|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




GinnyLove

Jediná šanca


,,Prečo?“ začal Snape bez úvodu, ,,prečo ste si navliekli ten

prsteň? Je na ňom kliatba, určite ste to vedeli. Prečo ste sa ho

vôbec dotýkali?“

Prsteř Marvola Gaunta ležal na stole pred Dumbledorom.

Bol puknutý a vedľa neho ležal chrabromilský meč.

Dumbledore zvraštil tvár.

,,Bol som... hlupák. Strašne ma to pokúšalo...“

„Čo vás pokúšalo?.“

Dumbledore neodpovedal.

,,Je to zázrak, že ste sa sem vôbec vrátili!“ Snapove slová zneli

nahnevane. „V tom prsteni bola mimoriadne silná kliatba. Pri.

najlepšom môžeme dúfať, že sa nebude šíriť. Zatiaľ som ju uzavrel do jednej ruky..."

Dumbledore zdvihol očernetú, nepoužiteľnú ruku a skúmal

ju s výrazom, akoby mu ukazovali niečo zaujímavé.

„Urobil si to veľmi dobre, Severus.“



______________________________________________________

„Urobil si to veľmi dobre, Severus.“, zopakoval napodobňujúc riaditeľov hlas, keď už opäť sedel vo svojom kresle v kabinete.


„Nechal si sa zabiť, Albus!“, vyštekol do ticha.


Ale veď on už je predsa aj tak mŕtvy. Sám to povedal. A možno o to mu išlo. Keď už vedel, že musí zomrieť, povedal si, že sa mu nič zlé stať nemôže. Ale čo ak by sa nevrátil? Čo ak by odpadol ešte skôr, než sa stihol premiestniť? Všetky tie jeho úžasné plány by sa rozsypali ako domček z kariet. Snape si odprskol. Sedel v šere svojej kancelárie otočený k vyhasnutému kozubu a pozeral sa do prázdneho ohniska.


„Lacarnum Inflamare.“, zašepkal s prútikom namiereným do krbu, v ktorom ihneď zablikotali plamienky ohňa. Miestnosť nabrala mierne útulnejší vzhľad.


Nemohol predsa uveriť tej trápnej rozprávke o Daroch smrti. Nie je predsa ...


‚ Blázon? ’, ozval sa tichý hlások v jeho hlave.


Prečo inak by to skúšal ? Ale to predsa nie je možné. Veď je to len hlúpa rozprávka pre hlúpe decká, ktorú im čítavajú ich hlúpe matky... Zovrel dlaň v päsť. Jeho matka mu nikdy neprečítala ani len názov ulice. Potriasol hlavou. Snažil sa z nej dostať svojich rodičov, ktorých už nevidel roky ... ani nevedel, či žijú, a bolo mu to jedno.


Vrátil sa opäť k Dumbledorovi. K jeho bezvládnemu telu, k jeho oškvarenej ruke. K jeho, takmer, smrti. Prečo by chcel toto všetko obetovať, ak by to nebola pravda? Nechal by tu len tak Pottera, hlúpeho Pottera, ktorý si nevie spočítať dva a dva, kým mu to niekto neukáže na prstoch? Nechal by tu len tak chlapca, do ktorého vkladá všetko a verí v jeho víťazný osud, pre poveru?


Od premýšľania si hrýzol peru. Nechcelo sa mu veriť, že ten prsteň, že je to naozaj ten ...


Nechty sa mu zaryli do opierky na ruku. Na chvíľku prestal dýchať. Vyvalil oči a zreničky sa mu rozšírili. Chvíľku len tak sedel, ani sa nepohol. Keby ho niekto sledoval, pomyslel by si, že je socha.


Nečakane však vystrelil z miesta a rozbehol sa smerom k riaditeľovej kancelárii. Hnal sa chodbami rovnako rýchlym tempom, schody bral po troch, po štyroch...


Stál na točitom schodisku a snažil sa polapiť dych.

Zaklopal a vošiel. Ani nečakal na povolenie.

Dumbledore sedel tak, ako ho nechal a oddychoval, oči mal privreté.


Trochu sa zahanbil, že mu tam tak vletel a pocítil, nikde v kútiku duše pocítil ľútosť nad starcovým trápením.


„Zabudol si niečo Severus?“, opýtal sa ho unaveným hlasom.


Snape len tak stál a pozeral na profesora, ktorý teraz ani zďaleka nevyzeral ako slávny nositeľ mena Dumbledore.


Profesor otvoril oči.


„Vlastne áno.“, prehovoril tichým hlasom Snape, „chcel by som skontrolovať ten prsteň.“


Dumbledore sa na neho skúmavo zahľadel. Chvíľu si pozerali do očí.


„Vlastne by si mal.“, odvetil už pevnejším hlasom. Kývol rukou na stôl pred seba.

„Aj keď je už ako horcrux nefunkčný, môže v sebe skrývať niečo viac. Nemohol by som dopustiť, aby sa Harry mohol takto znetvoriť.“, kývol očernetou rukou.


Snape mal silný pocit, že Dumbledore dobre vie, že v tom prsteni nie je už ani za máčny mak kliatob, ale bol rád, že sa nevypytoval. Zobral prsteň do ruky a otočil sa smerom na odchod.


S rukou na kľučke zastal.


„Cítite sa už lepšie?“ opýtal sa dverí.


„Len vďaka tebe Severus.“

_____________________________________________________________


Sedel vo svojom ošúchanom kresle v kabinete, ale jeho pohľad už nesmeroval na oheň, ktorý si pred pár minútami vyčaroval, ale sústreďoval sa iba na jedinú, malú vec. Hypnotizoval prsteň pohľadom, akoby dúfal, že sa stane niečo, čo ho odradí od jeho plánu. Očami prechádzal po pukline v kameni, na symboloch vyrytých v čiernom neraste.


Je to on. To je ten prsteň z rozprávok, ktoré nikdy nepočul. To je ten prsteň, ktorý Temný pán nevedomky zmenil na horcrux a tým mu predĺžil životnosť ešte o pár rokov.


Ležal pred ním, len kúštik od jeho krivého nosa a vyzeral ako celkom obyčajný šperk, ktorý patrí nejakému starému čarodejníckemu rodu.


Lenže on nebol ani zďaleka taký obyčajný. Ani zďaleka taký, ako si Temný pán myslel. Toto je to, na čo čakal 16 rokov ... možno viac. Toto je vec, ktorá ho opäť ...


Znovu bez varovania vyskočil z kresla a začal sa prechádzať po svojej pracovni ako divý.


Na čo sa tu hrá? Koho chce presvedčiť o pravosti tohto unikátu ? Čo vlastne presvedčilo jeho? Starý, šedivý blázon ktorý zamestnáva poloobrov, vygumovancov, vlkolakov ...


-... a smrťožrútov!“ - zaznel opäť tichý, takmer vyrývačský hlások v jeho hlave.


Zastal. Ani nevedel prečo, ale pociťoval hnev.


Prečo sa tak bráni? Veď stačí len malý pokus a vedel by to. Ale čo urobí potom? Čo povie? A ak nebude chcieť nič hovoriť, ako to zruší?


Opäť si sadol do kresla, a zohol sa tak, že mal oči zarovno s doskou stola. Pocit hnevu vystriedal pocit zúfalstva a túžby zároveň. Nemôže to urobiť len tak. Musí si to najprv premyslieť. Vyrovnal chrbát a pozrel do ohňa.


Ach, to vôbec nepomáha, pomyslel si sklamane. Jeho pohľad opäť pritiahol ten nenápadný na oko ošúchaný prsteň. Musí to urobiť. Teraz.


...


Hneď!


Akosi nevedel prinútiť svoju ruku k pohybu. Keď sa konečne odhodlal, bola stŕpnutá a akoby patrila niekomu inému. Opatrne vzal prsteň do ruky. Polovica jeho mysle kričala varovné: „Nie!“ a tá druhá ho pobádala: „Otočiť ... tri krát!“.


Nevedel sa rozhodnúť. Len tam tak sedel, s prsteňom v ruke, a neodvážil sa urobiť žiaden iný pohyb.


Po chvíľke začala aj jeho pravá ruka stúpať, veľmi pomaly, ako keby jej aj ten najmenší rýchly pohyb spôsoboval bolesť. Dotkol sa tenkými prstami obruby prsteňa a otočil.


Raz.


Druhý krát.


Tretí.


Rýchlo zavrel oči a prsteň skryl v zovretej dlani.


Nič sa nezmenilo. Bol hlupák. Mal chuť do niečoho kopnúť. Ako sa len mohol tak sprosto nachytať, tak zaprieť všetko racionálne, v čo...


„Severus?“


Preľakol sa na smrť. Mal pocit, že jeho srdce práve prestalo biť. Keby nesedel, odpadol by.


„Severus.“


Ten hlas. Ako anjelská hudba, ako pieseň Fénixa. Chcel to počuť znova a znova, nič iné len jeho meno...


„No tak Sev, na schovávačku sme už priveľkí!“


Neochotne a najpomalšie ako dokázal otváral oči.


Svetlo z kozuba zatienilo nové, prenikavejšie svetlo. Svetlo nadpozemsky krajšie, no nie viac, ako zdroj toho svetla.


Snapeove srdce sa teraz rozbúchalo tak silno, že mal pocit, že sa aj jeho habit nadvihuje.


„Nič mi nepovieš? Ani nepozdravíš?“, s predstieraným urazením zašvitorilo to stvorenie.


„Lily...“ zachrípnutým a hrubým hlasom sa konečne prinútil hovoriť.


„Lily...“ jeho hlas znel duto a prázdno, ako keby jeho majiteľ zabudol, ako sa používa aspoň pred sto rokmi.


„Áno, som to ja, Lily.“, usmiala sa na neho. Hoci ju obklopovala striebristá žiara a jej vlasy už nemali takú prenikavú červenú farbu, a jej oči už nesvietili sýtozelenou farbou, bola nádherná,

presne ako v tých časoch, keď žila.


Snape sa na ňu díval, ako keby to mala byť posledná vec, ktorú v živote urobí.


„Severus, nepozeraj sa tak na mňa, lebo sa začnem červenať.“, zachichotala sa, no znelo to ako jemné zaševelenie vetra.


Povedz jej niečo! Povedz to všetko!! Vzchop sa!!!


„Si ... tu.“, najradšej by na seba obrátil prútik a zreval Avadu.


Lily naňho pozrela s láskou v tvári, ako sa pozerá na chorých, ktorí to nemajú v hlave v poriadku.


„Zavolal si ma predsa, hlupáčik. Typujem, že si mi chcel niečo povedať. Alebo si sa len chcel vynadívať na moje červené ... O nie!! Ja som strieborná!!!“


„Ako prosím?“, nenápadne sa štipol do ruky až mu tam zostali odtlačky. Sníva?


„Ako je to možné, že som strieborná? To sa mi ešte nestalo!!“, pozrela na Snapea a jej výraz zjemnel, „no, je síce pravda, že ma nikdy nikto nevyvolal Kameňom oživenia.“, usmiala sa a žmurkla.


Snape tam sedel ako prikovaný a stále len vyvaľoval na ňu tie svoje čierne očiská a nechápal. Nechápal ničomu. Ako to, že s ním vôbec komunikuje? Ako to, že sa na neho usmieva? Ako to, že prvé čo spravila neboli nadávky a krik, ale milý úsmev ??!

A potom jeho vnútro prebodol chladný meč pochopenia.


Ona to nevie.


Pozrel na ňu, do jej milých a vysmiatych očí, ktoré spýtavo hľadeli smerom k nemu a čakali na nejakú aktivitu z jeho strany.


On jej to nepovie. Nemôže. Nie. To proste nejde.


„Kde to vlastne sme, Sev?“, bezstarostným hlasom sa opýtala Lily.


Keď neodpovedal, pozrela sa na neho a keď videla, že sedí ako na ihlách, dobrosrdečným hlasom začala: „No tak, Severus. Viem, že sme sa nerozišli v dobrom. Viem to. Ale to je predsa za tebou, nie? Ja som ti už dávno odpustila. Viem, že Voldemort už nežije. To posledné som ešte zachytila. Áno, bol si s ním, ale ja som vedela, že si dobrý človek. Že sa vrátiš k nám. A hoci som už mŕtva, dúfam, že mi odpustíš, keď som sa k tebe niekedy správala nespravodlivo.“


Nespravodlivo? Čože? Ona? Lily, tá nevinná Lily, ktorá v živote neurobila nič zlé. Lily, tá, za ktorej smrť môže iba on, sa mu ospravedlňuje?? Lily, ktorá jeho vinou prišla v okamihu o všetko?


Skôr než si stihol uvedomiť čo robí si vložil hlavu do dlaní a neovládateľne sa rozplakal.


Už zabudol, ako sa to robí, ale tento náhly dotyk čistoty mu to pripomenul. Slzy mu stekali po tvári, rukách a habite, bolo ich toľko... Za všetky tie roky, za všetky tie chvíle sa to teraz dostalo von. Čo je to za človeka? Má o sebe ešte právo tvrdiť, že je človek?


Z toho všetkého ho prebral Lilyn vystrašený hlas.


„Severus, ja, nechcela som sa ťa dotknúť, prosím odpusť, od...“


„Dosť!!“, skríkol aby ju umlčal, „Lily dosť ... už nehovor ani slovo! Netráp ma viac!“ slová sa mu rinuli z úst pomedzi slané slzy bolesti.


„Toto nemôžem dopustiť... ty ... vždy taká čistá ... mne ...“, nesúvisle bľabotal pomedzi vzlyky.


„Severus, no ták, veď to určite nie je až také zlé...“


Zdvihol zrak k nej ale ledva ju videl. Jeho červené oči a slzy, ktoré sa mu z nich ešte stále liali mu zabraňovali na čokoľvek zaostriť.


„Lily, to ja som vinný, to všetko ja! Keby som vtedy nepočul, keby som len nevedel ... to všetko... za všetko môžem ja!!!!“


„Severus o čom to hovoríš?“, zmätene, no ešte stále milým hlasom sa opýtala Lily.


„Lily! To ja som ťa predal Voldemortovi! Ja som mu povedal proroctvo! Ja som zodpovedný za to, že si zomrela! Ja, len ja môžem za to, že si prišla o všetko!!!“ všetko to na ňu vykričal a skryl si tvár do dlaní, akoby očakával útok.


Žiadne slzy mu už nestekali po tvári. Už nemusel tlmiť žiadne vzlyky. Ešte stále sedel na kresle a tvár mal v dlaniach. Po chvíľke ticha si zložil najprv jednu, potom druhú ruku a veľmi pomaly zdvihol zrak opäť ku Lily.


Mala ochabnuté telo, ruky jej viseli takmer bezvládne po bokoch. No tá jej tvár... mala výraz, ako keby ju znova zasiahla Avada. Nie znechutený, nie nahnevaný. Vystrašený. Tento krát plávali v slzách jej oči. Keď sa konečne malá slzička predrala cez jej riasy ,nasledovala druhá, tretia, piata ... nekončiace vodopády sĺz jej tiekli po tvári, no ona stále tým vystrašeným pohľadom pozerala na Snapea.


Nadýchol sa, že niečo povie, no ona mu šmahom ruky ukázala, že má mlčať.


Snape si prial, aby vydala aspoň hlások, aby naňho začala kričať, alebo aby jej aspoň prestali tiecť nemé slzy...


„Lily...“


Zdvihla ruku vyššie.


„Prosím...“


Jej vystrašený pohľad okamžite vystriedal hnev. Taký hnev, aký ešte u ženy nevidel. Oči sa jej takmer blýskali hrôzou.


„Lil...“


„Ešte raz vyslovíš moje meno a ...“ kričala tak hlasno, že sa triasli jeho sklenené nádoby na sliz „vlastne ja sa ti už ani nemôžem vyhrážať a vieš prečo? Neuveríš!! Lebo som mŕtva! Mŕtva! Mŕtva. Mŕtva...“ jej hlas pomaly prechádzal do vzlykov.


„Mŕtva...ja, James, nikto mu nezostal, nikto ... ešte aj Sirius... nikto... a to len kvôli tebe.

Ako si mohol, Severus Snape?“ s neznesiteľnou bolesťou mu to vymietla pred oči, „ako si mohol? Za tie všetky roky nášho priateľstva... za všetky roky môjho obhajovania ťa ... ako? Ako? Vždy som verila... verila, že je niečo, niečo dobré. Ako by si sa inak mohol priateliť s humusáčkou?


Snape sa nezmohol na nič. Pozeral na ňu a srdce mu trhalo od bolesti. Ešte aj po smrti ju dokázal takto zraniť. Akoby nestačilo, že ju zabil...


„Prepáč...“


„Prepáč. Čo má to slovo spraviť?“ nebezpečne tichým a krutým hlasom sa ho opýtala.


„Poznáš vôbec význam toho slova? Poznáš ty vôbec čo znamená prosiť o odpustenie? Poznáš to naozaj? Vieš ty vôbec ešte cítiť? Myslím nejaké naozajstné pocity, ľudské pocity, alebo sa riadiš len túžbou po moci ako tvoj zdochnutý pán?“


„Vždy som ťa miloval.“ Povedal tichým hlasom. „Vždy.“


Na chvíľu ju to vyviedlo z miery.


„Tak to asi nestačilo, keď si ma vzápätí hodil tigrom.“ ,odpovedala chladne s vysokým odporom.


„Ak sa nenahneváš, ja už...“


„Počkaj Lily, je tu ešte niečo čo musíš vedieť.“, bol odhodlaný, musí vedieť všetko.


Neochotne sa mu pozrela do očí.


„Voldemort znova ožil. Jediný kto je schopný ho poraziť je Harry. On je vyvolený.“


Lily s hrôzou otvorila ústa.


„Môj Harry? Môj Harry ho má zabiť? To predsa nemôže... koľko má vlastne rokov?“


Snape nechtiac nadvihol obočie, čo Lily ihneď spozorovala.


„Tam hore neexistuje čas, ale neviem ako tam dole, kde sa nepochybne za chvíľu dostaneš.“ povedala tvrdo.


„Má šestnásť. A chystá sa ho pripravovať sám Dumbledore. Bude ho učiť celý rok. Je šanca. A ... on to zvládne ... Dumbledore mu verí. JE vyvolený.“


Liline oči sa opäť zaleskli.


„Prisahaj mi Snape. Prisahaj, že dáš naňho pozor. Že ak to bude v tvojej moci, nedopustíš, aby sa mu niečo stalo, prisahaj!“


„Prisahám ti, Lily“, zašepkal. Ešte aspoň raz chcel povedať jej meno. Pozrel sa na ňu a zarazil sa, lebo mu hľadela priamo do očí.


„Ani neviem, čo ti mám povedať.“, jej hlas znel chladne a tvrdo.


„Nič si nezaslúžim.“


„Ohó, to si teda zaslúžiš, ale na to by tu musel byť James.“


Nebol si istý ako to myslela, ale jej hlas znel všelijako, len nie vtipne.

Pozrel na ňu.


"Nikdy som si to neodpustil. Viem, že to nič nezmení, ale každý deň môjho života som na to myslel a zakázal som si zabudnúť..."


„Zbohom Severus.“, povedala jemnejšie, „a nezabudni na svoj sľub.“


Zavrel oči.


„Nezabudnem, prisahám.“


Odišla, vedel to. Opäť jej niet. Predstavoval si to hocijako, len nie takto.


Je to už len jeho zničená ľudská stránka, alebo sa naozaj cíti lepšie?


_____________________________________________________________


„Pozri ... sa mi do ... očí...“

Zelené oči našli čierne. No niečo v čiernych očiach už navždy chýbalo.

Ruka zovierajúca Harryho habit povolila a zviezla sa k zemi,

Severus Snape bol mŕtvy.



Venujem špeciálne osôbke menom Ed Noir Meteur za pomoc, bez ktorej by táto poviedka vznikla...ani neviem kedy, Ďakujem Edko, aj keď pre teba nič nebolo :)

A samozrejme vernej čítačke Emmke :) Nakoniec som ho až tak neztoto ... vieš,...mohla som ho aj horšie :D

A vetkým, ktorí si to prečítali do konca a napíšu niečo pekné/škaredé alebo len ohodnotia.

Ďakujem


[ » na začiatok « ]


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Všetko, čo muklovia používajú namiesto čarov (elektrina, počítače, radary...) na Rokforte nefunguje, pretože vzduch je tam príliš nabitý mágiou.
CITÁTY
Neuveriteľné! Harry Potter na oslave mojich úmrtín!

Takmer Bezhlavý Nick
HP2: Tajomná Komnata
(kap. 8, str. 141)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018