Poviedka:
Pridaná: 13.2.2010, 17:10:54
Čítaná: 3436×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať príbeh z HP tematikou v žánry: Spojnička, Crossover, Songfic, Drabble, Slash...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, slash, songfic, crossover, drabble

Súťažná poviedka: 1 » 1. Peterka - Spojnička - Smrť 2 » 2. GinnyLove - Spojnička - Zabudnutý dar 2 » Meddy - Songfic - Almost lover 3 » 3. Draco Malfoy - Crossover - Jasperov... 4 » Poviedka stiahnutá, prečítajte si vyhlásenie autorky 4 » 4. Saerte - Crossover - Nedokonalé kúzlo 5 » 5: Elizabeth - Crossover - Veľké narodenin... 5 » 5. AudreyHepburn -Songfic - Víťazi a porazení 5 » 5. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Songfic 6 » 6. aileen - Songfic - Láska je božská 7 » 7. Harry Potter - Drabble - Nočná mora 8 » 8. Penelope - Songfic - Spomaľ 8 » 8. Gorath - Crossover - Malý veľký príbeh! 8 » 8. Vianočná hviezdička Lussy - Spojnička

Autor: Vianočná hviezdička Lussy

Vek: 15 rokov

Žáner: Spojnička

Bodovanie:

Aliyz - 8 bodov

micho - 9 bodov

Sedo - 6 bodov

Mei – 5 bodov

Spolu: 28

Umiestnenie: 8.

Pomsta

Lily pomaly otvárala dvere. Keď vstúpila dnu, naskytol sa jej desivý pohľad. Zem bola pokrytá habitmi, knihami a kúskami pergamenu. Stôl na tom nebol o nič lepšie. Učebnice vytvárali vratkú vežu, ktorá chcela silou-mocou spadnúť. Až neskôr si všimla 14-ročného chlapca ako mieri prútikom na plyšového medvedíka.

„James, okamžite s tým prestaň!“ skríkla a pokúšala sa mu skloniť prútik.

„Ale no tak, Lily. Ja si len precvičujem nové zaklínadlo,“ uškrnul sa a zdvihol prútik vyššie aby naň nedotiahla. Lily so strachom v očiach sledovala ako sa jej obľúbený macko vznáša tesne pod stropom.

„Cez prázdniny máme predsa zakázané čarovať,“ poznamenala namrzene. „Máš to napísané na lístku zo školy,“ pozrela na stôl a na kope pergamenov zbadala ešte neotvorený list z Rokfortu o zákaze čarovania mimo školského roka.

„Lenže ministerstvo nemôže zistiť, kto v našom dome čaruje. Či som to ja, Al alebo rodičia. Oni len zaznamenajú, že sa čaruje v tomto dome, nie kto to v skutočnosti bol,“ žmurkol na ňu a dvihol prútik ešte vyššie, kvôli čomu macko narazil do steny.

„MAMI!“ rozľahol sa po dome krik.

„Pri Merlinovej brade,“ skríkol Harry a olial sa kávou. „A je to tu zas. Zaujímalo by ma, čo ten chalan spravil tentoraz,“ namieril prútik na habit a odsal si z neho vriacu tekutinu.

„Ach, James,“ zamrmlala Ginny a psím pohľadom pozrela na manžela.

„Teraz si na rade ty,“ povedal so smiechom Harry a otvoril Denného proroka, „Ja som ich hádky musel riešiť minule.“ Z poschodia bolo počuť hádku a buchot a zo stropu spadol kúsok omietky, ktorý tesne minul Harryho kávu.

„Nebyť čarov, náš dom je už dávno zrúcaninou,“ zasmial sa Harry a zhrnul zo stola kúsok stropu. Pohľad mu zaletel von oknom kde uvidel zničené gerbery.

„NEMÔŽETE BYŤ ASPOŇ CHVÍĽU TICHO?“ bolo počuť tretí, Albusov hlas, „NIEKTORÍ Z NÁS SA CHCÚ AJ VZDELÁVAŤ!“

„Ty blázon, veď sú prázdniny tak vylez spod tých učebníc,“ zakričal mu James späť.

„Idem tam,“ povedala Ginny po dlhom premýšľaní a vykročila ku schodom.

„Nie počkaj,“ zastavil ju Harry. Ginny sa otočila, a on ju potiahol späť do kuchyne.

„Čo je?“ nechápavo ho sledovala.

„Ginny, poďme,“ povedal s nádejou v očiach.

„Kam chceš ísť?“

„Poďme preč. Utečme. Len si to predstav. Ty a ja, na pláži. To ticho. Ďaleko od kriku, plaču a detí. Prosím, poďme. Nemusíme si ani baliť veci, všetko potrebné si kúpime. Ani si nevšimnú, že sme odišli.“

„Si hrozný,“ povedala so smiechom a odpochodovala z kuchyne, „Drž mi palce.“ Harry len pokrútil hlavou a zasmial sa. O desať minút bola späť a v ruke zvierala Jamesov prútik.

„Čo spravil?“ spýtal sa prekvapene, a sledoval ako sa zamyslene prechádza po kuchyni.

„Náš najstarší syn čaroval mimo školy. A vieš ako to odôvodnil? Že vraj len zisťoval, či nevyšiel z cviku,“ precedila cez zovreté zuby. V tej chvíli mu hrozne pripomínala jej matku, pani Weasleyovú. Musel sa zasmiať.

„A prečo ten krik?“ spýtal sa pomaly, a snažil sa zadržať smiech.

„To kúzlo skúšal na Lilynom mackovi. Čo si preboha myslel? Veď ho môžu vylúčiť.“

„Nie, to nemôžu. Ministerstvo zistilo len to, že sa čarovalo v našom dome, nie kto čaroval. Zmenili to len nedávno, pretože predošlý spôsob bol namáhavý. A taktiež dúfajú, že neplnoletým čarodejníkom zabránia čarovať vlastný rodičia.“

„Povedala, som mu, že prútik mu vrátim až 2. septembra tesne pred odchodom vlaku. Myslím, že ešte stále nečinne stojí v izbe so šokovaným výrazom v tvári,“ povedala súcitne a obaja sa zasmiali.

__________________________________

„Myslíš, že na to prídu?“ opýtal sa Dennis a posunul sa na pohovke, aby sa mu lepšie sedelo.

„Nemali by. Ernie by mal zajtra oznámiť, že nás videli blízko Londýna. Chytia sa, nechcú riskovať ďalšie útoky,“ povedal s úškrnom. Dopísal na pergamen poslednú vetu a zapečatil ho. „Odnes to, prosím, Pansy,“ dodal a podal list Dennisovi.

„Nie som žiaden posol,“ ohradil sa namosúrené a založil si ruky na hrudi.

„No tiež nezabúdaj, kto ti pomohol v ťažkých časoch. Tvoj otec tu už nie je, takže si postavenie musíš vydobyť sám. Avšak,“ to slovo nechal dlhú dobu visieť vo vzduchu, „Yaxley môjmu otcovi veľakrát pomohol, a ja to nenechám len tak. V tomto smere to budeš mať o niečo jednoduchšie ako ostatní, tak si to pamätaj. A teraz odnes ten list,“ povedal a zahľadel sa mu priamo do očí. Dennis mu pohľad opätoval, no po chvíli odvrátil tvár a zobral si list. Postavil sa, no neodišiel a zamyslene hľadel na pečať.

„Kedy?“ opýtal sa potichu.

„Zajtra, najneskôr pozajtra. No teraz už choď!“ prikázal a do hlasu sa mu vkrádal hnev.

Pohľadom ho odprevadil až k dverám a pomaly podišiel k oknu. Zajtra o takom čase by sme už mohli bojovať s aurormi. No najprv treba dokončiť plán, pomyslel si. V mysli sa mu vybavili 21 rokov staré spomienky. Stál som vedľa Malfoya a pozorne počúval plán. Vraj nebudeme bojovať so Smrťožrútmi, ale hľadať Pottera. Pche, aká strata času. Pomaly sme sa prebojovávali chodbami, až k Núdzovej miestnosti. Crabbe, ktorý chcel slávu len pre seba spanikáril. A potom už len spomienky, ako som ležal na studenej dlážke a temeno hlavy ma neznesiteľne bolelo. Ako Voldemort preletel cez celú Veľku sieň, a útek. Útek pred aurormi, ktorí zatýkali každého podozrivého. Ako mi zatkli matku len preto, že otec bol smrťožrútom. Zo zamyslenia ho vytrhla postava pred domom. Cez špinavé okno pozoroval Dennisa, ako sa obzrel po ulici a odmiestnil sa.

___________________

„No tak otec, ty predsa vieš kde mi mama ukryla prútik,“ prosil James. Boli to už 3 dni čo bol bez prútika, no jemu sa zdalo, že prešli stáročia.

„Nie, nepoviem ti to,“ zasmial sa Harry. „Čaroval si počas prázdnin. Koľkokrát som ti prízvukoval, aby si to nerobil? A okrem toho. Prečo si pre Merlina vzal toho macka? Prečo si nenechal levitovať, ja neviem, učebnicu? Takto by ti na to mama neprišla. A má pravdu. Musíš si uvedomiť, čo si spravil a niesť za to zodpovednosť.“

„Ja by som ju niesol aj bez toľkých opatrení,“ povedal namrzene. „Vieš čo je to byť bez prútika?“ zúfalo rozhodil rukami.

„Viem,“ povedal Harry pokojne. „Istú dobu som mal prútik na dve polovice. A to bolo ešte horšie. Predstav si, že máš prútik, no nedokážeš ním spraviť ani len to najjednoduchšie zaklínadlo,“ povedal, a sledoval ako sa mu na tvári mihol šok. Vzdal to a odpochodoval do obývačky, kde si začal čistiť metlu. Harry ho chvíľu s úsmevom sledoval, a potom sa vrátil k vypisovaniu dokumentov. James po ňom nezdedil len neposedné tmavé vlasy, ale aj nadanie pre metlobal. Po niekoľkých minútach písania, sa domom rozľahol zvonček.

„Otvorím,“ zakričal James. Posledné tri dni sa snažil pomáhať koľko len vedel aby rodičom dokázal, že sa naňho dá spoľahnúť. Umýval riad, pomáhal mame, ale hlavne si upratal izbu. Dobrovoľne. To na Harryho spravilo najväčší dojem.

„Oci, prišiel za tebou ujo Ron,“ zakričal James a vrátil sa k čisteniu.

„Ahoj,“ pozdravila ho Ginny, ktorá práve vchádzala do kuchyne. „Harry je v pracovni.“ dodala a usmiala sa naňho.

„Hugo s tebou neprišiel?“ zbehla dolu schodmi Lily s Albusom.

„A Rose?“ dodal Al.

„Nie deti, dnes som prišiel len sám. Potrebujem sa pozhovárať s vaším otcom,“ povedal Ron pomaly, vážiac slova. Nezabralo to, lebo Ginny ho hneď prekukla a úsmev jej na tvári začal tvrdnúť.

„Nie,“ zaprotestovala, „dnes mal mať voľno.“

„Je mi to ľúto Ginny, ale Ernie dnes nemohol prísť do práce,“ povedal Ron smutne.

„Čo ma je tam po Erniem? Harry je v kancelárií častejšie ako doma, a dnes mal mať voľno. Bodka!“ povedala a založila si ruky v bok.

„A mama si myslí, že vôbec nie si ako ona,“ pokrútil Ron hlavou a uškrnul sa.

„Čauko kamoš. Prečo sa vy dvaja zas hádate?“ opýtal sa Harry a objal Ginny zozadu.

„Ernie dnes nemôže prísť,“ zopakoval Ron.

„A nie je tam niekto iný?“ povzdychol si Harry. Posledný týždeň si bral hliadky zámerne tak často, aby potom mohol byť doma.

„Nie, potrebujem, aby si išiel ty. Nastali tam nejaké problémy so záznamami,“ povedal Ron naliehavo. Harry naňho zvedavo pozrel, no Ron len pokrútil hlavou.

„Ginny,“ dodal Harry pozrel jej do očí, „čím skôr odídem, tým skôr sa vrátim. Neboj sa, aj tak budem celý čas sedieť v kancelárií nad pergamenmi. Prosím,“ dodal a usmial sa na ňu.

„Harry,“ namietla miernejšie a on už vedel, že tentoraz mu to prešlo.

„Večer som doma,“ povedal nežne a pobozkal ju. „No ideme Ron, nech to máme čím skôr z krku. Čaute decká, a poslúchajte mamu,“ povedal na rozlúčku a domom sa rozľahli dve hlasné PUK.

„Blbé ministerstvo,“ šomrala si Ginny a odišla do kuchyne.

__________________________

„No hovor, čo sa deje?“ opýtal sa Harry naliehavo keď prechádzal spolu s Ronom po vstupnej hale ministerstva.

„Ernie vystopoval, kde sa nachádzajú,“ odpovedal Ron, a náhlivo vstúpili do prázdneho výťahu. Zlaté mreže sa za nimi s rachotom zatvorili a výťah začal stúpať nahor.

„Sú to dôverné informácie?“ opýtal sa Harry. „Skrýše pomstiteľov sme tu už mali. Nič pravdivé. Pomaly si začínam myslieť, že aj napriek dôkazom si tie útoky namýšľam.“

„Viac ako dôverné. Už sme tam poslali hliadku, ktorá potvrdila, že sa tam nachádzajú. Harry uvedomuješ si to vôbec? Po roku a pol konečne nejaký záchytný bod. Možno ich hlavné sídlo. Môžeme skoncovať so všetkými tými útokmi a vraždami,“ povedal Ron vzrušene a netrpezlivo klopal topánkou o podlahu výťahu.

„Druhé podlažie, Oddelenie pre vyšetrovanie nanáležitého používania čarodejníckych schopností, sídla aurorov a administratívnych služieb Wizengamotu,“ oznámil ženský hlas, a mreže sa otvorili. Rýchlo vykročili po chodbe, a cestou míňali rady dverí.

„Ernie?“ obrátil sa Harry s otázkou na Rona.

„Vo svojej kancelárii...“ odpovedal Ron, „...asi,“ dodal keď otvoril dvere na pravo.

Miestnosť okupoval len stôl, stoličky a rada iných vecí, ale žiaden Ernie.

„Nerozumiem,“ prekvapene zamumlal, „keď som odchádzal, bol ešte tu. Vravel, že nás počká.“

„Michael, nevidel si niekde Ernieho?“ opýtal sa Harry čarodejníka za sebou.

„Ou, ahojte. Ernieho? Jasné, pred chvíľou odišiel. Ale poviem vám, mal riadne naponáhlo. Cestou vrazil do chuderky Amy, a zrazil ju k zemi. Počuj Harry, nemal si mať dnes voľno?“ opýtal sa no nečakal na odpoveď a odišiel.

„Máš niekde tú správu?“ opýtal sa Harry a otočil sa k Ronovi.

„Samozrejme, v mojej kancelárií,“ povedal a prešli až na koniec chodby. Ron mal kanceláriu spolu s Michaelom, a na jeho stole boli výlučne rodinné fotografie.

„Tu máš,“ podal Harrymu dlhý pergamen.

„Nepáči sa mi to,“ povedal po chvíli čítania Harry. „Je to blízko Londýna. Bojím sa, že ak by nastal boj, mohli by sa zraniť náhodný okoloidúci. Čo si o tom myslíš?“

„Ja si myslím, že po dlhej dobre máme konečne nejakú stopu. A okrem toho, prečo by mal Ernie klamať? Harry tie dôkazy sú nezvratné,“ povedal a poklopal po pergamene.

„V poriadku, daj vedieť všetkým aurorom, ktorých zoženieš, nech ma čakajú o päť minút v Átriu. Ideme to preveriť.“

______________________

„Mami ideme si vonku zalietať,“ oznámil Albus a rozbehol sa ku vchodovým dverám.

„Počkaj,“ zakričala za ním, a on zastal s rukou na kľučke. „Poupratovali ste za sebou veci?“

„Jasné,“ prikývol.

„Aj v kuchyni?“ opýtala sa so zvrašteným obočím. Čakala, že na kuchyňu zabudli.

„Tam to upratal James. Ani domáceho škriatka nám netreba, tak sa snaží,“ rozosmial sa a už ho nebolo.

„Ten chalan sa fakt snaží,“ usmiala sa pre seba, a pokračovala v ceste do pracovne. Na stole ležala hŕba pergamenov a otvorený kalamár.

„A vraj po kom je James taký poriadkumilovný,“ zasmiala sa pre seba a jednotlivé knihy začala ukladať do políc nad kreslom. Rukou zhrabla pár pergamenov z rohu stola, a uložila ich dôsledne na jednu kopu. Ešte ich zarovnala a zavrela kalamár pri ktorom ležal otvorený list. Šla ho pridať na kopu keď ju zaujala posledná veta:

Týmto listom dávam aurorom plné právo na zabitie každého člena Pomstiteľov, bez akýchkoľvek výnimiek. Minister mágie, Kingsley Shacklebolt

Pohľad sa jej zastavil na slove “Pomstitelia“ a nechápavo naň hľadela. Rýchlo prehľadala ostatné papiere a útržky z novín, ktoré oznamovali brutálne vraždy a únosy. Na kraji stola zbadala zapečatený list s Harryho rukopisom. So zlou predtuchou prelomila pečať a začítala sa do textu. Pohľad jej opäť zaletel k slovu Pomstitelia a pred očami sa jej zjavil Ronov naliehavý pohľad z popoludnia.

„Nie,“ šepla a vybehla z pracovne.

______________________

... pohľad mu padol na mohutnú postavu, ktorá pomaly vystúpila z tieňa.

„Goyle,“ precedil pomedzi zuby Harry, „vedel som, že zachrániť ťa z núdzovej miestnosti bola chyba.“

„Nemyslím si to. Dosť som sa odvtedy zmenil,“ povedal pomaly, „Začal som viac rozmýšľať.“

„Nechýbajú ti tvoji dávny priatelia?“ opýtal sa posmešne Harry, aby odviedol jeho pozornosť a kútikom oka zachytil svoj prútik. Ležal ani nie dva metre pri starej skrini. „Draco sa pridal na stranu dobra, a tvoj verný spoločník Crabbe skončil ako čarodejníci v stredoveku. Upálený zaživa.“

„Malfoy bol odjakživa tupec,“ odpovedal s úškrnom, „A Crabbe? Ten na tom nebol o nič lepšie. No teba to už nemusí trápiť, Potter. Dnes aj tak zomrieš,“ zaškeril sa a vykríkol: „Avada Kedavra!“ Harry sa inštinktívne vrhol na zem, a skotúľal sa k prútiku.

„A čo Ernie? Akú úlohu mal v tomto všetkom on? Ako ste ho presvedčili aby sa k vám pridal?“ zakričal Harry, keď si spomenul ako ho videl bojovať proti Ronovi.

„Ernie poslúžil ako výborný informátor. Od neho závisel celý dnešný deň. Inak sme ho presviedčať nemuseli. Čistá krv, ktorá už generácie prúdi v jeho žilách mu to napovedala sama.“ Harry zatiaľ potichu čakal a celá budova sa zatiaľ otriasala zvukmi bojov. Nemohol dlhšie čakať. Vyskočil spoza skrine a vyslal na Goyla omračovacie zaklínadlo. Lúč ho zasiahol priamo do hrude a zvalil ho v bezvedomí na kamennú podlahu.

„Harry,“ začul za sebou známy hlas a prudko sa otočil. Cez chodbu k nemu bežala Ginny. Na pleci mala prerezaný habit a ľavú ruku celú zakrvavenú.

„Čo sa to preboha sta... Ginny, čo tu došľaka robíš? Ako si sa sem vlastne dostala?“ skríkol nahnevane. Nemohla tu ostať, nesmeli jej ublížiť. To by neprežil. „Okamžite sa vráť domov a... Nie! Ginny, pozor!“ zakričal opäť.

Za jej chrbtom sa objavila Pansy so šialeným úškrnom v tvári. Z prútika jej vyšľahol zelený lúč, pred ktorým už Ginny nedokázala uniknúť. Zrazu videl všetko ako v spomalenom filme. Ginny pomaly padala dozadu a v očiach sa jej zračilo prekvapenie.

„NIE!“ zvreskol Harry z plného hrdla, no svoje telo nedokázal prinútiť k pohybu. Nedokázal uveriť tomu, čo videl. Kútiky očí ho začali neznesiteľne páliť.

To predsa nie je možné, to nie je možné, zúfalo opakoval vo svojej mysli.

Za chrbtom začul zúrivý krik, ale ešte stále nebol schopný odtrhnúť pohľad od toho strašného divadla, ktoré sa pred ním odohrávalo. Prútik mu vypadol z ruky. Narazil o kamennú podlahu a chvíľu sa kotúľal. Vzápätí sa ozval ďalší výkrik. Bola bližšie. Omnoho bližšie. Musel sa spamätať, bolo na čase rozhodnúť sa. Pred sebou videl Pansy, ako naňho hľadí so škodoradostným úsmevom na tvári a ako k nemu pomaly kráča. Otočil sa a zbadal Goyla ako sa štverá na nohy. Musel sa rozhodnúť, čo spraví. Musel konať rýchlo.

Má zabiť vodcu Pomstiteľov, alebo vrahyňu jeho ženy?

_______________________________________

Komentár porotcov:

Aliyz - Pekne spracovaná poviedka. Jediné čo mi vadilo boli tie predely s myšlienkami pomstiteľov. Prišlo mi to tam také rušivé. Inak nemám čo vytknúť.

micho – perfektný úvod a jadro; záver trochu prekvapujúci, ale inak skvelá poviedka

Sedo – Tvoja poviedka má zaujímavý a chvíľami originálny dej. Trocha mi prekážajú postavy, ktoré sa nesprávajú a nerozprávajú tak, ako sme zvyknutí u JKR. Na tom by si mal/a v budúcnosti popracovať. Inak fajn.

Mei – Hm. Odhliadnuc od žánrov, prevažovali dva typy poviedok - tie, v ktorých boli opisované emócie, rozpadajúci vzťah a pod. A potom tie, ktoré sa rozhodli vytvoriť svoj príbeh. Tých bolo menej. A ja si veľmi vážim, že si sa odhodlala pre príbeh. Nebola to ľahká cesta. A vôbec to nedopadlo zle. Rodinná atmosféra na začiatku veľmi výrazne kontrastovala s tým zlom v závere. Ginny sme si takto opäť mohli obľúbiť a jej smrť sme prežívali ešte silnejšie. Ja viem, že si mala málo času, aj ten rozsah bol obmedzený, ale ak sme objektívni, nebudeme to brať do úvahy. A pravda je, že koniec bol rýchly a nedotiahnutý. Nápad Pomstiteľov, Harryho života... to malo niečo do seba a dokonca by som si to dokázala predstaviť aj ako sériu poviedok, fanfiction knihu. Toto bol len skrátený úryvok, plný potenciálu ale neveľmi rozvinutý. Škoda toho, lebo v konkurencii so silnými, premyslenými poviedkami s pointami, plnými hlbokých citov a myšlienok, tvoja poviedka možno neobstojí. Ale nevešaj hlavu, verím, že by si dokázala napísať veľmi zaujímavú poviedkovú sériu. Aha a takmer som zabudla - v literatúre sa číslovky píšu slovom - okrem rokov, dátumov narodenia... ale inak - treba to vypisovať :)

[ » na začiatok « ]