Poviedka:
Pridaná: 18.4.2007, 21:27:01
Čítaná: 2701×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry Potter, Voldemort
Stručný dej: Aj takto nejako mohol skončiť celý príbeh o HP.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

....Harry sa zhlboka nadýchol a spolu s Ronom a Hermionou nastúpil do vozíka. Griphook ich zaviedol až k Harryho trezoru. Tu sa Harry začal cítiť nepríjemne. Uvedomil si, že má veľa peňazí, ktoré on jednoducho nestihne minúť a ktoré v trezore celkom nezmyselne ležia namiesto toho, aby kolovali v obehu. A okrem toho, ak neprežije súboj s Voldemortom, budú mu nanič.

Ako tak pozeral na kopy galeónov, rozhodol sa. Do vrecka na peniaze si vložil premyslené množstvo peňazí, zavolal si Griphooka a šepol mu: „Počuj, mám jednu prosbu. Chcem môj trezor napísať na iné meno.“

„Nie je to nič zložité. Na aké meno?“

Harry pozrel na svojich priateľov a Griphookovi povedal: „Na meno Ron Weasley. Polovicu galeónov nechajte v trezore a druhú polovicu preveďte na organizáciu SOPLOŠ.“

Potom sa Harry obrátil k Ronovi a Hermione.

„Harry, čo si to tam vyjednával?“

„Len bežné záležitosti, ohľadne údržby trezoru. Tak, pôjdeme, nie?“

V Šikmej uličke bolo stále vyľudneno, aj keď bol posledný deň prázdnin, takže logicky by tam malo byť plno nakupujúcich študentov. Namiesto toho tadiaľ čo najrýchlejšie prechádzali dospelí čarodejníci, ktorí kupovali len to najnutnejšie.

Harry vošiel do malého obchodíka, plného rôznych nástrojov, ktoré pri prvom pohľade na nič neslúžili. Väčšinou boli strieborné a vyleštené.

Harry zamieril rovno k predavačovi a niečo od neho pýtal. Ron a Hermiona boli fascinovaní rozličnými prístrojmi a vôbec si nevšimli, ako si Harry dáva do vrecka malý strieborný nástroj za peniaze v Gringottbanke.

Vtedy si na niečo spomenul: „Musíme sa ihneď vrátiť do Gringottbanky. Zabudol som si v trezore horcrux!“

Horúčkovito sa rozbehol z obchodu, ledva za ním Ron s Hermionou stačili. Harry takmer zrazil okoloidúcu paniu, ktorá sa uhla v poslednej chvíli a potom sa vyplašene skryla v obchode s habitmi.

V Gringottbanke si Harry vypýtal škriatka, aby ho zaviedol k jeho trezoru, ale narazil na problém: „Trezor na meno Harry Potter už neexistuje. Práve dnes bol prepísaný.“

Harry sa udrel rukou po čele, čo nebol zrovna najlepší nápad, pretože si rozcitlivel jazvu. Hlavou mu preletela silná bolesť.

„Ron, prosím ťa, požiadaj škriatka, aby ti otvoril trezor.“

Ron len nechápavo hľadel: „Ja predsa nemám trezor.“

„Ale máš. A nie je prázdny. Len to povedz jemu.“ A ukázal na škriatka.

Ron ešte stále nechápavo požiadal škriatka menom Frido, aby ho zaviedol k jeho údajnému trezoru. Frido hneď šiel.

Zaviedol ich pred Harryho, vlastne už Ronov trezor. Frido odišiel.

Ron vzal kľúč a až vtedy si uvedomil: „Nie je tam kľúčová dierka.“

„Ako to????“

Ale bola to pravda, dvere boli bez akéhokoľvek otvoru. Ron po nich prešiel, akoby nejakú hľadal, keď vtom zmizol.

RON!“ zvrieskla Hermiona a vrhla sa na dvere. V tom momente zmizla aj ona. Harrymu ako keby niekto ušetril poriadnu facku. Jeho život bez priateľov by nemal zmysel. Aj on sa vrhol na dvere.

Ocitol sa v tme. Chvíľku tápal, potom natrafil na nejakú postavu. Bola dosť vysoká.

„Ron,“ odľahlo Harrymu.

„Harry Potter.“

Harry v tom okamihu zamrel od strachu. Prvé, čo ho napadlo, bolo: toto nie je Ron.

Niekto povedal: „Lumos!“

Svetlo bolo také silné, že osvietilo celý trezor. Bol obrovský. To si však Harry vôbec nevšimol. Na zemi ležal Ron aj Hermiona, obaja sťa mŕtvi. A priamo pred Harrym....

„Voldemort,“ zúbožene riekol Harry.

„Konečne sa stretávame len my dvaja, Harry. Konečne sa môžeme vyrovnať, ako sa patrí.“

Harry mu plne rozumel. Tým vyrovnaním bola myslená smrť. Ale on sa nepoddá. Jeho priatelia sú síce mŕtvy, ale on nie. A má šancu zachrániť mnohých nevinných ľudí. Nazbieral všetku svoju odvahu. Vystrel sa do plnej výšky a na Voldemorta nehľadel s hnevom.

„Áno. Ja si myslím to isté. Je to len na tebe. Pretože ja ťa nechcem zabiť. Ja ťa totiž ľutujem. Videl som, akých si mal rodičov, aké si mal detstvo. Nikto ťa neviedol, aby si bol iným, akým si.“

Voldemorta tieto slová šokovali, ale Harry neskončil.

„Myslíš si, že si sa ochránil pred smrťou horcruxami. Ale nič si tým nedokázal. Duša je totiž nedeliteľná. Tvoje horcruxy nie sú nanič platné. Tvoja duša je stále jedna, nie je ich sedem, ani dve. Horcruxy tvoju dušu len zdeformovali. Ubili, čo si chcel preniesť do iného tela....“

„DOSŤ!“ zvreskol Voldemort. „Nič z toho, čo vravíš, nie je pravdivé. A koniec-koncov, aj tak ťa zabijem.“

„Je mi to ľúto, Voldy, ale zase ťa musím sklamať. Ani proroctvo nebolo pravdivé. Bolo povedané len preto, aby profesorka Trelawnyová dostala to miesto na Rokforte. A, ako vidno, vyšlo jej to. To, že si splnil časť domnelého proroctva, ukazuje na tvoju naivitu. Profesorka si vymyslela aj dátum narodenia toho, čo bude mať moc nad Temným pánom, aj znamenie na čele, jednoducho všetko. A to len preto, aby sa mohla stať profesorkou.“

„Neviem, o čo ti ide, Potter, ale vidím, že klameš. Vieš, ja vidím, keď ľudia klamú.“

„To je síce pravda, ale myseľ nie je kniha, aby sa z nej dalo čítať. To mám, inak, od tvojho verného smrťožrúta,.... Istý čas ma učil oklumenciu. Samozrejme, vtedy som to odflákal, ale teraz ju už viem. V hlave už mám niečo ako film, ktorý sa spustí, keď sa mi niekto chce nabúrať do mysle.“

„Blufuješ, Harry. Zase zdržuješ. Našťastie, ja mám času dosť. Veď tieto trezory kontrolujú raz za desať rokov. V tomto prípade, ho neskontrolujú nikdy.“

„Čo?“

„Veru tak, Harry. Frido nie je taký čestný, ako sa zdá.“

Harry na pár sekúnd stratil reč, ale nie nadlho. Už dlho rozmýšľal nad tým, čo by Voldymu povedal, keby ho stretol, a teraz je tá chvíľa a všetko sa mu to vybavuje v mysli.

Nakoniec poznamenal: „No čo už. Inak, na počesť tvojho príchodu som ti priniesol darček. Neboj, nie je to smrtiaca zbraň. Pozri.“

A ľavou rukou mu podával strieborný prístroj, čo kúpil.

Voldemort naň s obavami pozrel, ale nechytil sa ho. A to bola chyba.

V tej chvíli totiž Harry pravou rukou použil kliatbu Petrificus Totalus.

Voldemort padol na zem ako doska.

„Presne ako Neville,“ zasmial sa Harry. Voldemort ležal nemo na zemi. Harry mu odkopol prútik a zaklínadlom oživil Rona a Hermionu, ktorí ostali sedieť v nemom úžase.

„Vedel som, že nie ste mŕtvi. Mŕtvoly predsa nedýchajú.“

„Čo s ním, teraz, Harry? A prečo nás nezabil?“

„Prečo vás nezabil? Veď ste zdrojom informácii! Mohol z vás kliatbami vytiahnuť všetko čo chcel. A ako sa ho zbavíme?“

Harry sa zasmial, vytiahol spod habitu fľaštičku s tekutinou, a celú ju nalial Voldemortovi do úst.

Voldemortom prebehla hrozná triaška, ale ostatné zamedzilo kúzlo Petrificus totalus. Potom ho Harry odčaroval, aby sa mohol hýbať.

„Harry, zbláznil si sa?“ zapišťala Hermiona.

Vtom sa stalo niečo neuveriteľné. Voldemort otvoril oči, stále červené, ale usmieval sa. Potom sa usmial najviac, ako to išlo, povedal: „Mám vás všetkých tak rád....“ a so slzami šťastia v očiach sa prebodol vlastným prútikom. Na mieste bol mŕtvy.

„Harry, ty si dnes samé prekvapenie.“

„Je to tak jednoduché.... Voledmort sa spoľahol, že naňho použijem tie najväčšie kliatby a podcenil tie malé.... A nakoniec sa zabil sám.“

„Ale veď.... To nie je možné!“ Hermiona pozerala na fľaštičku, „veď tam bol elixír lásky!“

„Presne tak. Ten najsilnejší. Voldemort sa zabil z lásky k nám. Vedel, že by nadaľej robil zlé veci, a pod vplyvom kúzla sa radšej zabil.“

Trojica sa potom poobzerala okolo.

„A čo teraz tých desať rokov?“

„Nie desať.... My tu tiež umrieme....“

„Moje nervy, Harry nebuď taký deprimujúci. Spoločne na niečo prídeme.“

„Dobre teda. Kyslík je tu asi na tri hodiny. Hermiona, ty si zatiaľ spomenieš na kúzlo pre čerstvý vzduch. Ron, ty....“

Skôr, než to stihol dopovedať, dvere sa rozleteli, a za nimi sa z kúdolu dymu objavovalo postavy. Nebol to nikto iný ako všetci aurori z ministerstva, vrátane Fénixovho rádu.

Harry sa na nič nepýtal, len sa šťastne usmieval. To porátanie sa s Voldemortom nebolo až také ťažké.

THE END

[ » na začiatok « ]