Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Ja, zvláštne zviera
Stručný dej: Jeden deň som sa vybrala do lesa, kde som stretla zvláštne stvorenie...
Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo
Rýchlo som na seba hodila tenkú jarnú bundu, nazula som si topánky a vybehla som z domu.
Bežala som k lesu. Preč od problémov. Viem, že od problémov by sme nemali utekať, no ja ž som to nezvládala. Mám len štrnásť, a očakáva sa odo mňa zodpovednosť dospelej. Už som to proste nemohla ďalej znášať. Mám právo na svoju bezstarostnú mladosť.
Tú som nachádzala v čerstvom lesnom vzduchu, speve vtákov a žblnkote potoka.
Chladný vzduch ma oziabal na slzami zmáčaných lícach. Vôbec mi to ale nevadilo. Zašla som hlbšie do lesa a sadla som si na pník pri bystrom potôčiku. Zavrela som oči a započúvala som sa. Stromy mi šepkali príjemnú utešujúcu pieseň, potok a spev vtákov nahradili celý orchester. Lesný vzduch mi uvoľnil všetky nervy. Tie kŕče zvierali moje telo i dušu, teraz som sa cítila, akoby som sa roztápala. Prišla na mňa príjemná únava, no nenútila ma spať. Uvoľnila som sa a počúvala zvuky prírody. Bola síce len skorá jar, no v ihličnatom lese som sa mohla bezpečne skryť. Listnaté stromy boli totiž ešte obsypané len drobnými pukmi, len niektoré už kvitli.
Zrazu vtáčí spev stíchol a začula som slabý šuchot. Otvorila som oči a začala som sa obzerať. Nikde naokolo som nevidela nič podozrivé, no zostala som v strehu. Znova som počula šuchnutie.
Zbystrila som zrak.
Zrazu sa spoza kríkov vynorilo obrovské zviera. Malo vlčie telo a hlavu orla. Malá orlia hlava pôsobila v kombinácii s mohutným vlčím telom komicky, no mne ani trochu nebolo do smiechu. Keď sa zver pomaly pohol smerom ku mne, myslela som, že sú to moje posledné chvíle života. Začala som sa v duchu modliť, no to čo zviera urobilo ma šokovalo. Zastalo tri metre predo mnou a... uklonilo sa? Dalo by sa to tak nazvať. Zver na chvíľu sklonil hlavu a potom sa na mňa upreto zadíval. Usúdila som ,že asi čaká poklonu aj on odo mňa, tak som sa teda predklonila, no z neho som nespúšťala oči.
Toto zvláštne zviera ma niečím očarilo. Priťahoval ma nejakou magickou silou.
Urobila som krok vpred. Zver sa sprvu vyplašene odtiahol, no po chvíli aj on vykročil.
Stáli sme už celkom blízko seba. Nesmelo som k nemu natiahla ruku.
To, že ku mne prišiel som považovala za dobré znamenie.
Najprv sa len vyplašene pozeral, no potom nesmelo obtrel hlavu o moju dlaň.
Usmiala som sa. Na malý moment sa mi zdalo, akoby sa aj jeho orlí zobák roztiahol so slabého úsmevu. Asi mi už vážne šibe.
Pomaly som ho pohladila po hlave. Vyzeralo, že sa mu to páči.
Hladkala som ho znova a znova. Zdalo sa, že ho to upokojuje. Aj ja som bola čím ďalej, tým pokojnejšia. Nepríjemné starosti dnešného sveta som zavrela do vzdialenej zásuvky v mojom mozgu. Z tvora vyžaroval pokoj a pozitívna energia, ktorá ma úplne naplnila.
Každým pohladením som sa cítila pokojnejšia a šťastnejšia. Nemyslela som na život, ktorý ma čakal po skončení tohto krásneho sna. Nie, toto nebol sen. Bola to krása skutočnosť. Po chvíli sme si len tak ľahli. Medzi tým som si ani nevšimla kedy, začali znova spievať vtáky. Ležala som tam a užívala som si ten čarovný moment.
Keď zrazu sa to zvláštne zviera chvatne postavilo na nohy a začalo bystriť očami po okolí. Celkom ma to vyľakalo. Započúvala som sa a začula som, že niekto v diaľke volá moje meno. V diaľke bolo počuť aj kroky a pukanie halúzok. Spoza kríkov zrazu vyskočil nejaký huňatý čierny tvor. Keď sa divo rozbrechal, spoznala som v ňom nášho psa. Rozbehla som sa k nemu a začala som ho utišovať. Obzrela som sa po svojom novom priateľovi, no už som zahliadla len jeho chvost miznúci v tŕní. Usmiala som sa na nášho bundáša. ,,Páči sa ti môj nový kamarát?” pýtala som sa psa so smiechom.
V momente sa na mňa vrhol a vzal ma do náručia. Ja som naňho len udivene pozerala.
Do vlasov mi vtisol dlhý bozk, na temene som cítila jeho teplý dych.
,,Mama mi zavolala, keď ťa sama nevedela nájsť. Zlatko toto nám nerob.” Hlas sa mu triasol.
Nechápala som jeho rozrušenie. Veď som tu nemohla byť dlho. Až po chvíli som si uvedomila, že sa už vlastne zotmelo. Tak asi som tam bola dlhšie než som si myslela.
Otec sa odo mňa odtiahol a úzkostlivo si ma premeral.
,,Čo si tu vlastne robila?” opýtal sa trochu podozrievavo.
,,Aj keby som ti to prezradila, neveril by si mi!” povedala som s šibalským úsmevom.
Zatváril sa začudovane a povedal, ,,Poďme už radšej domov. Mama už iste za chvíľu vyhlási po nás oboch pátranie.” Povedal a snažil si zachovať vážnu tvár, čo sa mu veľmi nedarilo. Ja som sa len usmiala a vykročila za ním.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...