Kapitola:
Pridaná: 4.2.2010, 16:40:47
Čítaná: 4280×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Stacy, Jason a i.
Stručný dej: Stacyn život pokračuje ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » V nemocnici 2 » Ako to bolo a bude... 3 » Pokračovateľ rodu 4 » Prišla skôr 5 » Či sa ti to páči alebo nie! 6 » Problém...? 7 » Ťažká noc 8 » Pomsta Epilóg

O necelých 17 rokov

Sarah sedela na svojej posteli a otvárali si darčeky k narodeninám od svojich kamarátok zo Slizolinu. V izbe bola sama lebo všetky jej spolubývajúce mali starostlivosť o zázračné tvory. Ona si tento nudný predmet nezvolila.

Už sa chytala, že vyhodí baliaci papier čo sa jej nahromadil na posteli keď si pod ním všimla malú škatuľku. Zobrala ju do rúk a otvorila. Vytiahla z nej ampulku s akousi čírou hmýriacou sa tekutinou. Chvíľku ju pozorovala ale potom ju položila na nočný stolík. Zobrala do rúk list ktorý ležal pod ňou.

Ahoj Sarah,

Ty vieš, že u nás sa narodeniny nikdy neoslavujú a preto chcem aby si vedela, že to čo som ti poslal darček nie je. Sú to moje spomienky. Keby záležalo na mne, nikdy ti to nepoviem ale dal som Dumbledorovi slovo, že v deň keď sa staneš dospelou sa dozvieš celú pravdu o... no to až potom. Keby som to nedodržal, dozvedela by si sa to od neho a to by bolo ešte horšie.

Stretneme sa dnes o ôsmej u Dumbledora a porozprávame sa. Až potom si spolu pozrieme moju spomienku. Viem, že potom sa so mnou už nebudeš chcieť rozprávať a nebudem ti to mať za zlé ale chcem aby si vedela, že som ťa vždy ľúbil a aj vždy budem. S láskou,

Tvoj OCKO!

Sarah si list prečítala niekoľko krát ale stále nemohla prísť na to čo také sa mohlo stať. Zdalo sa jej zvláštne, že za ňou neprišiel osobne. Dúfala, že iba preháňa a nič vážne to nebude.

Poskladala list a vrátila ho späť do škatuľky spolu s ampulkou. Zavrela ju a dala si ju do vrecka habitu. Potom skontrolovala hodinky. Práve čas vybrať sa na čarovanie.

Napriek tomu zvláštnemu listu bola celkom pokojná. Čarovanie aj elixíry prebehli tak ako vždy. S výnimkou Snapea ktorý si dnes odpustil akékoľvek uštipačné poznámky na jej osobu.

Možno si konečne našiel nejakú ženskú pomyslela si a šla na ďalšiu hodinu. Ako posledná ju dnes čakala obrana.

Vstúpila do triedy a sadla si vedľa už sediacej Alice (vždy bola v triede prvá).

„Počuj, tvoj otec je dnes celý nejaký zvláštny.“ Prehodila Alice s očami upretými na chrbát profesora. Ten stál otočený chrbtom k triede a bol zabraný do nejakej knihy. Žiaci postupne prichádzali ale on sa stále neotáčal.

„Prečo myslíš?“ vyzvedala Sarah.

„Keď som vošla do triedy a vytiahla si prútik – ako vždy – povedal, že dnes budeme brať teóriu. Vraj budeme počúvať jeho výklad. Ani na mňa nepozrel.“ Pokrútila nechápavo hlavou.

„Naposledy mal výklad vo štvrtom ročníku keď sa v Zakázanom lese premnožili nejaké potvory a dostali sa do blízkosti študentov.“ Dodala a ďalej ho pozorovala.

„To by nebolo také zvláštne. Toto je zvláštnejšie.“ Sarah vytiahla z vrecka škatuľku a vybrala odtiaľ list od otca. „Prečítaj si to.“ Podala jej ho.

„To má...“ začala Alice keď dočítala ale to už sa profesor otočil a zaklapol knihu.

„Otvorte si učebnice na strane 315 a prečítajte si prvý odstavec.“ Väčšina triedy nesúhlasne zamrmlala.

„Prútiky dnes nebudú potrebné.“ Dodal keď s nimi niektorý prekvapene postávali pri laviciach.

Jediná Sarah nebola otrávená najbližšou náplňou hodiny. Jej myseľ zamestnalo niečo iné. Strhaný výraz otcovej tváre a červené opuchnuté oči. Keby ho nepoznala, povedala by si, že snáď plakal.

Tak či onak, takéhoto ho ešte nevidela a bola tým nepríjemne zaskočená. Všetky jej myšlienky zaplavila jeho tvár a tak len neprítomne otvorila učebnicu a bez toho aby vedela o čom číta, pozerala na text.

„Vlkolaci sú...“ prehovoril profesor. Až vtedy sa Sarah spamätala a uvedomila si o čom to čítala.

Profesor im celú hodinu vyprával o vlkolakoch. Nerozoberal však ich základnú charakteristiku. Tú ktorú Sarah dopodrobna poznala. Rozprával im o tom ako sa človek cíti keď je vlkolakom, opisoval emócie ktoré prežíva a motívy ktoré ho nútia konať tak ako koná. Sarah sa plne sústredila na jeho výklad. Nevedela prečo ale mala akési tušenie, že to ešte bude dôležité. Otec jej nikdy predtým o týchto veciach nehovoril. Vraj ju nechcel desiť...

Dve minúty po ôsmej zaklopala Sarah roztrasenou rukou na dvere Dumbledorovej pracovne.

„Vstúp.“ Vyzval ju jeho hlas.

Nesmelo vkročila a nepríjemným pocitom v žalúdku a prešla pohľadom po miestnosti. Prvé čo jej padlo do očí bola kamenná misa ktorá stála na Dumbledorovom stole. Za stolom sedel on a pred ním stál jej otec.

„Dobrý večer.“ Pozdravila sa.

„Zdravím Sarah.“ Usmial sa Dumbledor.

„Jason nezabudnite. Celú pravdu.“ Riaditeľ sa pozrel na Sarah a potom odkráčal preč.

„Ocko vysvetlíš mi čo mala znamenať tá dnešná hodina a čo s tým má spoločné riaditeľ?“ vyhŕkla Sarah nervózne.

„Sľubujem, že ti všetko poviem ale chcem aby si vedela, že ťa naozaj ľúbim.“ Povedal skoro prosebne ale nepozrel sa jej do očí.

„Máš s toho strach?“ spýtala sa Sarah.

„Skôr je mi s toho zle.“ Zašepkal zhnusene.

Sarah k nemu pristúpila a silno ho objala. On je objatie opätoval. Po chvíľke ju pustil a o krok od nej odstúpil.

„Tak spusti oci. Počúvam.“ Prehovorila, v hrdle úplne sucho.

„Najprv sa posaď prosím.“ Pokynul rukou na jedno z kresiel oproti riaditeľovmu stolu. Potom sa na Sarah konečne pozrel a čakal kým sa posadí.

Ona sa pokúsila pohodlne usadiť – vzhľadom k tomu, že sa nemohla zbaviť pocitu, že sa jej to nebude páčiť sa jej to nepodarilo – a prikývla hlavou na znak, že môže začať.

„Začnem tým, že tvoja mama bola tiež vlkolak.“ Opäť sklopil pohľad a zavŕtal ho do zeme. Nedokázal sa Sarah pozerať do jej nevinných a čistých očí.

„Premenil som ju ja.“ Vypľul tie slová zo seba no nečakal na nijakú reakciu a pokračoval ďalej.

„Pokúšal som sa sám pred sebou nejako ospravedlniť alebo aspoň spraviť niečo čo by uľavilo mojej zlobe. Chodil som za ňou ako je chvost.“ Na chvíľku sa odmlčal akoby si vybavoval čo sa vtedy dialo a potom opäť spustil.

„Dlho sa mi vyhýbala a ja som vedel, že je to pre jej vlkolačí problém - nemohol som jej však povedať, že o tom viem – ale asi po mesiaci mi dala konečne šancu a sama za mnou prišla. Nemohol som, nevydržal som pohľad do jej utrápených očí a vyčerpanej tváre... Ale zaľúbil som sa do nej.“ Odrazu smútok z jeho hlasu zmizol, ostala tam iba horká pachuť.

„Dala sa dokopy s Tomasom. Vtedy ešte s mojím najlepším kamarátom. Samozrejme, nemohol som mu to vyčítať. Nevedel, že tvoju mamu mám naozaj rád. Každý ma považoval za sukničkára.

Naše kamarátstvo ľahlo popolom ešte v ten deň ako som ju odmietol ja. Znovu som jej ublížil a Tomas mi to neodpustil lebo Stacy bola predtým jeho najlepšia kamarátka... potom s ním Stacy otehotnela.“ Zasekol sa a konečne sa pozrel Sarah do očí. Tá sa však stále tvárila zmätene a očividne jej nedošiel význam Jasonových slov. Tak sa zhlboka nadýchol a rozprával ďalej.

„Nervovo sa zrútila a tak sa Dumbledor spolu s Tomasom rozhodli, že jej trochu upravia pamäť a zataja pred ňou samou, že čaká dieťa. Asi tri mesiace potom sa dozvedela kto ju premenil. Aj ona aj ja sme skončili na ošetrovni. V tej chvíli sa ukázalo, že to s tým tehotenstvom nebol dobrý nápad. Aby ju mohla Popy vyšetriť, museli jej to oznámiť.“ Jason opäť sklopil oči.

„Potom to s ňou už išlo dolu vodou. Rozišla sa s Tomasom. Mňa nenávidela ako sa len dalo a dokonca aj so svojou najlepšou kamarátkou nekomunikovala. V deň VČU utiekla zo školy.“

„Ale kam? Vyprával si mi, že s mojím starým otcom nemala najlepší vzťah.“ Vyhŕkla Sarah.

„Štyri mesiace sa ukrývala v mudlovskom lese. Potom ju našli pracovníci z ministerstva.“

„Ale veď ešte nebola plnoletá. Ak čarovala, nemohli ju nájsť skôr?“ nechápala.

„Vieš, tvoja mama prútik nepoužívala. Vedela, že by ju mohli nájsť.“

„Ale ako potom prežila?“ Sarah neveriacky pokrútila hlavou.

„To ti neviem povedať. Viem iba, že keď ju našli, nebola na tom najlepšie.“

„Musela byť poriadne tvrdohlavá keď tak dlho vydržala bez prútika.“ Skonštatovala.

Jason sa iba usmial a prikývol hlavou.

„Pár dní na to ako ju našli, porodila. Sarah chápeš?“ povedal priškrtene.

„To myslíš, že mám súrodenca?“ povedala prekvapene.

„Nie Sarah. Bola si to ty.“

„Ale to znamená...“ zlomil sa jej hlas.

„Že Tomas bol tvojím otcom. Nie ja.“

„Nechápem. Čo to má znamenať?“ zašepkala a snažila sa ovládnuť triašku.

„Adoptoval som si ťa lebo tvoji rodičia.... tvoji rodičia zomreli.“ Pokúšal sa hovoriť pokojne

„Ako? A prečo až teraz?“ šepkala.

„Preto som ti poslal tú spomienku. Dumbledor trval na tom, že sa to musíš dozvedieť. Ale nechcel aby si to vedela skôr ako dosiahneš plnoletosť... keby si náhodou chcela odísť.“

„Mám dôvod odísť?“ spýtala sa ale tušila, že to čo sa dozvie jej dá dostatočný dôvod.

Jason sa vyhol jej otázke a pokúsil sa dokončiť čo začal.

„Keď si sa narodila, Stacy sa vrátila k Tomasovi. Na to sa spolu vrátili späť do školy. Trpel som keď som ich videl spolu takých šťastných. Stále som tvoju mamu miloval aj keď... ona to určite nikdy nevedela. Nikdy mi neverila. Aby som sa ale dostal k tomu podstatnému – v deň splnu som ju zviedol.“

„Smiem vedieť čo nasledovalo potom?“ povedala so slzami v očiach. „Nemám pocit, že by si môjmu otcovi a mame prial šťastný život.“

„Nie je to tak ako si myslíš. Nikdy som ich nechcel rozvrátiť. Iba som chcel aby bola so mnou.“ Povedal prosebne.

„Nikdy to nie je tak ako to vyzerá.“ Prehovorila Sarah skôr sama pre seba.

Jason nastavil ruku a Sarah mu podala jeho vlastné spomienky. Vylial ich do mysľomisy a pokynul rukou na Sarah aby sa nad ňou naklonila.

Tá mu venovala jeden ubolený pohľad a potom už letela čierno – čiernou tmou až nakoniec pomaly pristála v nejakej izbe. Sekundu na to sa tam objavil aj Jason.

Sarah sledovala ako sa na posteli zvíja jej matka v bolestivých kŕčoch. Ten výjav sa jej vôbec ale vôbec nepáčil. Odvrátila oči a zavadila o detskú postieľku. V nej plakala ona sama o sedemnásť rokov mladšia. Potom prešla pohľadom ešte ďalej a našla na zemi zvíjajúceho sa Jasona. O chvíľu už jej matka aj Jason boli premenení.

Strhol sa tam krutý boj. Sarah si všimla ako niekto vbehol dnu. Bol to Snape. Vytiahol malú Sarah z kolísky a utekal s ňou preč. Už dospelá Sarah nemohla uveriť vlastným očiam. Nikdy by ju ani vo sne nenapadlo, že za svoj život vďačí jemu.

Bola v takom šoku s toho čo sa jej odohrávalo pred očami, že si najprv ani neuvedomila, že do miestnosti vbehli ďalšie tri osoby. Dumbledor, McGonagallová a nejaký chalan.

„To je Tomas.“ Šepol Jason a ukázal na toho neznámeho.

To čo sa tam odohrávalo potom, predčilo všetky krváky sveta. Sarah naplo a s vypätím všetkých síl sa snažila nepovracať. Oblial ju studený pot. Triasli sa jej kolená, ruky... Vlastne sa triasla úplne celá...

Spadla do kresla a pokúšala sa spamätať.

„T-t-ty s-s-si...a-ako...n-n-necha-nechapäm..“ koktala ale nedokázal vysloviť zmysluplnú vetu.

„Nechcel som ale ako vlkolak sa nedokážem ovládnuť.“ Povedal zničene a sledoval Sarah ako sa celá chveje.

„Do-dokázal. M-mal si sa o-ovlád-vladnuť!“ zasyčala keď sa jej ako tak podarilo dostať zuby pod kontrolu.

„Strašne ma to mrzí. Naozaj sa to nedá.“ Ospravedlňoval sa ale vedel, že je to zbytočné.

„Čo ti mám n-na to povedať? Že je v-všetko v p-p-poriadku? To odo mňa nechci.“ Slzy sa jej prúdom spustili po lícach.

„Ani nechcem. Iba potrebujem vedieť, že chápeš, že by som ich nikdy nezabil úmyselne.“ Kľakol si jej ku kolenám a chcel ju chytiť za ruky.

Odtiahla ich.

„Prepáč.“ Šepol.

„Potrebujem byť sama.“ Povedala prosto cez slzy a videla ako Jason odchádza.

„Chápem.“ Povedala ešte keď už zatváral dvere a potom osamela.

---------------------------------------------------------------

Nakoniec iba prosté Ďakujem!

[ » na začiatok « ]