Poviedka:
Pridaná: 6.12.2009, 12:18:57
Čítaná: 3144×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Tak niečo po dlhej dobe pridávam aj sem... niečo veľmi podpriemerné. no čo už so mnou narobíte?

Ak sa niekto čuduje, prečo tak málo píšem, nie, deťúrence moje, ja nepíšem málo. Ja píšem dosť! Len nie sem.

dora-kira.blog.cz

Keby ešte niekto nepoznal túto adresu, tak to je ten náš blog s Kirou. Tam nájdete skoro každý deň, možno každý druhý, Komunitu. Popri tom pár jednorázoviek a chystám sa na ďalšiu kapitolovku a popri tom jednu malú. Takže áno, ja píšem dosť. Teraz k veci!

------------------------------------------------------------------------------------

"Laura, čo to máš s vlasmi?!" zhíkla Adriana a zaťahala štíhle dievča za prameň modrých vlasov.

"Zafarbila som si ich!" žiarila Laura. "Tá ofina mi nevyšla, mala byť tmavšia," ukazovala na červenú ofinu. "Ale tie modré pramene sa mi strašne páčia a zelené fľaky, na to som sa nechala nahovoriť. A vraj si mám nechať aj svoju farbu, tak spodok je blond," odhrnula si vlasy. "Páči sa ti to?"

"Si ako kanárik!" mračila sa Adriana. "Hrozné."

"Ale veď je to originálne!" namietala Laura rozvášnene.

"Nie je to originálne. Dala by som na to značku copyright."

"Čo by si na to dala?"

"Takú muklovskú... to je jedno! Proste... je mi totálne jasné, prečo práve tieto farby. Tebe by nestačilo si zmeniť vlasy na hnedo..."

"Ty si vravela, že sa mám zaujímať o muklov."

Adriana pokrútila hlavou. Dosť sa sklamala. Myslela si, že po prázdninách bude jej priateľka iná, že prestane tak lipnúť na Terovi a konečne začne žiť svojím životom. Nie kópiou jeho priateľky.

Dvere kupé sa otvorili a dnu vošiel Dexter.

"Čaute baby!" hodil sa ladne na kreslo.

"Ahoj, Dex," usmiala sa na neho Adriana. "Videl si niekoho?"

"Myslíš niekoho, čo stojí za hriech?" Dexter si preložil nohu cez nohu. "Taký zlatý chlapec s kučierkami, skoro som odpadol. Normálne sa na mňa usmial!"

"Hovorím o niekom pre Lauru," pošepla mu.

"Och, a Tero je dnes strašne krásny," Dextrovi celkom nedoplo. Adriana sa plesla do čela, Laura sa však toho chytila.

"Ako vyzerá?!" vyzvedala natešene.

"Šak vravím, že strašne krásne! Ale aj Dorka, má také krásne zelené oči a ladí s ním, lebo má úplne super čierne vlasy! A modrú ofinu, vyzerá ako vrabec, bože, asi z nej dostanem infarkt. A to oblečenie, roztrhané a samé spinky..."

"Dobre, jasne, chápem! Dora je Bohyňa!" Laura vyskočila a vybehla z kupé. Adriana odpovedala na Dexterov udivený pohľad pokrútením hlavy.

Dora prevážila váhu tela na druhú ruku a našpúlila pery nabok. Tero sa práve rozprával so spolužiakom, ktorý po nej neustále pokukoval. Tero si to ani nevšimol. Zas.

Konečne sa rozlúčili. Usmial sa na Doru a zahľadel sa niekam za ňu.

"Nejdeme do..." začala, no prerušil ju.

"Aha, nie je to Laura?"

Tak fayn, do kupé sa nejde, pomyslela si Dora. S ňou len do riti.

"Ahoj!" pozdravila sa. Tero civel, Dora zistila, prečo, keď sa otočila, a tiež jej oči vyleteli.

"Ahoj..." strávila to prvá. "Super... vlasy."

Povedať jej čo si o nej myslí a hneď po večeri sedí u riaditeľa.

"Aj ty vyzeráš dobre," usmiala sa na ňu falošne. Aj Dora vytesila tesáky.

Tero sa s ňou začal baviť priateľskejšie, ako by si človek pomyslel, že sa dá. Oprel sa o stenu štýlom Zjedzte si ma vĺčky, zjedzte a obzeral a ohmatával si jej vlasy, až chcela Dora od zlosti zmeniť farbu na krikľavo žlto.

"Pôjdem do kupé," oznámila Terovi. Ani jej nekývol. Tak má smolu.

_____________________________________________________________________

O osem rokov...

Niekto zaklopal na zadné dvere Weasleyovcov.

"To budú Laura a Dexter," vstala Molly a nervózne si upravovala vlasy. "Sú to nejakí Arturovi kolegovia z práce, vraj nás majú preveriť... aspoň to si Artur myslí, vrajsa o neho nikdy predtým nezaujímali..."

"To by sme mali ísť," dvíhal sa Remus.

"Nie, nie, len zostaňte sedieť, ste normálna návšteva! Ministerstvo vie, že ste naši priatelia, myslím, že aj to, že sme v ráde tušia..." šepkala a hnala sa do kuchyne.

"Remus, naozaj by sme mali ísť," zašepkala mu Dora do ucha.

"Prečo?"

"Tie mená poznám... tak sa volali bývalí spolužiaci. Naozaj sa s nimi, hlavne s Laurou, nechcem konfrontovať... ak sú to oni."

"Tak dobre..."

Vstali, keď do obývačky vošla Molly sprevádzaná vysokým mužom s čiernymi vlasmi, v čiernom roláku a čiernych nohaviciach a Dora si pomyslela, že gay by mohol mať aj lepší vkus. Spolu s ním vošla blondýnka, trochu nižšia, v dlhom habite, ktorý ju robil staršou. Bola pekná, príliš pekná, ako kedysi. Niektoré veci sa proste nemenia. A stále je suka, to vidno na prvý pohľad.

"Zdravím," pozdravil sa Dexter. S Remusom sme kývli hlavou. Prečo sa raz v dvojici muž – žena niekto nemôže pozerať aj na ňu? Teraz oba pohľady smerovali k Removi. What a surprise!

„Zdravím,“ Laura vystúpila krok dopredu, vytrčila prsia v odvážnej blúzke pod rozopnutým habitom a podala Removi ruku. Prijal ju, usmial sa a pustil. Ešte viac vytrčila prsia. Dora smutne pozrela na svoju hruď a smutne sa uškrnula.

„Nymphadora,“ Laura sa naširoko usmiala a odhalila rad odporne krásnych zubov. Dora sa usmiala trochu úprimnejšie, mala už predsa prax v predstieraní.

„Laura, ako sa máš?“ spýtala sa milo.

„Och, výborne! Pracujem teraz na ministerstve, ako zástupkyňa Anrika Purlika, jedného z členov Wizengamotu,“ vyhlásila s nosom hore. Samoľúbosť sa dnes tak nosí?

„Zvláštne, na ministerstve som ťa ešte nestretla,“ Dora prevážila váhu na jednu nohu a zahrala zamyslenosť. „Vieš, aj ja tam pracujem. Som aurorka. Začala som ako partnerka Kingsleyho Shackelbolta, určite ho poznáš, jeden z hlavných aurorov. Teraz pracujem sama, trochu vyššie.“

Spľasla ako balón zadupaný slonom. Dora premáhala úškrn.

„Tak to je... naozaj krásne, že robíš niečo tak... ušľachtilé,“ kŕčovito otáčala krkom.

„Prosím, nesadnete si?“ spýtala sa Molly a ukázala na gauč. Dora bola dosť zvedavá, ako chcú toto uhrať na priateľskú návštevu. Keby sa ich Molly tak nebála, pravdepodobne by ich už hnala z domu. Ale ministerstvo bolo teraz husté a stačilo, že sme tu boli my dvaja.

„Pane, vy ste sa nepredstavili,“ Dexter nahodil svoju najkrajšiu pózu ranenej labute.

"Remus Lupin," Remus ani nenatiahol ruku. Laura sa usmiala a ukázala pritom všetky zuby. Dore pripomínala Lockharta z obálok kníh.

"Laura Hopkinsová," predstavila sa.

"Dexter Various..." zavrtel sa.

Konečne si všetci piati sadli. Laura sa správala ako najväčšia pani a Dexter sa snažil vyzerať čo najlepšie. Dora neverila, že si naozaj myslí, že má u Remusa šancu.

Ale Laura mala v očiach lesk, ktorý prezrádzal, že si je istá.

"Myslím, že my dvaja by se mali ísť," vyhlásil Remus. "Boli sme len na návšteve. Molly, maj sa... ideš, Dora?"

"Samozrejme!" Dora vstala a chytila ho za ruku. Prekvapene na ňu pozrel.

Vyšli spolu z domu. Stále sa ho nepúšťala.

"Myslel som, že nechceme, aby to niekto vedel..." začal Remus.

"Ja iba... prepáč, ale tí dvaja ma vyviedli z rovnováhy."

"Poznala si ich?"

"Jasne, zo školy. Dokonalá Laura... nedotknuteľná, musela mať každého. Zbalila mi chalana. Bol to lúzer, takže mi to nevadí... ale ty," pozrela mu do očí. "...teba si nedám."

Remus sa zasmial.

"Nemám o ňu ani najmenší záujem! Je to odporná žena. Ako si si mohla myslieť, že ťa vymením za takú fiflenu?"

Sklopila pohľad k zemi.

"Bála som sa."

"Ty moje... čo sa v takýchto chvíľach hovorí?" nadvihol kútiky úst.

"Nič sa nehovorí," vstala na špičky a pobozkala ho.

[ » na začiatok « ]