Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Whitney, Voldemort
Stručný dej: Voldemort po poslednom boji predsa len prežil, čo sa však nepáčilo jeho sesternici Whitney. Aspoň že je silná čarodejnica, inak by pre svoje vtipy nepekne trpela.
Literárna forma: próza
Žáner: komédia
„A preto si myslím...“
„Ehm, ehm, blbosť, ehm, ehm...“
„...že by sme mali...“
„Ako by to mohlo fungovať, preboha?“
„...zvážiť svoje možnosti a nový útok uskutočniť dnes v noci.“
„Tak to je úúúplná blbosť...Ako by toto mohlo vyjsť?“ hlasne som protestovala.
„Je takmer nemožné zastihnúť ho bez nejakého aurora a všetci dobre vieme, že už dávno pominuli časy, keď bol jeho najväčšou ochranou Expeliarmus.“
Po mojej nevhodnej poznámke nastalo v rezidencii Malfoyovcov ticho ako v hrobe. Zase.
Svižne som sa postavila a začala prechádzať okolo stola, pri ktorom sedeli všetci smrťožrúti, neschopní slova, pohybu...skrátka ničoho.
Dohopkala som až k vysokému kreslu, kde sedel môj obľúbený terč výsmechu, Lord Voldemort.
„Vzhľadom na proroctvo,“ zatiahla som a venovala významný pohľad Voldymu, „si osobne myslím, že by sme mali počkať, až ho zastihneme samého, neschopného privolať si pomoc. A nie ako minule,“ ukázala som hlavou na fotku, kde ležal Voldy na zemi, zjavne mŕtvy a Potter nadšene poskakoval okolo a mával bazovým prútikom. „ keď ťa napadlo napadnúť ich na pozemku ich vlastnej školy!“ teatrálne som prevrátila oči.
„Dobehol ťa aj s tou svojou partou detí a napálil tvojich verných poskokov a narozdiel od niekoho, “ ďalší veľavýznamný pohľad, „mu ostali aj vlasy.
Takže by som na tvojom mieste veľmi nevyskakovala.“ Spokojne som zakončila.
Naštvane na mňa pozeral. Bol taký vytočený, že začínal až červenieť. „Ty počuj, nezačal si náhodou používať ten samoopaľovací krém, ktorý som ti minule kúpila? Vyzeráš byť tmavší...“
„A DOSŤ!!!! VYPADNI, LEBO ŤA PREMENÍM NA HADA, TY JEDNO NEVĎAČNÉ DIEVČISKO!!“ vyskočil z kresla a vytiahol na mňa prútik.
O to som sa celý čas snažila. Tak ľahko sa dal vytočiť...Mám pocit, že to vlastne kvôli mne prehral tú svoju „veľkú bitku“ s tým Potterom. Dosť som tomu Harrymu totiž držala palce. Kto ide proti môjmu nevlastnému bratrancovi, je vlastne so mnou.
„Ó, pozrime sa, Voldy má paličku!“ predstierala som zhíknutie. „ Nebuď smiešny a prestaň mi tu tým mávať pod nosom. Dokonca aj Špongia Bob urobil viac zlých skutkov ako ty...“
Voldemort, od jedu neschopný slova, len prudko dýchal. Mala som hrozné nutkanie ho dnes vytočiť až do nepríčetnosti...
„Prečo si nezaobstaráš okuliare? Dumby aj Harry ich majú a stále ťa porážajú. Možno s nimi...“
„AAAAHHHGGGGRRRR!!!!!“ s pokrikom bojového slona sa na mňa vrhol. Neznášal vtipy o okuliaroch. Šikovne som sa mu vyhla, no pre istotu som sa rozbehla do obývačky. Priplachtil za mnou a delila nás už iba sedačka. Vedela som, že ma istotne zabije, tak som ešte skúsila: „ Vieš, takto sa štvať nie je veľmi dobré na tvoju psychiku. Poznám jedného veľmi dobrého terapeuta, tu v Londýne...“
„Crucio!!!“ zajačal. Kúzlo sa odo mňa odrazilo a začalo rozbíjať všetky ozdobné taniere s motívom Temného Znamenia.
„To bolo veľmi múdre, Tommy...“ poznamenala som. „Mňa tými smiešnymi frázami môžeš fakt zraniť.“ Ironizovala som. „ A vôbec, videl si sa vôbec niekedy ako držíš ten prútik? Vyzeráš pritom ako gey.“
Nič nepovedal, len na mňa protivne zazeral. Zjavne pochopil, že týmto nič nevyrieši. Len čo si privodí infarkt a nestihne tak vlastnoručne zakilovať toho okuliarnika.
„Veľmi správne, Whitey. Upokoj sa, lebo ešte na staré kolená dostaneš porážku. A kto ti bude potom platiť Sv. Munga?“
Len niečo nezrozumiteľne zavrčal, otočil sa a odišiel.
Pri dverách do jedálne som ho dostihla. Prepchala som sa popri ňom, vošla do jedálne prvá a zahlásila:
„Dáma,“ pohľad na Narcissu, „štetka,“ pohľad na Bellu „ a páni, prichádza Tom “Voldemort“ Riddle. Prosím povstaňte aby ste uctili poslednú...“ Uprostred vety ma prerušil svojím netopierím vplachtením do miestnosti a skazil tak všetku srandu.
Až do konca stretka som sa tvárila urazene a pohoršene a teatrálne som posmrkávala nosom. Vyčarovala som aj pár žalostne miaukajúcich mačiatok, ktoré, čuduj sa Merlin, cupkali priamo k môjmu milovanému nevlastnému bratrancovi a miaukali, až srdce zvieralo.
Voldy ďalej rozprával ale pár krát nervózne šibol očami k tým smutným stvoreniam, ktoré sa k nemu blížili.
Trochu som si vyčítala, že som ich takto poslala na smrť. Obe mali škoricovo hnedý kožúšok s oranžovými pásikmi a zelené očičká. Dojal vás len pohľad na ne.
No samozrejme, to by nebol môj nevlastný zakomplexovaný bratranec, aby ich v okamihu nepremenil na pár hadov, ktoré si to, čuduj sa Merlin, šinuli priamo ku mne.
O-ou, tak tieto budú sto-pro jedovaté.
Nespanikárila som. Teda aspoň nie navonok. Moje vnútro kričalo: „Bež! Utekaaaaj! Zachráň sa!!“
Našťastie ma napadlo jedno kúzlo na premenu. Šibnutie prútikom a k Voldymu sa vracali dva motýliky.
Jeden jeho znechutený pohľad a šlo to rýchlejšie.
Puf!
Žaby.
Puf!
Šteniatka.
Puf!
Krokodíly.
Puf!
Hrdličky.
Puf!
Pavúky.
Puf!
Ovečky.
Puf!
Zlaté rybičky. Počkať... Zlaté rybičky???
Pozrela som na Voldemorta. Začudovane pozeral na koniec svojho prútika, akoby nemohol uveriť, aké kúzlo to z neho vyšlo.
Veď to aj bolo neuveriteľné...
„Kebyže to nie je incest, nie si eunuch a tak hrozne starý, poviem, že máš o mňa záujem.“
Povedala som, ledva udržiavajúc smiech.
Voldemort sa stále tváril prekvapene. Teda, ak sa len hadí netopier môže tváriť prekvapene...
„ Ale vážne, zlaté rybičky?“ vyprskla som do smiechu. Smiala som sa tak dlho, až som si myslela, že ma odtiaľ budú musieť vyniesť, lebo už nebudem vládať chodiť sama.
Smrťožrúti len neveriaco pozerali. Bella sa tvárila pohoršene, ale to ma netrápilo. Ona by sa nezasmiala, ani keby pred ňu ten vtip položili ošúpaný a pokrájaný na malé kúsky.
No čo už, hladinu humoru musím u nás udržiavať ja.
Keď som sa konečne dosmiala, utrela som si slzy, vstala zo zeme a pobrala sa do kuchyne.
Normálne som z toho smiechu vyhladla.
Vošla som do kuchyne a otvorila skrinku. Á, čipsyyy! Hmm, a čo na pitie.
Očami som hľadala kolu. Nikde nič.
Hmmmm...
"Draco?!?!?!"
Ticho...
Ach, bože. Čo sú takí skostnatení? Už ma začínajú nudiť. Tuším sa presťahujem k tomu Čmeliakovi do Rokfórtu.
Robila som sa akože sa ma jeho ticho nedotklo a kričala som ďalej.
"Draco, kde máte kolu??"
Nič. To si musím všetko robiť sama?
Zabuchla som skrinku a odšuchtala sa do jedálne.
Zastal som oproti Voldyho kreslu na opačnej strane stola. Draco sedel asi tri miesta od neho.
Voldy rečnil o utrpení, či čo... Nechcela som rušiť jeho príhovor, tak som len diskrétne zvolala:
"Draco nemohol by si mi prísť nájsť tú kolu? Za chvíľu mi začína Ako poraziť Lorda Voldemorta bez použitia prútika a nechcem zmeškať začiatok. Tam vždy dávajú skúsenosti divákov."
Žiadna odozva. Ani len ozvena...
"Tak Draco..."
Prerušil ma lúč zeleného svetla, ktorú mi preletel tesne popri uchu. To bol signál od nášho cteného vodcu aby som vypadla, lebo ďalšia Kedavra svoj cieľ už určite zasiahne.
" Dobre, tak ja si nájdem niečo iné..." zahundrala som, schmatla balík čipsov a šuchtala som sa smerom do obývačky.
Ten chlap z vás úplne vysaje radosť zo života.
Zapla som telku(hudobný kanál, hlasitosť 84) hodila sa do kresla a vyložila si nohy na konferenčný stolík Malfoyovcov.
A pohodkááá.
Už som sa chystala stíšiť, keď tu zrazu počujem ten jeho "tichý" dupot.
No konečne nejaká reakcia. Aspoň viem, že nie sú mŕtvy...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...