Poviedka:
Pridaná: 14.2.2010, 18:46:10
Čítaná: 4404×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: Fiction
Postavy: Dievčatko
Stručný dej: Aj vy túžite po tom, aby ste každý deň mohli utekať po jemnej tráve bosý a nemať žiadne starosti? Začítajte sa do tohto krásneho opisu prírody a aj vy sa na chvíľu premiestnite na voňavú lúku.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Lúka, dlhá a široká. V jej strede malý domček. Olúpaná staroružová farba, neraz obmytá dažďovou vodou. Pod okenicami kde-tu kvitnú farebné muškáty. Tráva okolo má rôzne odtiene, ale prevláda mladučká slabozelená. Lúčne kvety otáčajú svoje hlávky smerom k vychádzajúcemu slnku. To sa na ne usmieva.

Prichádza jar, príroda sa prebúdza z dlhého spánku pod bielym kobercom. Hlina je nasiaknutá vlahou. Vo vzduchu je cítiť zmenu.

Staré dvere domu sa s vrzgotom odchýlia. Spoza dreva prežratého červotočmi vykukne malá hlávka s hustými hnedými kučerami. Zvedavé, šibalské oči behajú po vonkajšom prostredí z jedného bodu do druhého. Dievčatko vybehne na dvor, schytí ryšavé mačiatko a uteká s ním na lúku. Beží, priam trieli akoby jej malo niečo utiecť. Modré šatočky sa odporom vetra priliepajú na nôžky a vlnia sa v jeho víre. Keď zastane na mieste, ktoré hľadalo. Bosé nôžky celé zablatené spočinú na veľkom kameni. Malé mačiatko jemne s láskou položí do mäkkej trávy pokropenej rosou. Keď stojí na kameni je vyššia, sleduje všetku tú nádheru prírody. Mačiatko obžúva hlávku žltej púpavy. Dievčatko si sadne na okraj kameňa a neohrabane sa zošuchne do voňavej trávy, nôžky zaborí do jej stebiel a pohladí mačiatko po hlávke. Vychutnáva si jar plnými dúškami. Bledú tváričku zdvihne nahor k belasej oblohe kde ako barančeky poskakujú oblaky. Slniečko pošteklí ružové líčka a po lúke sa rozlieha zvonivý smiech a mraučanie.

So zavretými očami vdychuje vôňu kvetov a keď ich znova otvorí upriami ich na zem pod jej nohami. Všimne si množstvo malých loziacich chrobáčikov. Malá červená lienka sa prevráti na chrbát a bojuje aby sa mohla vrátiť na svoje chrobáčie nôžky. Dievčatko si to všimne a malým tučnučkým prštekom sa priblíži k lienkinmu brušku. Nôžky zastanú a privinú sa k prstu. Dievčatko si lienku zdvihne až k nošteku a zase sa smeje.

„Máš len dve bodky lienka. Ešte musíš vyrásť aby si bola veľká.“ Zas zvonivý smiech.

„Lienka, lienka, aké bude zajtra počasie?“ Lienka váhavo odletí z pršteka a dievčatko sa od radosti postaví a začne sa krútiť na mieste dookola ako malá vrtuľa.

„Bude pekne, bude pekne, lienka sa nebojí, preto odo mňa odletela.“ Vtom sa rozbehlo preč z lúky, mačiatko nechávajúc utekať za sebou. Dobehlo až na kraj zurčiaceho potoka. Číra, nepoškvrnená voda, jej kvapôčky vyskakujú keď prúd potoka naráža na skaly. Načiahne krátku rúčku a uvoľnenými prstami necháva vodu pretekať pomedzi ne. Mačiatko ťarbavo dobehne a malú papuľku načiahne ustráchane k vode. Pomaly očucháva a zisťuje, čo to je. Dievčatko sa usmeje a mokrú rúčku pritisne na malý skúmavý ňufáčik. V tom sa to malé stvorenie osmelí a olizne ruku. Načiahne sa k vode a packou udrie po hladine vody. Tá sa zvlní a vytvorí kruhy. Dievčatko sa rozradostene pozerá na výtvor jej malej priateľky a skúša to tiež.

Vietor rozcuchá husté vlasy a dievčatko vie, že je už neskoro, treba sa vrátiť aby sa mamička nehnevala. Zdvihne sa na nohy a pozrie sa na svoje šaty. Mokrou rukou sa snaží dostať blato z modrej, ale len ho viac rozmaže. A tak nad tým mávne rukou a rozbehne sa smerom k starému domu. Na polceste však zastane pri veľkom kameni, sadne si do trávy. Mačiatko sa uvelebí do jej lona. Jemne ho pohládza hebkou detskou dlaňou a ono pradie. Toto je to krásne puto, ktoré ich spája dohromady. Aj bez slov, tých zbytočných pár slabík je ich komunikácia dokonalá. Dievčatko privrie oči, chrbát položí do mäkkej zelenej postieľky a pomaly zaspáva. Slnko ešte jemne hreje na tieto dve telíčka. Áno, toto je pravý pôžitok z jari, z prírody. Toto je krásny, jednoduchý svet.

Zabudli sme aký je to pocit behať po čerstvo vyrastenej tráve bosí. Zabudli sme aký je to pocit tešiť sa z maličkostí. Zabudli sme žiť s našou mamou. S prírodou.

Je len na vás či sa vám to bude páčiť. Milujem prírodu a toto je to, čo si predstavím keď behám po mladej jarnej tráve.

[ » na začiatok « ]