Poviedka:
Pridaná: 3.11.2009, 16:53:39
Čítaná: 4812×
Hodnotenie: (počet hlasov: 21)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Harry Potter, James Potter
Stručný dej: Čo by sa stalo keby sa zrazu Harry prevtelil do Jamesa a opačne?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Venujem: Tibbi-Shäe, Penelope Black, ® Lussy Noir Meteur™ a Ghost Ship, pretože ony ma dokopali k písaniu tejto poviedky :)

James natiahol ruku s prútikom a znechutene ukázal na krvavočervenú masu niečoho, čo ležalo na zemi.

„Dávaj pozor, James, nevieš čo to môže byť,“upozornil Sirius a opatrne prešiel okolo. „Sme už asi najhlbšie ako sa dá do žalárov vojsť.“

James stále fascinovane hľadel na červenú masu a prútik naťahoval stále bližšie.

„Čo blbneš, človeče?“zanadával Sirius, keď sa Jamesov prútik dotkol neznámej látky a bolo vidno, že mu nie je všetko jedno. „Keby sa Námesačník nezotavoval po splne, určite by sa s tou vecou bližšie zoznámil, či by chcel alebo nie, ale TY do toho nešťúchaj!“

James sa uškrnul a obzrel sa okolo. „Takže ďalej to nikam nevedie? Oj!“

Sirius sa rozosmial, keď si James takmer podpálil nohavice pri utieraní prútika a opäť prehmatal kamennú stenu. „Myslím, že sa to nedá otvoriť.“

„Tak to rýchlo zakresli a vráťme sa späť,“navrhol James a zazíval. „Bez Námesačíka je tu aj tak nuda.“

Sirius vytiahol prútik a prešiel ním niekoľkokrát po mape, takže na nej pribudli nové chodby, ktoré tejto noci preskúmali. Takto vynovenú mapu si potom s hrdosťou niesol až do spálne, a tešil sa na to, ako ráno ukážu Remusovi aké nové tajné chodby našli.

„Dobrú,“zachrčal James zložil si okuliare a tak, ako bol sa zvalil na posteľ. V momente bol tuhý.

„Vstávaj!“závesy na Jamesovej posteli sa prudko odhrnuli.

James odlepil oko a rozhliadol sa okolo seba. „Remus?“ zachrčal a potešil sa, že ho tak skoro pustili z Nemocničného krídla, keď si však nasadil okuliare zrak sa mu zastavil na vysokom ryšavom chalanovi.

„Sorry, asi som ti vliezol do izby,“zarazil sa a rozmýšľal kde to v pekle včera so Siriusom zaspali. Odprisahal by, že sa dostavili do vlastných izieb.

Chalan sa zarazil sa nechápavo na neho pozrel. „Toto je predsa aj tvoja izba.“

James sa porozhliadol. To by sa potom musel ten chalan omylom dostať do ICH izby a spať na Remusovej prázdnej posteli, ale toto nebola jeho izba.

„Prestaň sa tváriť tak vyjavene, Harry a pohni kostrou,“požiadal chalan a Jamesovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že hovorí s ním.

„Asi si ma s niekým pletieš, chlapče,“povedal a začal si obliekať habit, ktorý sa nápadne podobal na jeho. Aj veľkosť presne sedela. „Ja som James. Žiadneho Harryho nepoznám, ale kde je Sirius?“

Tentoraz sa tváril vyjavene Ron. „Harry, si v pohode? Sirius je už predsa... poďme radšej dole. Hermiona nás už bude čakať.“

James sa začal smiať. „Sirius! No tak, vylez. Toto je vážne detinské!“

Ron pokrútil hlavou a vyšiel z izby.

„Bré ránko, Paroháč!“

Harry sa strhol zo sna a rozospato sa posadil na posteli. Prečo bol, preboha, oblečený? A čo blbol Ron s Paroháčom?

Nasadil si okuliare a dych mu zostal visieť v hrudi.

„Sirius?“spýtal sa potichu a rozhliadol sa po izbe.

„Čo si taký... akoby ťa niekto ovalil?“zamračil sa Sirius, ale rýchlo sa zase usmial a veselo si pískajúc odišiel do kúpeľne.

Harry rýchlo pozrel celú izbu. Bolo isté, že to nebola jeho izba, takže ten mladý Sirius nebol len bujný výplod jeho fantázie. Vbehol do kúpeľne a zaprel sa rukami o umývadlo. Z odrazu sa na neho dívali orieškovohnedé oči jeho otca.

„Čo blbneš, Paroháč, nevieš chvíľu vydržať?“vyrušil ho Siriusov hlas.

„Nie, Sirius, prepáč“odvetil a spoznal iný odtieň svojho hlasu.

Keď James zišiel do klubovne (stále sa obzeral, či neuvidí známu tvár a čakal, že Sirius vyskočí spozna nejakého kresla) čakali ho tam už Ron aj s Hermionou.

„Si už v pohode, Harry?“ustarostene sa spýtal Ron.

„Som,“rýchlo prikývol James a v stotinke sekundy sa rozhodol hrať ich hru. Aspoň do takej miery, aká mu bude vyhovovať.

„Tak poďme,“navrhlo kučeravé dievča a preklopilo portrétový otvor.

Veľká sieň bola preplnená študentmi, ktorých James nepoznal. Pár dievčat sa však na neho príjemne usmievalo, alebo mali doslova zasnený pohľad.

„Máte tu pekné dievčatá,“usúdil James a zakýval čiernovlasej dievčine. „Chutné.“

„Harry, prestaň,“napomenula ho Hermiona.

„Nechaj ho, Hermiona, on sa spamätá. Ide pošta,“podotkol Ron úplne zbytočne, keď sa nad študentmi vzniesli stovky sov.

Hermiona si vzala svojho Denného Proroka a roztvorila ho.

„Niekto známy?“spýtal sa Ron.

Hermioninu odpoveď však James už nepočul, jeho myseľ naplno zaujalo dievča blížiace sa k nim.

„Ahojte,“pozdravila s úsmevom a sadla si k Hermione.

„Ahoj,“zaškeril sa James a ruka mu vyletela do vlasov. „Smiem vedieť ako sa voláš? Ja som James Potter.“

„HARRY!“zavrčala Hermiona, tresla noviny na stôl a kopla ho do nohy.

„Au, Hermiona,“zastonal James, jej meno už vedel. Vtom mu však zrak padol na dátum vytlačený na novinách. „Je rok tisícdeväťstodeväťtesiatšesť?!“

„Poď,“rázne povedala Hermiona a chytila ho za plece, aby ho vyviedla z Veľkej siene.

Prešli cez vstupnú halu a zamotali sa do spleti chodieb.

„Pozri, Harry,“povedala napokon, keď našli prázdnu chodbu. „Nám všetkým je veľmi ľúto tvojich rodičov a rovnako Siriusa. Všetci ho mali radi a je to hrozné, ale toto ti ich späť nevráti.“

„Nevráti?“James spracovával informácie a dával si rýchlo všetko dokopy. „Sirius je mŕtvy? Aj moji rodičia?“

Hermiona na neho súcitne pozrela. „Prosím, Harry. Je to veľmi ťažké pre nás všetkých. Viem, že nie je nič úžasné na tom, byť oporou pre všetkých, ale toto nič nevyrieši. Buď zase normálny, prosím.“

„Ja... Dobre,“prikývol James a hlavou sa mu rútili stovky otázok. „A kto bolo to pekné dievča vo Veľkej sieni?“

„Ginny?“usmiala sa Hermiona. „Aspoň ju nebaľ pred jej bratom. Vieš aký je Ron!“

James opäť prikývol. Hermiona, Ron, Ginny... Ginny. Aké pekné dievča. Veľmi pekné. Presne jeho typ.

Siirus sa zvalil na lavičku a naložil si párky.

„Stále mi pripadáš akýsi vykoľajený, James,“otočil sa ku kamarátovi. „Ale aha, ide Evansová, snáď ťa to preberie.“

„Mama?“zašepkal Harry a očami hltal červenovlasé dievča kráčajúce pomedzi stoly.

„Vravel si niečo?“naklonil sa k nemu Sirius.

„Nie,“pokrútil Harry hlavou nespúšťajúc z Lily oči.

„Čum sa niekam inam, Potter!“zavrčala, keď prechádzala okolo.

„Prepáč,“začervenal sa Harry a odvrátil pohľad.

„To nemyslíš vážne!“zasmial sa Sirius. „Asi ti fakt nie je dobre, že?“

Harry si uvedomil, že by sa mal správať viac ako jeho otec. Nevedel však ako by to malo byť. Pokúsil sa frajersky uškrnúť, ale pripadal si skôr trápne.

James s Hermionou vbehli do učebne a sadli si na miesta.

„Už je v pohode?“počul James zašepkať Rona.

„Snáď,“odvetila Hermiona takisto šeptom.

Dvere triedy sa otvorili a dnu vplával profesor s dlhým nosom a čiernymi vlasmi, pričom jeho habit povieval za ním.

„Ufňukanec?!“položil James otázku sám pre seba, bohužiaľ hlasnejšie ako plánoval.

„Harry,“vydesene zhíkla Hermiona.

Snape zastal, jeho tvár nadobudla nepekný bledozelený odtieň. Pomaly sa otočil k Jamesovi a zabodol do neho čierne oči.

„Dnes o siedmej v mojej pracovni, Potter,“povedal ľadovým hlasom. „A Chrabromilu strhávam desať bodov.“

James na sebe cítil vyčítavé pohľady spolužiakov.

Čo tu robí Snape? Ako ho mohol niekto nechať učiť?

Jamesovi sa vôbec nepáčila moc, akú nad ním Snape teraz mal. Snažil sa ovládnuť chuť vyzvať ho na súboj. Do popredia sa mu však náhle dostala iná informácia. -Dnes o siedmej... Potter?- To, že bude po škole ho vôbec nevzrušovalo, ale...

„Hermiona,“otočila sa šeptom k nej. „Ja som Potter, Harry Potter?“

„Áno,“zavrčala kútikom úst neodvracajúc zrak od Snapa.

„A môj otec bol potom James Potter?“domŕzal ďalej.

„Hej,“prikývla. „A buď ticho.“

Zvyšok hodiny už bol ticho. Z výkladu učiva síce nevedel nič, ale zato myšlienky v jeho hlave sa krútili jedna cez druhú.

Všimol si, ako Ron a Hermiona na neho ukradomky hádzali znepokojené pohľady a začínal sa cítiť fakt mizerne. Chcel by sa porozprávať so Siriusom. Spolu by určite niečo vymysleli. Ale Sirius je mŕtvy. Zrazu ho premkla hrôza nekonečná a spaľujúca. Ruky sa mu roztriasli nad pergamenom, ktorý mal byť zaplnený poznámkami, ale v skutočnosti obsahoval len tri nesúvislé vety, ktoré sa mu podarilo za celú hodinu naškriabať.

Zazvonilo a James si unavene prešiel rukou po tvári. Jeho prsty však nahmatali niečo, čo tam nemalo byť. Prstom prešiel po jazve. Zdalo sa mu to, alebo mala naozaj tvar blesku?

„Zase ťa páli?“spýtala sa Hermiona šeptom a zrazu sa tvárila súcitne. „Harry, asi by si mal...“

„Prestaň ho komandovať, Hermiona,“prerušil ju Ron, prehodil si tašku na plece a zamieril k dverám. „Dnes večer mal je tréning, musíme si napísať tú herbológiu.“

„Iste,“zahundral James a trochu dezorientovane vstal. „Ale od čoho mám tú jazvu?“

„James, preber sa. Niekto ťa ovalil, alebo čo?“zamával mu Remus rukou popred oči, keď s neprítomným výrazom hľadel na Lily sediacu tri rady pred ním.

„Som v pohode,“odvetil Harry a usmial sa. Už si to začínal užívať. Je tu jeho mama, jeho krsný otec... Mysel si, že ich nikdy viac neuvidí. Môže prežiť pár chvíľ v koži svojho otca. Doslova.

„Dnes s ním nie je reč,“pokrútil Sirius hlavou. „Ale zajtra večer to roztočíme. Ak ho nepreberie ani výlet po Rokville s vlko...“

„Sklapni, Sirius,“zavrčal Remus a ostražito sa obzrel. „Nevieš byť trochu opatrnejší?“

Sirius sa len uškrnul a žmurkol na dievča, ktoré práve na neho hodilo iskrivý pohľad ponad plece.

Harryho žalúdok sa však čudne zamrvil. Zajtra večer je spln. Sirius, Remus a Peter budú očakávať, že sa premení na jeleňa a pôjde s nimi prežiť nočné dobrodružstvo. Ale to nepôjde. On sa nevie premeniť. Má síce otcovo telo, ale to predsa nezáleží na tele...

Zazvonilo a študenti sa vyhrnuli na chodbu.

„Máme voľnú hodinu,“potešil sa Peter a vybehol medzi prvými.

Sirius, Remus a Harry energicky vykročili za ním. Zamierili hore schodmi a do chrabromilskej veže. Síce šiestaci voľné hodiny využívali na učenie, Záškodníci boli ojedinelý prípad nadmernej inteligencie a trávili svoj čas „užitočnejšie“.

Harry videl, ako jeho mama prevrátila oči len čo preliezol cez dieru za portrétom Tučnej pani a nemohol odolať úškrnu.

„Čau... Evansová,“pokynul k nej hlavou a videl, že Sirius sa tiež trochu uškrnul a vtedy mu niečo prebleslo hlavou. Napokon s ním predsa začala chodiť! Ako to hovoril Sirius? V šiestom ročníku mu trochu spľasol hrebienok...? „Tak si hovorím, Evansová,“začal a cítil sa akosi trápne, keď v duchu ignoroval hlas volajúci – Je to tvoja mama! – , ale statočne pokračoval. „Zajtra večer je spln. Ukážem ti ako vidno mesiac zo zakázaných zákutí Rokfortu?“

„Ó, aký romantik,“ironicky podotkla Lily a Harry hneď vedel, že mu to nevyšlo. „Odkáž Lupinovi, že keď nemá dosť guráže spýtať sa ma sám, nech si trhne nohou. A ak si to myslel za seba, Potter. Je trápne pýtať si rady od kamarátov.“

„Ale ja som...“zaprotestoval Harry a opäť raz nechápal ako funguje dievčenský mozog.

„Dnes mám dobrú náladu, tak mi ju nekaz, Potter,“dodala energicky.

„Aj ja som mal,“podotkol Harry a odpratal sa k Siriusovi. „To čo bolo?“

„Tiež som sa chcel spýtať,“uškŕňal sa Sirius. „Prechádzka pri mesiačiku? Z ktorého si storočia?“

Opäť sa tam zjavila. Preliezla dierou do klubovne a so smiechom odpovedala na otázku vysokého černošského chlapca.

James odlepil oči od učebnice herbológie, ktorú vôbec nečítal a sledoval, ako vybehla hore schodmi do dievčenských spální, ale vzápätí sa vrátila, aby niečo dodala.

„Kto je ten chalan?“zamračil sa James.

„Dean?“spýtal sa Ron a trochu sa mračil.

„Nepáči sa mi,“vyhlásil James a Ron prikývol. „Od chodí s Ginny?“

Ron opäť pritakal. „A kedysi som ho mal celkom rád. Myslel som, že je v pohode, ale je to parazit.“

Hermiona sa pobavene uškrnula, ale ďalšia Jamesova otázka ju uzemnila.

„Aj tak by so mnou mohla ísť na rande, nie?“zamyslene povedal James a Ron vyskočil.

„Čo?!“

„Zbláznil si sa, Harry?“sayčala Hermiona a zavrela knihu. „Už toho máme dosť! Prestaň sa hrať na tvojho otca, lebo ťa omráčim a vezmem do Nemocničného krídla!“

„Nie som chorý,“bránil sa James a úporne rozmýšľal ako zistí Ginnino celé meno. Je to Ronova sestra... Vytrhol Roovi knihu z rúk a otvoril na prvej strane. Ronald Weasley. Weasley. „Budem sa ovládať, spokojná?“

Ron s Hermionou sa vrátili ku knižkám, no James sedel ako na tŕni. Pohľad mu stále zalietal k dverám do dievčenských spální a v ušiach mu znel zvonivý smiech.

A v tom sa to stalo. Dvere internátu sa pomaly otvorili a vykukla ryšavá hlava hnedookej dievčiny. Usmievala sa v rozhovore s hnedovlasou kamarátkou a oči jej žiarili. Tú žiaru nevidel ešte u nikoho. Liline oči boli vždy vážne. Ona tak neiskrila, nebola tak spontánna.

„Hej, Weasleyová!“zvreskol James až niekoľkí študenti, vrátane Rona a Hermiony, nadskočili od ľaku a hľadali zdroj toho rozruchu. „Poď so mnou na rande!“

Sirius s Remusom a Petrom sa odpratali do izby pod zámienkou skontrolovania Záškodníckej mapy. Harry zostal sedieť pri okne a sledoval o dvadsať rokov mladšieho Hagrida, než poznal on, ako vychádza z lesa s kušou na pleci a rozpráva sa s nejakými študentmi.

Práve sa rozhodol, že nebude márniť vzácne chvíle hľadením z okna a vstával, aby dobehol ostatných, keď si do kresla oproti nemu sadla Lily.

„Tak fajn, Potter,“začala a vtlačila ho späť do sedačky, hoci to vôbec nebolo nutné, lebo Harrymu sa podlomili kolená. „Povedzme, že si to myslel úprimne,“pokračovala a tvárila sa, akoby neverila sama sebe a radšej by bola hocikde inde, len nie tu. „Zajtra večer to s tebou skúsim. Podľa mňa je to blbosť, ale baby ma ukecali, takže máš prvú a poslednú šancu.“

Harry naprázdno otvoril ústa a hneď ich aj zavrel neschopný slova. Lily sa zrazu jemne usmiala a zdalo sa, že chce niečo dodať, no len pohodila vlasmi, vstala a odišla.

„Sirius! Sirius!“dychčal Harry, keď vybehol hore schodmi a vpálil do spálne. Chytil sa za hlavu a začal chodiť hore – dolu po izbe.

„Čo som zase urobil?“uškrnul sa Sirius pobavene sledujúc svojho najlepšieho priateľa.

„Mama chce... Teda vlastne... Evansová ma pozvala na rande!“zachripel napokon a mal nepríjemný pocit, že sa červená.

„Tie dievčatá,“Sirius vyzeral sklamane. „Ako môžu naletieť na také sprosté reči? Prechádzky pri mesiačiku...“

V ten večer mu Sirius pripomenul, metlobalový tréning a podotkol, že to rande s Evansovou na neho nevplýva veľmi dobre, keď zabudol aj na to, že je kapitán družstva a tak sa Harry odvliekol na štadión a hundrúc na otcovu Kométu 500 vydával pokyny ako: „Hej ty tam s čiernymi vlasmi, ako to držíš pálku?!“

Popri tom premýšľal nad otcom. Kde asi je? Čo robí? Ako zvláda situáciu? Prišli už Ron s Hermionou na zámenu?

James sa nevedel dostatočne vyblázniť na Harryho Blesku. Kľučkoval pomedzi trénujúcich spoluhráčov, pričom sa vždy zdržiaval v blízkosti Ginny, ktorá po dlhom rozmýšľaní prijala jeho pozvanie na rande.

„Perfektná metla,“rozplýval sa James, keď okolo nej urobil tesný oblúčik a ztaarasil jej cestu.

„Ja viem, Harry, je to predsa Blesk,“usmiala sa Ginny. „A teraz uhni z cesty, lebo schytáš prehadzovačkou do hlavy.“

James sa zasmial a vyrazil dopredu.

Bohužiaľ však musel tréning predčasne ukončiť, aby sa včas dostavil do Snapovej pracovne. Nebolo mu to dvakrát po chuti, ale sľúbil Hermione, že bude disciplinovaný a nepripraví Chrabromil o ďalšie body. A tak aj bolo. Síce Snape zjavne vychutnával ako drhne jeho odporne slizké nádoby v ktorých skladoval vnútornosti nejakých morských tvorov, James si zakusával do jazyka a statočne si predstavoval Ginny ako ho pobozkala na líce, keď sa rozlúčili vo Vstupnej hale.

Nasledujúci deň sa vyučovanie vlieklo dvkrát tak dlho. Už si zvykol na oslovenie „Harry“ a zistil aj, že jeho syn bude prinajmenšom tak slávny ako bol na Rokforte on a to ho dostatočne upokojilo. Cez prestávky vyhľadával Ginny, ale vždy mala vyučovanie v inej časti hradu a tak musel byť trpezlivý.

Ráno zažil mierny šok, keď sa pozrel do zrkadla a zistil, aká hrozná jazva sa mu tiahne tvárou, ale zistil, že je celkom jednoduché s ňou žiť, hoci ho občas štípala alebo pálila. Cítil sa ako väčší macher.

Večer sa prezliekol do džínsov a trička, ktoré sa mu zdali najvhodnejšie, našuchoril si vlasy a šiel počkať Ginny k dverám do dievčenských spální.

„Ja nemôžem ísť s vami, mám rande!“Harry konečne využil pozvanie mamy na radne na cieľ, ktorý sledoval.

Siriusova tvár sa pretiahla.

„Ale no tak, Tichošľap!“zaškeril sa Harry a pobúchal krstného otca po ramene. „Vieš, čo to pre mňa znamená.“

„Uži si to,“zaprial mu Sirius, vzal si jeho neviditeľný plášť a s Petrom, ktorý Harrymu ukázal zdvihnuté oba palce, vyšli z izby.

Harry si vydýchol a zvalil sa na posteľ, keď si spomenul prečo vlastne nejde s nimi. Vypálil z dverí a takmer sa skotúľal dolu schodmi.

Lily už čakala pri portrétovom vchode. Červenajúc sa rozprávala s nejakou priateľkou a keď Harry pristúpil, prehodila si červené vlasy cez plece.

„Ideme?“nemotorne sa spýtal Harry a preklopil vchod. Viedol ju tajnými cestičkami hradu, modliac sa, aby nestretli školníka. Strašne túžil povedať mame, kto v skutočnosti je a vyjaviť jej, čo cíti. Uspokojil sa však živou konverzáciou o všetkom a všetkých čo poznali, snažil sa tváriť zainteresovane a neúnavne ju sledoval.

„Mesiac je dnes skutočne krásny,“podotkla, keď prechádzali malým nádvorím na druhú stranu a pozrela dohora. V jej zelených očiach sa odrážali stovky hviezd. Pomaly sklonila hlavu.

„Nikdy by som si nemyslela, že si taký milý, James,“povedala s úsmevom.

Harry sa nervózne poškriabal na hlave. Každý normálny chalan by ju teraz pobozkal. Vlastne jeho otec by to urobil už dávno. Možno na to myslela aj ona, ale nedala to najavo. Len sa pritisla plecom bližšie k nemu a zase pozrela hore na hviezdy. Ale nemôže sa bozkávať s vlastnou matkou!

„Lily, počkaj,“trochu ju odtisol. Nevládal jej pozrieť do očí a tak jeho pohľad zablúdil na žiarivé červené vlasy. Boli také... Do krku mu skočila hrča. Vedel, koho by chcel takto vidieť. Tiež mala také vlasy. Zatúžil, aby tam takto stále s Ginny. A zrazu dostal strach. Čo ak sa nevráti do svojej doby? Čo ak ju už neuvidí? Bude musieť zostať so svojou matkou, aby sa narodil... ?

„Lily, toto je omyl,“povedal a cítil, že sa zachvel. „Ja, obávam sa, že nie som ten, za koho ma pokladáš.“

„Ale James...“

„Nie,“zadržal ju. Musí sa to vyriešiť. On ju chce ako matku, nie ako ženu! „Raz ti to vysvetlím. Ja... Dobrú noc, Lily.“

Ginny sa nadšene chichotala, keď sme vpadli do núdzovej miestnosti.

„A nabudúce, keď budeme hrať proti Slizolinu, musíš predviesť tú Kenetovu otočku, lebo je perfektná!“zasmiala sa a sadla si do kresla, ktoré sa tam zjavilo.

„Môžem ťa ju naučiť,“navrhol James a bol v siedmom nebi.

Ginny bola dokonalá. Usmievavá, odvážna, tolerantná a temperamentná zároveň a výborne hrala metlobal. Bola tu a bude jeho.

Chytil ju okolo pása a kľakol si k nej. Predstavil si, ako by Lily zaprotestovala, keby ju takto oblapil a trochu sa uškrnul. Opäť si vybavil jej žiarivozelené oči a hoci zažmurkal, prilepili sa mu na viečka a nechceli ho nechať vychutnať si Ginnin plamenný pohľad.

Bola stále bližšie.

James prudko vstal a pustil ju. „Nie, Ginny, toto by nebolo ono,“zahundral a prehrabol si vlasy. Zmocnil sa ho zvláštny pocit. Keď Ginny prebrala vedenie, dotiahla ho do tejto izby o ktorej ani nevedel, pomenovala všetky jeho finty v metlobale a napokon ho chcela pobozkať... To si vždy plánoval pre Evansovú. Chcel ju vzať do miestnosti, ktorú nepozná, pomenovať všetky svoje finty a pobozkať ju. Krásne jemnú, nežnú a neskúsenú.

Včera večer myslel na jej pohľad ako na zádumčivý a prísny. Dnes sa mu zdal mäkký, láskyplný a vzdialený.

„Harry ti to všetko vysvetlí,“povedal ospravedlňujúco a odišiel.

Zamieril do Chrabromilskej veže. Myslel na Lily, možno ju videl naposledy práve tam v klubovni, keď mu povedala nie. Na Siriusa, ako sa rozosmial, keď si James takmer podpálil nohavice pri utieraní prútika od tej... A vtedy mu niečo prebleslo hlavou. Zvrtol sa a zamieril do žalárov.

Ako sa blížil ku koncu poslednej chodby počul zvuk podobný kvapkaniu. Rozsvietil svoj prútik a kúsok pred ním sa zamihala krvavočervená mláka. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že kvapky nepadajú zo stropu na zem, ale naopak – vylietavali zo stredu kaluže a priliepali sa na strop. Opatrne tam namočil konček prútika, zhlboka sa nadýchol a obtrel si ho o nohavice.

Nič sa nestalo. Ešte chvíľu tam postával, no nič sa nedialo. Zaumienil si, že zajtra ráno pôjde za Dumbledorom a skleslo sa vrátil do izby.

Harry sa prevalil na druhý bok. Napravo od neho sa črtala čierna štica vlasov. To určite Sirius dospáva včerajšiu rušnú noc, keď behal s Remusom a Petrom po horách. Keď sa však pretočil, naľavo sa hýbalo niečo červené. Nikto ryšavý tam predsa nie je. Žeby Lily?

Schmatol okuliare zo stola a nasadil si ich.

„Bré ráno, Harry,“zaškeril sa Ron obúvajúc si botasky. „Ako bolo včera? Vieš, myslím, že ty si pre ňu ten správny.“

Harry nechápavo otvoril ústa. Ron vie o jeho výlete do minulosti? Vie, že bol na rande s vlastnou matkou? Ale prečo by mal byť „ten pravý“?

„Aj Ginny si síce myslí, že si sa správal trochu divne. Povedala mi to včera večer, ale dnes už si OK, nie? Nie si tvoj otec...“

A vtedy Harrymu svitlo. Jeho otec - bol s niekým na rande za tie dva dni!

„Fajn. Bolo fajn,“zamumlal a vstal. James to predsa nemohol pokaziť. Strašne sa chcel spýtať s kým to vlastne randí, ale radšej sa odšuchtal do kúpeľne. Hodinky ukazovali osem a síce sa najprv zľakol, že zmešká vyučovanie, rýchlo si uvedomil, že je sobota a tak, keď s Ronom schádzali do Veľkej siene na raňajky, takmer nikoho nestretli.

„Ahoj, Hermiona!“potešil sa Harry, keď ju uvidel a prisadol si k nej. Prekvapil ho však jej vyčítavý pohľad.

„Prečo si jej to urobil?“zašepkala a bokom sa usmiala na Rona. „Prosím ťa, zbehni mi po kečup, keď ešte stojíš.“

Ron si niečo zahundral a pobral sa po kečup na druhú stranu stola. Harry mal podozrenie, že Hermiona ich všetky odpratala z dosahu.

„Čo som urobil?“zašepkal Harry rýchlo.

„Ginny neplakala, ale takú som ju ešte nevidela. Skutočne som si myselela, že sa ti páči. Dosť si to s tou hrou na tvojho otca prehnal!“vrčala nasrdene.

„Bol som na radne s Ginny?“Harrymu stislo srdce. Je to vôbec možné? James vybral práve Ginny!

Hermiona pokrútila hlavou. Ron už bol blízko, keď spustila nahlas. „Ginny sa zase dala dokopy s Deanom. Neviem, čo mu povedala, ale odpustil jej.“

„Ty s ňou už nie si?“zarazene pozrel na neho Ron. „Ale veď si povedal...“

„Proste nám to nevyšlo,“zašepkal Harry a nálada mu prudko klesla. „Nechcel som ťa rozladiť.“

James sa celú večnosť rozprával so Siriusom. Povedal mu všetko. Takmer. Vynechal detaily o jeho budúcom živote a nahradil ich neustálym sukničkárstvom. A jeho najlepší priateľ uveril.

„Vieš, včera si bol... vlastne tvoj syn, Harry, vravíš,“Sirius nevedel ako mu to povedať. „No, bol s Evansovou na rande.“

„Čože?“

„No, zbalil ju na medové reči. Prechádzka pri mesiačiku. A neviem ako to dopadlo...“ dokončil Sirius vychádzajúc z izby. „Len aby si bol v obraze.“

James zbehol dole schodmi a zvalil sa do kresla pri dievčenskom internáte s úmyslom nepohnúť sa odtiaľ, kým nevýjde Lily.

Dvere sa otvorili a jeho ruka vyletela do vlasov. „Čau, Evansová!“

„Potter,“odfrkla si a jeho úsmev trochu poklesol.

„Ako si sa vyspala?“

„Pokojne. Mala som istotu, že už viac nebudeš otravovať. Po tom, čo si včera povedal...“

„A nezopakujeme si to?“navrhol s nádejou v hlase.

Lily sa zamračila. „N-I-E!“

Podotýkam, že Penelope sa na tom najviac páčilo, keď sa ich vzťahy nezmenili. Všetko zostalo ako predtým :)

[ » na začiatok « ]