Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Ja, Rozprávkar
Stručný dej: Robím špinavú prácu. Vo väzení. Počula som tisíce príbehov, nikdy som im neverila. To jediné mi pomohlo prežiť.
No a toto je jeden z nich.
Po dlhom otáľaní som vyšla na ulicu. Hneď ma nepríjemne oslepilo jasné jarné slnko. Po týždni strávenom vo veľkom chladnom dome by som čakala príjemný pocit slobody, ale bolo to presne naopak. Cítila som sa odhalená a desil ma pocit, že nemôžem uniknúť pred pohľadmi zvedavých ľudí.
Tmavý plášť pod ktorým som sa chcela skryť mal presne opačný efekt. Priťahoval pohľad každého jedného čo prešiel okolo. Ale myslím, že ak by som nemala ten plášť a videli by moje pochudnuté telo a bledú tvár, tvárili by sa ešte znepokojenejšie. Jediný náznak nejakej farby ktorý bol badateľný na mojej tvári boli momentálne obrovské fialové kruhy pod očami. Oči som mala lesklé, avšak bez zvyčajnej iskry a moje pery zúfalo túžili po troche vody, ktorá by ich aspoň na chvíľu zavlažila. Sama som sa trochu desila odrazu v zrkadle.
Rýchlo som kráčala po slnečnej ulici a snažila som sa ignorovať zvedavé a pohoršené pohľady ľudí. V túto chvíľu som si najviac priala vedieť sa premiestňovať.
Po chvíli som konečne dorazila pred tú mohutnú drevenú bránu. Ten veľkolepý dom patril najlepšiemu doktorovi v meste. Bol veľmi uznávaný, často k nemu chodili ľudia z vzdialených miest. Ja som sem nechodila často ani rada. Pán doktor Maurice Lowsky bol skvelý lekár, no človek to bol tvrdohlavý a permanentne podráždený.
Musela som sa celou silou zaprieť do dvier, aby sa otvorili. Inokedy to šlo ľahšie, teraz som bola zoslabnutá. Vošla som do chladnej rozľahlej predsiene. Tu ma už vítala Mauricova usmievavá pomocníčka Ellen. Aspoň niekto vnášal optimizmus do tohto obrovského chladného príbytku.
,,Dobrý deň Aude! Čo Vás sem privádza v toto pekné jarné dopoludnie?” spýtala sa milým hláskom a už bola pri mne a chcela mi odložiť plášť.
,,Nie ďakujem, plášť si nechám. Ohlásite má pánu doktorovi?”odbila som ju chladne. Nezaslúžila si to ale ja som dnes proste nebola naladená na milé správanie.
,,Samozrejme. Hneď Vás idem ohlásiť.” Povedala odmerane a vybehla hore po veľkom schodisku.
Zostala som sama v tej chladnej sieni. Do hlavy sa mi znova začali vkrádať tie hlasy.
Zatmelo sa mi pred očami.
Zabila si! Nechala si zomrieť! Zabila sssi! Syčal nejaký škrekľavý hlas v mojej hlave. Pred očami sa mi zjavila zhrozená tvár malého dievčatka. Jej malú tváričku obklopenú plavými kučierkami opantával strach a z jej veľkých prestrašených hnedých očí sa valili vodopády sĺz. Ja som jej nemohla pomôcť. To mňa sa bála...
Počula som niekoho v diaľke volať moje meno. Zacítila som niečo chladné a vlhké na mojej tvári.
To ma prebralo. Pomaly som otvorila oči. Nejasne som nad sebou videla dve osoby.
,,Audens! Počuješ ma?” Spoznala som doktorov hlas. On ako jeden z mála mi hovoril celým menom. Pretrela som si oči a zložila som si z čela to čo ma prebralo. Bola to akási mokrá handra. Už som videla zreteľne, že nado mnou stojí doktor s Ellen. Uvedomila som si, že už nie som v hale. Ležala som v ordinácii na posteli. Snažila som sa posadiť, no doktor ma zatlačil naspäť do postele.
,,Ellen, myslím, že už to zvládneme aj bez vás.” Povedal ale nespúšťal zo mňa oči. Počkal kým odišla, pritiahol si stoličku k lôžku a sadol si.
,,Myslím, že mi to chceš vysvetliť. Nemýlim sa?”
Nemýlil sa. On sa nikdy nemýlil.
Nevedela som ako začať. Pripadalo mi to úplne šialené.
,,Viete...ja, nie som si istá, či ma správne pochopíte. Ja...ja počujem hlasy...”
,,Hlasy?” povedali si pre seba a poškriabal sa na brade.
,,Viete, to čo sa mi pred chvíľou stalo...to nebolo prvýkrát. Za posledný týždeň sa mi to stalo viackrát. Stáva sa mi to keď som sama, keď je ticho. Najprv sa mi zatmie pred očami a potom...neviem. Počujem hlas. Škrekľavý. Šepká mi, obviňuje ma, že som niekoho zabila. Potom vidím dievčatko. Malé, môže mať asi tak tri roky. Plače. Neviem odkiaľ, no viem že sa bojí mňa. Po chvíli zmizne a ja sa preberiem. To dievča sa mi zjavuje aj v snoch...” Pozrela som na Maurica. Mal stiahnuté obočie. Snažil sa na niečo prísť.
,,Viete, “ pokračovala som, ,,začalo to asi pred týždňom. Deň pred tým som zavrela do cely muža. Chcel, aby som ho zabila a zachránila mu dcéru. Ja som si ale bola istá, že si to len vymyslel, aby unikol dlhým útrapám. Nemám kvôli tomu výčitky. Viete, že väzňom nesmiem pomáhať. Svoju prácu si robím podstivo... Odkedy to začalo som veľa nespala. Skoro nič som nejedla. Bola som len doma. Raz ma prišiel pozrieť Rufus, ale ja nikomu nechcem robiť starosti. Poslala som ho preč.”
Rufus je môj brat. Teda nie pokrvný, ale jeho rodičia ma vychovali. Tí moji o mňa zjavne nejavili záujem...
,, Audens.” Oslovil ma doktor a tým ma vytrhol zo zamyslenia.
Pozrela som naňho.
,, Audens si si istá, že to nie sú len výčitky?” Z jeho pohľadu som vyčítala, že nie celkom súhlasí s mojim názorom, že by šlo o výčitky svedomia.
Neviem prečo, no nahnevalo ma to. Rázne som sa posadila, až sa mi zatočila hlava.
,, Pán doktor. Povedala som Vám, že ja si výčitky nerobím. Tu ide o niečo úplne iné. Ja sa chcem toho zbaviť. Neviem čo to je. Možno je to kliatba, alebo...”
Doktor ma nenechal dohovoriť. ,, Som si istý, že nejde o nič vážne, mala by si začať chodiť medzi ľudí. Trochu zábavy ti neuškodí, a čo sa týka jedla...”
Tento krát som mu drzo do reči skočila ja. ,, Pán doktor, myslite si čo chcete. Ja nemám výčitky. Vaše rady nepotrebujem. Ako vidím, asi sama viem ,čo je pre mňa najlepšie. Zbohom!”
Postavila som sa a rýchlim krokom som odišla ešte pred tým, než stihol niečo povedať.
Ja to nenechám len tak. Zábava? Veď to je smiešne... Nie, teraz si musím oddýchnuť. Najem sa. Musím nabrať sily, lebo zajtra sa chystám navštíviť jedného z väzňov. To ma bude stáť veľa síl. Navštívim Rozprávkara...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...