Kapitola:
Pridaná: 9.12.2009, 18:24:57
Čítaná: 3514×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Fred a George, Lee Jordan
Stručný dej: Všetci si myslia, že dvojčatá spolu skvelo vychádzajú. Nikto však netuší(okrem Lee Jordana), že aj oni majú svoje problémy a odlišné povahy

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat na Rokfort 2 » Georgova nevraživosť

"Ako je možné, že okúzliš každé dievča, aj keď sa o to vôbec nesnažíš?" durdil sa George, po Joaninom odchode.

"Myslím, že to bude tým, že ja sa dokážem vcítiť do pocitov iných, na rozdiel od teba!" hneval sa Fred.

V tom im do reči skočil Lee: "Každý okrem mňa, kto vás aspoň trochu pozná, si myslí, ako úžasne spolu vychádzate. Nevedia vôbec nič. Dokonca viem toho o vás viac, ako vlastní bratia."

"Drž ústa Lee!" zvolali obaja naraz, no keď si všimli, že reagujú rovnako, nenávistne pozreli na toho druhého.

"Netýka sa ťa to!" povedal George.

"Prepáč, nemysleli sme to tak," oponoval bratovi Fred.

"Ako môžeš vedieť, čo som tým myslel?" obrátil sa George na svoje dvojča, "Áno, Lee, nehnevaj sa, ale ty mi vysvetli, Fred, prečo si si taký istý tým, že vieš, čo si myslím?"

"Poznám ťa už pätnásť rokov, kamoško, a odvtedy sme stále spolu," vysvetlil Fred, "okrem toho, toto je náš štvrtý rok na Rokforte, tak ho nepokaz hneď na začiatku." Fred sa otočil a uprel pohľad von oknom. Vlak začal spomaľovať.

Chlapci vyšli z vlaku a zamierili aj s kuframi ku kočom. Naložili veci, postupne sa pousádzali a zabuchli dvere. No tie sa v momente otvorili a zjavila sa v nich Joan. Začervenala sa. Chcela sa ešte rýchlo vrátiť, ale koč bez záprahu sa už pohol. Neostávalo jej nič iné, len si sadnúť k chlapcom.

Po chvíli mlčania začala: "Prepáč, za to vo vlaku...bola som fakt vystrašená a chcela som vás varovať, ale potom... veď viete..." striaslo ju.

"To je v poriadku Joan. Vážne sa nič nestalo, ešte že si už v pohode," usmial sa na ňu Fred a jej líca opäť zaliala horúčava.

V Georgových očiach sa zjavil hnev a už už chcel nieco povedať, no Lee ho kopol do nohy.

Dvojčatá usúdili, že bude lepšie sa ďalej nehádať, aby ich ostatní neprenasledovali otravnými otázkami. Po výdatnej večeri a Dumbledorovom každoročnom príhovore, sa pobrali do klubovne. Bola to útulná miestnosť s mäkkými kreslami, ktorej atmosféru spríjemňovali teplé farby Chrabromilskej fakulty. Pri pohľade na ňu pocítili bratia závan dobrodružstva a spomienky na spoločné bláznovstvá presvedčili Freda, že sa na Georga nedokáže viac hnevať.

Keď vyšli po točitom schodisku do spálne, obaja sa zvalili na baldachýnovú posteľ, pozreli na seba a naraz zvolali: "Tá je moja!" Na to sa rozosmiali. Skutočne nedokázali byť pohádaní.

"Prepáč Fred," ozval sa George, "nechal som sa uniesť. Žiarlil som, že Joan sa vyplakáva na tvojom ramene a nie na mojom."

"Ani ja som sa nechoval najlepšie," pokračoval Fred "pravdupovediac, snažil som sa, aby si žiarlil, lebo si mi už poriadne liezol na nervy. Viem, že si bol do Joan pred rokom bezhlavo zaľúbený, preto som to urobil."

Georga zalial pocit hnevu. Strčil si do úst ostrého čertíka, ktorý mu medzičasom vypadol z vrecka na posteľ, otočil sa k bratovi a z úst mu vyšlahli plamene.

[ » na začiatok « ]