Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Starý dub
Stručný dej: Rozprávanie starého dubu v zámockej záhrade
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Storočný dub v zámockom parku rozpráva...
Svitalo. Bol takmer koniec jesene. Tráva bola mokrá a zem vlhká. V noci pršalo. Mladý chlapec ležal v parku pod starým dubom. Z kútika úst mu stekal pramienok krvi. Bol mŕtvy. Telo mladého chlapca malo v hrudi diery. Diery po guľkách. Starý dub otriasol svoje posledné listy, ktoré dopadli na chlapcovo telo. Na telo Henryka Folkmana.
Starý dub si spomína na všetko, čo sa za posledných sto rokov v zámockom parku udialo. Najviac mu utkvel v pamäti príbeh dvoch mladých Židov. Henryka Folkmana a Šarloty Weiszovej. Pod jeho korunou sa odohral celý ich vzťah. Starý dub si začína spomínať. Na poslednú noc si však pamätá, akoby to bolo včera.
„Henryk, otec sa rozhodol, že utečieme,“ prehovorila po dlhej chvíli Šarlota a držala Henryka za ruky. „Poď s nami.“
„Kedy?“ opýtal sa Henryk, hoci odpoveď na svoju otázku už vedel. Všetci utekali. Čím skôr. Vo vzduchu bolo cítiť napätie a vojnu ako nikdy predtým. Nemecké vojská tu budú každú chvíľu.
„Dnes večer. Otec už všetko zariadil,“ odvetila mu Šarlota a svojimi čokoládovými očami sa vpíjala do tých jeho. „Poď s nami, prosím,“ ticho dodala.
Henryk sa len usmial a pohladil Šarlotine kučeravé vlasy.
„Ty neodídeš...“ povedala Šarlota. Bolo to skôr konštatovanie ako otázka. Poznala ho už priveľmi dobre.
„Šarlota, prečo by som utekal?“ spýtavo sa na ňu pozrel. „Aby som žil ukrytý v nejakom dome pod podlahou, ako taký potkan?“
„Henryk, veď ťa zabijú! Pochop to!“ Šarlota sa ho snažila prehovoriť, no márne.
„Šarlotka moja,“ usmial sa, „ja som Žid a som na to hrdý! Radšej umriem, akoby som zdupkal.“ Henryk zdedil svoju hrdosť po otcovi, jedinom lekárnikovi v meste. „A akú šancu máš ty? Aj vás môžu cestou chytiť a postrieľať,“ hovoril Henryk. Šarlote sa po tvári kotúľali slzy veľké ako hrachy a z hrdla sa jej vydral vzlyk. Henryk ju tuho objal. „Prepáč, nemyslel som to tak. Chcel som len povedať, že Nemci sa nás snažia vyhubiť, akoby sme mali mor. Umrieme tak, či tak. A nakoniec, nemôžem opustiť svoju rodinu.“
„Aj ja som tvoja rodina! Mňa môžeš opustiť? A...“ chcela mu ešte niečo povedať, no nedokázala to.
Henryk jej už neodpovedal. Ticho sedeli v objatí. Šarlota plakala a Henryk ju hladil po vlasoch. Na mesto začal padať súmrak.
„Už musím ísť, Henryk,“ vravela Šarlota a snažila sa vymaniť z jeho náručia. „Máš poslednú šancu. Prosím, poď.“
„Nie, Šarlotka, nikam nejdem,“ odpovedal jej a pustil ju.
Šarlota mu vtlačila na pery bozk. Tvár mala zmáčanú od sĺz a kútiky očí ju neznesiteľne pálili. Bol to ich posledný bozk. Posledný. Šarlota cítila, že sa už nikdy neuvidia. Srdce jej práve prasklo na milión kúskov. Odišla. Bez slova. Nepovedala mu, že ho ľúbi. Nepovedala mu ani zbohom. Pri bráne parku sa otočila a pozrela na chlapca, ktorý sedel pod dubom. Prišlo jej ho ľúto. Henrykovi neostalo nič, čo by mu ju pripomínalo. Šarlote áno. Čakala Henrykovo dieťa.
Henryk sedel v parku ešte dlho. Neuvedomil si, že je už hlboká noc. Zdvihol si hlavu z dlaní. Vo vrecku si nahmatal malý nožík. Otočil sa k dubu a do jeho kôry vyryl dve písmenká. „Š“ a „H“. Tu, pod tým dubom sa začal písať príbeh jednej lásky. Tu, pod tým dubom sa láska odohrala. Tu, pod tým dubom sa láska aj skončila. Nadobro.
Z mesta sa začali ozývať výkriky. ,,Sú tu,"pomyslel si Henryk a zviezol sa na zem. „Šarlotka moja, dúfam, že ste to stihli.“ V parku boli zrazu desiatky ľudí. Za malým zámočkom bol hustý les. Tí, ktorí žili v blízkosti parku sa utekali schovať. Z mesta sa naďalej ozývali výkriky a pridali sa k nim aj výstrely. Henryk sa neunúval skryť. Stále sedel pod dubom. Do parku prišlo pár osôb v nacistických uniformách. Henryk sa postavil.
„Som Žid a som hrdý, že som Žid,“ povedal. Vedel, že je koniec. Vedel, že Šarlotu už nikdy neuvidí. Vedel, že o pár minút umrie. Vedel to. Jeden vojak k nemu podišiel a zapozeral sa naň. V očiach mal opovrhnutie. Pozeral sa na Henryka, akoby bol špina. Posledný úbožiak.
„Du faschistich Schwien!“ prehovoril Henryk a odpľul si k vojakovým nohám. Ozvala sa rana ako z dela. A ďalšia. Ďalšia. Ďalšia. Henryk padol na kolená. S úsmevom na tvári a so Šarlotiným obrazom v mysli, poslednýkrát vydýchol.
Svitalo. Bol takmer koniec jesene. Tráva bola mokrá a zem vlhká. V noci pršalo. Mladý chlapec ležal v parku pod starým dubom. Z kútika úst mu stekal pramienok krvi. Bol mŕtvy. Telo mladého chlapca mala v hrudi diery. Diery po guľkách. Starý dub otriasol svoje posledné listy, ktoré dopadli na chlapcovo telo. Na telo Henryka Folkmana.
To je moja domáca úloha na slovenčinu, chcela by som vedieť, čo si o tom myslíte. Inak, ospravedlňujem sa za tú nemčinu, v živote som sa ju neučila a toto bol len výstrel do čierneho. Takže, ak by sa našiel niekto taký láskavý a opravil by mi to, bola by som rada. :)
A ešte dodatok:
Henryk Folkman naozaj žil. Pochádzal z miniatúrnej dedinky na východe Slovenska Hradisko. Študoval medicínu v Hradci Králové. Keď začala vojna vrátil sa, no neskôr utiekol. Robil sluhu v Košiciach, ale keď ho páni nútili chodiť do katolíckeho kostola, priznal sa. Oni ho vydali Nemcom. Nemci ho poslali do Lýbie, kde ošetroval vojakov. Ako naozaj umrel, neviem.
Šarlota Weiszová taktiež naozaj žila a tiež pochádzala z tej istej obce ako Henryk. Naozaj boli spolu a vážne čakali dieťa. Jej otec bol odchodník s drevom. Keď sa snažili utiecť, chytili ich. Šarlota bola veľmi krásna a generál sa do nej zamiloval. Zobral si ju k sebe domov a ona sa mu starala o domácnosť. Keď to prasklo, Nemci chceli generála zabiť za zradu. On prišiel domov a povedal Šarlote, aby odišla a zachránila sa aspoň ona.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...