkrušnešiu noc v živote.

Nasledujúci deň nebol o nič lepší. Jane unavená po prebdenej noci by najradšej zaliezla do postele a mala svätý pokoj. To sa však nestalo. Naopak, vždy, keď sa na blízku zjavil James bola ostreľovaná povzbudivými pohľadmi od oboch kamarátok, bombardovaná neustálou Nininou otázkou („Tak ako si sa rozhodla?“), na ktorú nevedela dať odpoveď, zmätená svojím ešte stále nevykryštalizovaným rozhodnútím – čo Jamesovi vlastne povie, keď sa mu už nebude môcť vyhnúť?

Má na neho Nina prednostné právo, keď ju žiadala o pomoc ako prvá? Alebo skôr Lily, pretože je v centre Jamesovej pozornosti? Čo by sa stalo, keby James začal chodiť s Ninou? A čo by urobila Nina, keby sa dozvedela, že Jane poslala Jamesa za Lily?

Trápila sa podobnými otázkami každú mintúku dňa, až nadišla chvíľa, keď sa Jamesovi nemohla vyhnúť.

Učebňa dejín mágie sa vyprázdnila, až na Lily, Ninu, Jane a Jamesa, ktorého kamaráti zo žartu nechali spať na lavici.

Nina a Lily sa vzdialili ako jedna, vrhnúc na kamarátku prosebný pohľad. Ani jedna sa nepýtala na počíňanie tej druhej zo strachu, že sa otázka vráti späť, že vyjdú najavo nepríjemné skutočnosti. Keď odchádzali, rozprávali sa o OPČM a blížiacich sa VČÚ.

Kým si Jane zbalila veci, James sa prebral a zmätene začal vstávať.

„Kedy skončila hodina?“ spýtal sa rozospato jediného živého tvora v miestnosti – Jane.

„Pred minútkou,“ odvetila a pridala sa k nemu, keď zamieril k dverám. „Neboj, nenechala by som ťa tu.“

„Ďakujem,“ uškrnul sa. „Evansová by ma tu nechala aj do večera.“

Jane sa zasmiala. „To je možné, ale ja by som nemohla. Potrebujem sa s tebou porozprávať. Je to súrne a súkromné.“

James na ňu hodil skúmavý pohľad. „Tak poď tadiaľto.“

Vošli do tajnej chodby, ktorá sa zvažovala k nižším poschodiam. Nebol tam nikto, len tma, ktorá povzbudila Jane, aby začala. Do tmy sa akosi ľahšie rozpráva.

Ale o kom? O Lily? O Nine?

Nina s Lily sa veľmi poctivo vyhýbali otázke kde trčí Jane. Obedovali v rozhovore o skúškach a bežných pletkách. Snažili sa navzájom odpútať pozornosť od očakávania, v ktorom sa obe zmietali. Jane sa však neukázala. Veľmi pomaly vstali a ešte pomalšie kráčali do klubovne. Mali mať voľnú hodinu.

Nina to napokon nevydržala. „Ktovie, kde sa zatúlala Jane?“

„Asi sa niekde s niekým páruje,“ bezstarostne sa zasmiala Lily. „Alebo šla rovno do klubovne, ak nebola hladná, alebo zase nestíha s úlohami.“

„Zrejme,“ súhlasila Nina a na povzbudenie dodala. „Spomínala, že si nepísala Elixíry, určite bude v klubovni!“

Zrazu kráčali oveľa rezkejšie. Nezainteresovanému pozorovateľovi by sa mohlo zadať, že sa pretekjú, ktorá skôr prekročí portrétový vchod a spýta sa Jane „Čo povedal?“

„Zajačie labky,“ rýchlo povedala Nina Tučnej pani a takmer súčastne vpadli do klubovne.

Jane tam skutočne bola. Krčila sa nad stolíkom a v ruke zvierala zelené brko. Zdvihla hlavu a nesmelo sa usmiala na kamrátky.

„Ahojte,“ pozdravila.

Priam sa k nej rozbehli v zápale nedočkavosti.

„Čaute baby,“ vystrčila sa Jamesova strapatá hlava spoza bočného operadla kresla. Zaškeril sa.

„Necháš nás?“ potichu sa spýtala Jane a James sa zasmial.

„Nie, zlato, obaja im musíme niečo povedať,“ odmietol. Sadol si na operadlo jej kresla objal ju okolo pliec. „Kto prvý?“

Lily si prekrížila ruky na hrudi a venovala Jane zlostný, zhnusený pohľad.

Nina klesla do kresla. Krásne jasnomodré oči sa zaleskli slzami.

„Ja,“ rozhodla Jane, dovolila Jamesovi, aby si sadol do kresla a usadila sa mu na kolenách.

„Chodím s Jamesom. Viete, obe ste ma požiadali o to isté a ja som sa proste nevedela rozhodnúť... Prepáčte baby, len som konečne počúvla hlas svojho srdca.“

James ju pobozkal na líce. Zasmial sa. Opäť to znelo bezstarostne a uvoľnene. Akoby chytil druhý dych stískajúc Jane v náručí.

„A ja nikam neodchádzam,“ povedal. „Rodičia ma tu nechajú doštudovať. S Jane.“

„Jasné, s Jane,“ zopakovala Lily automaticky. Pohŕdavo vykrivila pery a premerala si šťastnú dvojicu. „Dúfa teda, že sa mi nebudeš viac miešať do života, Potter. Keď sme už pri tom, kam sa podela tvoja veľká láska, ktorou si ma tak ohuroval včera večer?“

James si prehrabol vlasy voľnou rukou. Pozrel jej priamo do očí a zasmial sa. „Ak si si zle vysvetlila niečo, čo som povedal, je to tvoja chyba.“

[ » na začiatok « ]