Kapitola:
Pridaná: 17.11.2009, 17:49:55
Čítaná: 2827×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Regulus Black, Vivien,
Stručný dej: Regulus je cisárom Európy, príde ho navštíviť svokra. Nuž a toto nie vždy dopadne dobre...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Svokra

A sme tu zas! Púpava a Reg! A ich dielo!

Predstavujeme ...Svokru...

__________________________________________________________

Bolo teplé letné ráno. V diaľke, sa týčila biela veža prerážajúca temné závoje hmly . Neznesiteľné ráno . Na leto tmavé , nevšedné a pritom bolo tak neznesiteľne teplo.

Regulus sedel v zlatej sieni na zlatom tróne, pohrával sa so svojím žezlom a vynášal – ako vždy v pondelok ráno, rozsudky nad tými nešťastníkmi, čo porušili zákon.

„Calystergius! Si obvinený z poškodzovania cudzieho majetku, dentrofílie a znevažovania krásy a dokonalosti najvyššej kráľovnej (to je gradácia – chce sa tým povedať, že sexuálne obťažovanie stromov a kríkov, takzvaná dentrofília, je menej dôležitá ako znevažovanie krásy Púpavy)! Čo povieš na svoju obhajobu?“

Úbohý poddaný mlčal. Možno sa aj chcel brániť, ale ako? Akoby mohol? Pred tromi rokmi prišiel o jazyk a odvtedy nie je šanca, že by ešte niečo mohol povedať. A tak len mlčal, zmierený so svojím osudom. Bolo mu totiž jasné, že práve ten posledný čin sa nedá nijako ospravedlniť.

Regulus už-už chcel vyrieknuť rozsudok, keď sa vtom zrazu rozvalili obrovské čerešňové dvere a do vnútra vošla zadychčaná Púpava.

"Vinný!" zhúkla, akoby vedela, o čom sa diskutovalo a potom pozrela na Rega ustarostene ako už dávno nie.

"Moja matka nás príde navštíviť!"

"Čo, čo prosím? kedy?.......hneď sa sťahujeme! Myslíš že Grónsko je dosť ďaleko?" A len tak mimochodom prstom namieril na poddaného - "Hoďte ho levom"

"A, a , ale pane, levy sú už prežraté" koktal vojak, ktorý ho priviedol.

"Tak krokodílom," už naštvaný zvolal Reg.

"Drahý, po krokodíloch ostáva bordel na koberci." smutne zahlaholila Púpava.

"Tak ho hoďte kde chcete, hladomorňa, mučiareň, buďte trocha kreatívni! Len už choďte preč!"

"Grónsko? Žartuješ?! Minimálne Austrália!" zvrieskne zúfalo.

"Bože, dovedie si všetky tie svoje odporné domáce zvery! Šialené vrany a mačky a .... a moju sestru!" povedala totálne zdeptane, klesla na zem a ustarostene si zložila tvár do dlaní.

"Urob niečo!" zastonala.

V tej sekunde sa rozleteli dvere:

„Regulus! Teraxacum! Som tu!“

„Vivien, to je ale nečakaná návšteva!“ pozdravil ju Reg, potichu šepkajúc manželke:

„Miláčik, Púpava, myslím , že ten bodrel po krokodíloch prežijeme.“

„No čo? Telefón či telegraf nemáte? Viete, v slušnej spoločnosti sa zvyčajne zvykne nahlásiť návšteva“

„Ale to mi iste odpustíte, Regulus, viete vždy keď vám zavolám, tak sa vyparíte na návštevu do Svazijska...“

"Mama, Regulus má pravdu, patrí sa aspoň sa ohlásiť!" pregúľala očami Púpava a postavila sa zo zeme. Keď však zbadala množstvo tašiek, ktoré so sebou dovliekla jej matka, hlava sa jej opäť zatočila a spadla späť na dlážku.

"Preboha! Púpava! Hádam len nie si tehotná, takú hanbu by som neprežila! Tu.. s týmto!" fľochla Vivien pohľadom po Regovi, prešla popri svojej dcére a obzerala si Regovo pracovisko.

"Ešte stále si taký úbohý, Regulus... taký úbohý...."

"Vás neprekonám, madam... Tak, ako dlho sa zdržíte a koľko ľudí bude potrebné poslať po vaše zvery?"

„Len, zopár – desať či dvadsať, dnes som naľahko.

„Myosotis. Konečne si tu! Pozri ako sa ten pankhart vyvaľuje na tom tróne! Keby som tu bola kráľovnou ja...“ pokračovala svoju klasickú sonádu zaoberajúc sa zlou situáciou v ríši spôsobenej, ako inak, Regom.

„Milá Myosotis! Aj ty si prišla? Za tie roky si sa vôbec nezmenila! Privítal ju Reg mysliac na fakt, že sa stále tvári akoby zjedla tonu kyslých uhoriek.“

"Mama ma donútila prísť," dostala zo seba žujúc žuvačku ako krava trávu.

"Mala som pôvodne na pláne ísť s frajerom kdesi na Maledivy, ale mame to prišlo ako lacná dovolenka, tak som odmietla a prišla som sem... pozrieť sa, vysmiať sa," ohrdla nosom nad všetkým Regovým a Púpaviným bohatstvom.

"Hej, myslím, že ani keby ťa vzal na Mesiac, tvojej matke to príde ako lacný žart," poznamenal Regulus s pohŕdavým výrazom. Púpava sa medzitým postavila zo zeme a pozrela na mamu. Ako si ju tak premeriavala, pochopila otca, že radšej zomrel, akoby mal naďalej žiť s týmto prízrakom.

"Očakávam, že nás privítate s kráľovskom apartmáne...." povedala Vivien a pohľadom prechádzala z Púpavy na Rega.

"Mama, v kráľovskom apartmáne bývame predsa my!" zvreskla Púpava nahnevane.

"Ale prosím ťa, tehotná už si, načo by ti bol?"

"Ja nie som tehotná!" precedila pomedzi zuby.

"Tak nech ti dávajú viac jesť alebo čo... Veď už sa ani na nohách neudržíš. Pri tomto géniovi sa z teba stáva padavka."

"Reg, ja jej vylepím, prisámbohu, vrazím jej!" zašepkala Regovi do ucha Púpava.

„Kľud, ubytujeme ju vo východnej veži, je tam ešte hodnostnejšie ako u nás ale vraj steny obsahujú arzén a potrubia sú z olova...pri troche šťastia..." s nádejou v hlase jej zašepkal Regulus.

"Vivien, samozrejme, že vás ubytujeme podľa vášho postavenia. Poďte, prosím, za mnou."

Reg vstal zo svojho trónu a vybral sa po dlhej ceste k východnej veži počúvajúc nekonečné kecy svojej svokry:

"Tá vlajka! čo je to za vkus? Orol držiaci v zobáku púpavu!"

"Vivien to je sup," ohradil sa Regulus.

"No tak sup, ako keby to nebolo jedno..."

Po polhodine počúvania týchto nekonečných drístov obišiel Reg bronzový baldachýn.

Vstúpil do nádherných komnát s klenutými oblúkmi , presvetlenými sieňami, nekonečnými schodišťami a nenápadne strhol oznam: POZOR! Nebezpečenstvo otravy arzénom! Zákaz vstupu!

"No, nič významné, vo vašich komnatách je určite krajšie, len sa vám nechce vypratávať kvôli mne veci..." poznamenala Vivien a s nechuťou si obzerala zlaté sošky a diamantový strop.

"Vieš, mami, vlastne by mi svedomie už veľmi nedovolilo niekedy si ešte ľahnúť do tej postele..." potichu dodala Púpava, ktorá prišla tesne po nich.

"No, Regulus, vždy som hovorila tvojej matke, že si sa mohol trochu viac vyšvihnúť," skrčila Vivien nos nad fádnym pohárom vykladaným rubínmi.

"Zvláštne... mama je už nejaký ten piatok mŕtva," odvetil Reg.

„A okrem toho, mne vždy stačil titul cisár Európy,“ vykríkol a mrazivým dodal: „Určite už ste z cesty unavené, prosím oddýchnite si a cíťte sa tu ako doma“.

„No, už len to. Ty pseudocisár! Doma vo Versailles mám aj vankúše zo zlata.“

„To ste sa ako deti nimi obhadzovali?“

„No a čo?“

„No a nič, ja len, fakt sa mi zdá akoby vás v detstve mlátili po hlave tupým predmetom. Prajem príjemný zvyšok dňa a dúfam ,že nám pri večeri skazíte chuť do jedla!“ posmešne dodal, obrátil sa a vyšiel s Púpavou z komnaty. Po chvíli sa ozval z veže neskutočný rachot.

„Reg, drahý, to bola naša váza zo Samarakandu!,“ rozčúlila sa Púpava.

"Zlatíčko, bol to len falzifikát, pravá je v bezpečí, nemaj obavy... predtým ako prišla som všetky najcennejšie predmety dal skryť," usmial sa a ťahal ju dolu do pracovne.

Reg vošiel prvý a usadil sa za stôl, Púpava po ňom, zavrela dvere a oprela sa o ne.

"Musíme niečo urobiť!" povedala vážne.

"Viem..." odvetil a vyložil si nohy na stôl.

"Nejaké návrhy?" spýtala sa s nadvihnutým obočím a myklo ňou, keď nad sebou začula ďalší rámus.

"Reg. Ale skôr, ako to nevydržím a nevyšmarím ju von oknom!"

„Púpavka, keby sme išli odtiaľto preč?“ Navrhol jej potichu.

„To necháme všetko tak? Našu slávu , bohatsvo? A čo bez teba budú robiť tvoji poddaní?“

„Tí – veď tí chcú , že slobodné voľby, už im nestačí 10% hospodársky rast. Vivien sľubuje 20% ...Tak nech si ju zvolia a uvidia čo je to peklo na Zemi“ polosmutne – pološkodarostne odvetil Reg.

„No, ja neviem.“

„Poď! budeme žiť ako kedysi, nepamätáš si staré časy?“

„Tak dobre, zdrhnime. Ale musíme to riadne naplánovať – nesmie si to nikto všimnúť“ povedala mysliac na to, ako im bude skvele...

"Nemaj boja, ani neuvidia, že tu nie sme..." ubezpečil ju, žmurkol a spokojne sa usmial nad dokonalosťou svojho plánu.

____________________________________________________

Venované: samarakandskej replike vázy.

[ » na začiatok « ]