|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Dora Tonks-Lupin Gauntová

Komunita - ukážka


Lebo som neskutočne hrdá na túto oplzlú... vec :D (lebo to už neni poviedka, keďže dávno presiahla stredný rozmer :D )

Komunitáááá!

Je to len ukážka, dúfam, že niekto navštívi blog a prečíta to celé...





Celá dolámaná som sa posadila a pretiahla si chrbát. Keyo trval na tom, aby som spala v posteli, ale ja som sa rozhodla, že Calo bude aj tak dostatočne zboľavený, keď sa zobudí, tak som si ľahla na zem, pod hlavu som si strčila mikinu a tak som zaspala.

Calo ešte spal, bola som mu vďačná, že nechrápe. Poskladala som sa na posteľ, chrbtom k nemu, a na tom kúsku som si vychutnávala prehnanú mäkkosť matraca.

Ledva som zadriemala, za chrbtom som ucítila pohyb. Otočila som sa na sediaceho Cala, pritláčajúceho si prsty na spánky.

"Dobré ráno," pozdravila som ho. Prikývol a pretrel si oči.

"Ako ti je?"

"Strašne," zamručal. "Kde sme?"

"V socik byte, býva tu aj Lulu."

"Jaj, jasne, viem..."

Šúchajúc si spánky sa postavil a zatackal.

"Koľko som vypil?"

"Veľa," strčila som ruku pod vankúš, aby som mala hlavu pohodlnejšie.

"Na tvojom mieste sa niekam zašijem a počkám si, kým bude mať Keyo lepšiu náladu, lebo ten včerajšok si dobre zvoral."

Prešiel tackavým krokom preč a nechal ma spať.



Calo bol prekvapivo odvážny a prišiel aj do klubu. Sadol si na kraj lavice, takže Oli s Tinom nemali možnosť odísť bez jeho zvolenia. Ja som pri nich sedela len kým som nemala čo robiť, a teraz to už nevadilo nikomu. Všetci sme sa snažili dohovoriť Calovi.

"Keby si aspoň pár dní zostal čistý," hundral Keyo. "Ale ty sa zjebeš každú noc, čo ti je?"

Calo sa ošíval a nešťastne hľadel do zeme.

"Pozri, niečo sa deje," povedala som súcitne. "Možno ti pomôžeme, aspoň jeden z nás..."

Nechcene som vzhliadla ku Keyovi, oči sa nám stretli a zase sa odvrátili.

"To je... mám... otec ma posiela na vysokú," vykoktal ticho. Zamračila som sa.

"Ísť na vysokú ti robí taký problém?" spýtala som sa.

"Robí. Je to v Košiciach - bezpečnostné manažérstvo," vyslovil s odporom. "On vie, že tam nechcem, silou mocou ma tam ťahá. Lenže ja nechcem odísť. Nechcem mať vysokú. Ledva som skončil stavbu."

"Výška by ti pomohla. Tie štyri roky by si zvládol..." dohováral mu Keyo.

"Nepotrebujem ju."

"No je to na tebe, ale ja zastávam názor, že by si mal ísť na vysokú," povedala som.

Dúfala som, že prepočuli v hlučnej hudbe ten horký podtón. Ja sama som ani nedoštudovala strednú a strašne rada by som šla na vysokú - ale 200 kilometrov odtiaľto. Keyo mi skoro čítal myšlienky - skoro, lebo to by sa nemusel pýtať.

"A ty, Sama?" oslovil ma. "Ty si na tom ako so školou?"

"Ako asi mám byť na tom so školu? Trčím predsa tu."

"A kde si študovala?"

"Na... konzervatóriu. herectvo."

"Chcela si v tom pokračovať?"

"Ešte som rozmýšľala nad psychológiou. Ale chcela som hrať," prikývla som. Bolelo ma o tom hovoriť.

"Prečo si nezostala v škole?"

"To by si chcel vedieť, čo?" nadvihla som obočie a pozrela mu do očí. Vstala som.

"Mám prácu," a zamierila som k ďalšiemu obsadenému stolu.



Keď odišla, ďalej som sa venoval Calovi.

"To nie je len škola, čo ťa trápi," povedal som. "Máš ešte nejaký problém. Povieš mi ho?"

"Nepoviem," odvetil rázne. Pozrel na Oliho a Tina a tým mi dal najavo, že rpedsa len povie.

Nebol som si istý, prečo, ale mal s nimi nejaký problém. V prvom roku to bral dobre, smial sa na nich, ale neskôr to prešlo do nervózneh pokukovania a posledných pár mesiacov už bol na nich priam alergický. Napadlo ma, či v tom nebude nejaký iný, mnou zatiaľ neodhalený problém, ale nevedel som si predstaviť, čo iné ako neznášanlivosť gayov by to mohlo byť. Ale len jeho antipatie nemohli robiť také problémy jeho psychike.

"O týždeň má prísť Frankovi zásielka," vyhlásil som. Lulu rýchlo otočila hlavu. Chalani si ma premerali s nedôverou.

"Lulu, ty pôjdeš, mám pravdu?" spýtal som sa. Prikývla. "Calo, ty tentoraz nemusíš," povedal som, lebo chlapec sa nebezpečne zakolísal. "Chlapci... Tino, nemohol by si aspoň ty...?"

"Ja..." pozrel na Oliho. Oli pokrútil hlavou a pozrel na mňa.

"Nedovolím mu to."

Vzdychol som si.

"Dobre, nemusíš. Ani jeden z vás."

Pri stole sa opäť zastavila Sama. Dostal som nápad.

"Sama, tým, že k nám stále doliezaš, sa snažíš byť jedna z nás?" spýtal som sa konverzačne.

"Keď to tak berieš..." odvetila nenútene a sadla si k Calovi.

"A čo keby si nám pomohla v kšeftoch? Ideme o týždeň na menší nákup..."

"Idú po drogy," zahundral jej Calo.

"OK, pôjdem," odvetila a oprela sa k Calovo rameno. "Som unavená..." vzdychla.

Calo bol prekvapenejší než ja - ja som prežíval šok z toho, že priznala stav svojej mysle a tela, on z toho, že sa o neho oprela. Ak niečo nemala za ľubom, som Shakespear.

"Dnes odídem skôr, zastúpi ma jedno dievča, Annie. Calo, koľko je hodín?"

Calo jej nastrčil zápästie s hodinkami.

"Áno, už pôjdem," vstala a všetkých si nás prezrela. "Majte sa."



Unavene som si pretrel oči. Strašne som chcel spať, ale musel som prejsť ešte jednu stranu v novinách. Inzercia. Byty.

Prešiel som pohľadom niekoľko zakrúžkovaných inzerátov. Žltá zvýrazňovačka, už skoro nešla. Cítil som sa po dlhom čase ako fo filme. Vo filme o ruských chudákoch, hľadajúcich nový život v Amerike.

Ja som síce Slovák, hľadajúci byt v inej časti mesta, alebo aspoň o pár domov odtiaľto, ale s rusmi mám niečo spoločné - aj ja sa snažím ujsť. Od otca, od dvoch izieb a kuchyne zapratanej fľašami, od osemnástich rokov života.

Jedna strana v novinách počká. Dnes som dokonca nešiel ani von, aby som to dokončil, a predsa.. nie som zvyknutý tak skoro vstávať. Ale prebudiť sa pri Olim mi za to stálo. Od narodeninovej oslavy sa ma veľa ľudí pýtalo, prečo som s ním. Samozrejme, že sa to hneď rozkríklo. Prečo práve on - mladý, chudý, nikomu sa´nezdal dostatočne dobrý. Nedokázal som to pochopiť, aj keď som dokázal pochopiť veľa vecí. Môj malý bol totiž pre mňa najväčší zázrak. Miloval som ho práve pre to, že bol taký mladý, naivný, že napriek tomu, že poznal svet, stále bol čistý a nepoškvrnený. Aj napriek tomu, čo všetko som mu urobil, čím všetkým kvôli mne prešiel. Stále som mal čisté ruky a on pôsobil ako panic - vo všetkých smeroch života. Áno, to ma na ňom najviac uchvacovalo.

Snáď nemusím spomínať jeho ďalšie prednosti. Jeho telo som miloval, odkedy som ho prvý krát videl, odkedy som sa ho prvý raz dotkol. Ach, doteraz si pamätám na prvý dotyk. Jeho pery, brada, krk... ako prvé ich ochutnalo bruško môjho ukazováka, o chvíľu pery kúsili jeho pery, o pár mesiacov postupovali nižšie... na neho som musel ísť pomaly. Strácal sa mi v rukách, prvý krát cítil to, čo pred ním pri mne cítilo niekoľko chlapcov. Zo všetkých bol však najlepší práve on. Nenamietal, keď som bol drsný, v poslednej dobe bol sám divoký a ak chcel spomaliť, dokázal si to vydobiť. Miloval som ho, nech urobil čokoľvek.

Noviny som nechal na stole a spadol som do starej postele. Bola mi malá, trčali mi nohy, ale otec sa stal totálnym opilcom, keď som mal dvanásť, peniaze na novú neboli. Často som bol rád, že vôbec nejakú mám.



Oli ma už netrpezlivo čakal pred klubom.

"Čau, sorry, že meškám," pobozkal som ho na privítanie a pritiahol ho k sebe. "Mám pre teba prekvapenie."

Vošli sme do klubu a bol som rád, že dnes sa tam Keyo s tými dvoma neukázal.

"Zostaneme tu?" prekričal som hluk miestnosti. Pokrčil plecom a pozrel na mňa.

"Poď niekam, kde je ticho!" zakričal som a on prikývol.

Vyšli sme zase von.

"Kam ideme?" spýtal sa.

"Mám čo oslavovať, poď, pôjdeme na pizzu," zobral som ho za ruku a vychádzovým krokom sme sa vybrali ulicou.

"Čo oslavuješ?" spýtal sa ma zvedavo.

"Že odchádzam od otca!"

Zastavil a ja som musel tiež. Prekvapene na mňa hľadel.

"Ale kam?!" spýtal sa vystrašene. Zasmial som sa.

"Nie od teba, hlupáčik!" vykríkol som a stiahol ho za ruku k sebe. "Do iného bytu. Nikdy by som ťa neopustil, to nevieš?!"

Oli si uľahčene vydýchol a oprel sa o mňa. Vtisol som mu bozk do strapatých vlasov.

"Chceš ísť so mnou?"

Prekvapene na mňa pozrel.

"Bývať s tebou?"

"Ty nechceš?"

"Jasné, že chcem!" hodil sa mi okolo krku a silno ma objal.

"Ale..." objatie poľavilo, hlas pohasol. Nohy sa dotkli zeme a do očí mi pozreli dva zhasnuté plamienky.

"Mama ma nepustí," povedal zahanbene. Smutne som prikývol. Myslel som na to.

"A... ty chceš s ňou zostať?"

"Mám predsa len šestnásť. Nemôžem od nej len tak odísť. Čo jej poviem?"

"Že máš priateľa a chceš s ním bývať," odvetil som s kamenným výrazom. Malý sklopil pohľad do zeme.

"Moja mama je kresťanka. Považuje to za najväčší hriech, je to proti prírode. Ona nie je zlá, vždy ma mala rada... nechcem jej to urobiť."

"To je predsa na nej, ako prijme vlastného syna. Tebe to môže byť jedno..."

"Tino, ja by som strašne chcel! Chcem s tebou žiť, ale... ja nemám s mamou taký vzťah ako ty s otcom! Mám ju rád!"

"Tak si vyber, či chceš žiť navždy s mamou alebo so mnou!"

Odstrčil som ho od seba a otočil sa na odchod. Prekvapene za mnou stál, nikdy som nič také neurobil. Trvalo pár sekúnd, kým ticho doplnil zvuk bežiacich tenisiek. Otočil som sa a zavolal som ho.

Nechcel som, aby to takto skončilo...

... ale ešte sa to neskončilo. To nedopustím.



Nabrúsene som tresol dverami bytu. Nevnímal som, či je prázdny, aebo v ňom niekto je, chcel som si ľahnúť do postele a premýšľať, aby ma to ešte viac bolelo. Potreboval som cítiť, ako mi chýba, potreboval som ho pri sebe potrebovať. Už teraz mi strašne chýbal. Teraz sme mohli sedieť na pizzi, kŕmiť jeden druhého a ignorovať pohoršené pohľady. Olimu by polka cesta skončila na zemi a v kútiku by si naschváľ nechal trochu omáčky, aby som mu ju mohol zotrieť jazykom.

Vyzutý som vzhliadol k hodinám nad dverami kuchyne. Bolo päť preč, otec v tejto dobe najčastejšie nasával v krčme na rohu. Tentoraz sa však objavil vo dverách. V značne podnapitom stave a s fľašou v ruke.

"Čo je toto?" prišiel ku mne a pleskol ma po hlave novinami. Zachytil som ich a pozrel na prednú stránku. Moja inzercia. Otec sa m ihrabal vo veciach.

"Odchádzam," odvetil som jednoducho.

"Ty hnusný nevďačný krpec!" otec mi napľul do tváre. Zotrel som si sliny z líca.

"Otec, upokoj sa," povedal som ticho.

"Ty mi nemáš čo rozkazovať! Čo si myslíš, že len tak odídeš?!" otec už kričal. Snažil som sa byť neviditeľný, nech sa môže trochu ukľudniť, no zrazu sa zahnal a cez celé líce mi vlepil odporne páliacu facku. Zalapal som po dychu a sklonil sa.

"Otec..." zašepkal som, no buď ma nepočul, alebo mu to bolo jedno. Udrel ma opúť bolo mu jedno, čo zasiahne, na temene som pocítil tupú bolesť. Vystrel som sa trochu, otec sa vtedy zahnal fľašou a keď som sa zohol, rozbila sa o roh. Črepy mi dopadli na hlavu. Rýchlo som uskočil, keď sa po mne otec zahnal posledným črepom, čo mu ostal - hrdlom fľaše. Nestihol som to poriadne, cez brucho mi prešlo sklo. Cítil som len bolesť, klesol som na kolená a držal sa za brucho. Rozlievalo sa mi po nich niečo teplé a lepkavé. bál som sa pozrieť dolu. Otec nemal dosť. Topánka ma zasiahla do boku, rýchlo som jednu ruku nastavil, aby mi nepolámal rebrá, no keď noha opäť dopadla svoje miesto, puklo niečo iné - a ja som omdlel od bolesti, ktorá opantala celú moju ruku a vystrelila do celého tela.


[ » na začiatok « ]


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Dementorova najsilnejšia zbraň sa nazýva Dementorov bozk.
CITÁTY
Dotkneme sa ho naraz. Stále to bude víťazstvo Rokfortu. Podelíme sa oň.

Harry Potter
HP4: Ohnivá čaša
(kap. 31, str. 617)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018