Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Nymphadora Tonksová, Remus Lupin, Sirius Black, Molly, Andromeda, Harry
Stručný dej: Po smrti Canis a Siriusa sa zdá, že vznikajúci vzťah nadobudne na sile. Nie však, ak sa starý vlkolak snaží všetkým uľahčiť život. Ani jeden to nebude mať ľahké.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika
Ja viem. Zabudla som na vás. Nevadí. Akože... mám už napísaný začiatok štvrtej série, ale... ALE! Nechce sa mi to dokončiť. Nie je toto pekný koniec? Veď štvorka je len o tom, ako spolu žijú, ako Remus prežíva depky kvôli Teddymu, ako idú do Belgicka a zrazu im je dobre... a ako zomrú. Ja nechcem písať o tom, ako zomrú! Aj keď rada píšem o tom, ako Remus trpí, bo je vtedy ešte krajší ako keď je šťastný... ale keď ja sa teraz totálne venujem len Komunite a chcem konečne dopísať Apolycu.
Aby sme si rozumeli, Komunita je snáď to najlepšie, čo som kedy napísala... TU: http://dora-kira.blog.cz/rubrika/komunita
A Apolyca je druhá najlepšia vec... ktorú ešte len píšem (ako Komunitu) ale je to myslené ako kniha... hír: apolyca.blog.cz
Odtrhli sa od seba a zhrozene pozreli na znamenie. Naraz sa rozbehli k hradu, Remus bol rýchlejší, zastal a keď ho predbehla, zdrapil ju za plece a stiahol ju k sebe.
"Zostaň tu!" prikázal jej.
"Na!" vytrhla sa mu.
"Tonksová, urob to pre mňa! Prosím!"
"Ty si pre mňa nič neurobil!" vyhlásila a všetky krásne chvíle boli preč.
"Nevystavuj sa tomu nebezpečenstvu!!"
"Som strážca, musím tam ísť. Pusť ma!" snažila sa mu vykrútiť, no bol príliš silný.
"Nemáš právo ma tu držať... V hrade sa niečo deje!"
"Viem, a pravdepodobne sú príčinou smrťožrúti besní na to, aby nás zabili."
"Tak potom nepustím ani teba!" vyhlásila a sama sa ho pevne chytila.
"Prestaň vyvádzať!"
"Prestaň byť vzťahovačný! A ochraňovať ma tak... mám vlastný rozum!"
"Aký chceš ešte dôkaz?!" zatriasol ňou. "Bojím sa o teba!"
"A čoho je to dôkaz?!"
"Ten, ktorý tak chceš... Len o to ti ide? Bež domov! Bež a ja ti sľubujem, že za tebou prídem... Len odíď!"
"Teraz ide o viac než o nás dvoch! Nepotrebujem tvoju sľuby, radšej budem bojovať, ako by som mala čakať v bezpečí... A ty si by sa už nikdy nemusel vrátiť!"
Tonksová sa musela uchýliť k hlúpemu násiliu, keď ho kopla do píšťaly. Remusov stisk povolil, keď zasyčal bolesťou a ona sa od neho odtrhla a bežala ku hradu. Remus si prútikom musel nohu ošetriť, aby mohol vôbec kráčať, a potom mu nezostávalo nič iné ako bežať do boja.
Hrad bol uprostred boja. Remus narátal dvadsať smrťožrútov a dobre vedel, že strážcov a Fénixov bolo spolu s učiteľmi pätnásť. Bojovali všetci - Tonksovú zahliadol v kúte odrážať zaklínadlá až dvoch smrťožrútov. Rýchlo ich oboch omráčil a čelil jej urazenému pohľadu, ktorý sa chystal zaútočiť zozadu na Ginny, ktorá sa objavila na schodoch spolu s Lunou.
Remus sa vrhol do boja a o pár minút musel uskočiť, keď sa popri ňom prehnala skupinka smrťožrútov. Bol medzi nimi Fenrir Greyback a jemu sa naskytla možnosť zbaviť svet jedného netvora.
Zbavil sa svojho protivníka a rozbehol sa smerom, ktorým zmizli. Vzduchom preletelo telo a dopadlo pod schody Astronomickej veže. Vybehol asi do polky schodišťa, no narazil na neviditeľnú stenu, ktorá ho odrazila späť. Spadol zo schodov a chvíľu zostal s vyrazeným dychom ležať na chrbte, zrak rozmazaný a jediné, čo rozoznával, boli svetlá v tme a prachu a niečo sivé nad tvárou. Pošteklili ho pramene vlasov a ženské ruky ho dvíhali. Posadil sa, zrak sa mu pomaly vyostroval.
"Pozor!" zachrapčal a odzbrojil a následne omráčil a zviazal smrťožrúta mieriaceho na Tonksovú.
"Vďaka," poďakovala Tonksová a pomohla mu vstať. Spolu sa otočili ku schodom.
"Musíme to prelomiť," vyhlásil Remus a vtedy hore schodmi vybehol čierny fľak.
"Snape!" zavolal za ním Remus, no to už profesora nebolo vidieť.
"Predpokladám, že to bude niečo s Temným znamení," poklepala si Tonksová veľavýznamne po ľavej ruke.
"Musí sa to dať prelomiť," vyhlásil Remus odhodlane a zamieril na schody prútikom.
Každé kúzlo, ktoré vyslali, sa od neviditeľnej prepážky odrazilo. Skúšali to asi minútu, kým Tonksovú zasiahol "kúsok z hradu" a nezistila, že už hodnú chvíľu pôsobí obrovský plavovlasý čarodejník škody na celom hrade. Pustila sa s ním do vojny a nechala Remusa, nech sa trápi sám. Zhora však vtedy vybehli smrťožrúti so Snapom a ten niečo zakričal. Smrťožrúti sa postupne začali sťahovať, Remus ešte rýchlo na niekoľkých zaútočil, keď sa popri ňom prehnal Harry Potter.
Stačilo pár sekúnd a hala sa vyprázdnila. Fénixov rád, učitelia a žiaci stáli alebo ležali na zemi a s vyvalenými očami oddychovali. Ešte stále sa spamätávali zo šoku.
"Longbottom..." prihovorila sa slabo Minerva McGonagallová Nevillovi, ležiacemu na zemi a držiaceu asa za brucho.
"Choďte do Nemocničného krídla. Vy všetci," pozrela na ľudí v hale. "Slečna Weasleyová..." obrátila sa na Ginny. "Nájdite Hagrida a pána Pottera... A niekde bude určite aj profesor Dumbledore, odchádzal s pánom Potterom. Možno už bude vo svojej kancelárií..."
"Prečo sa nezapojil do boja?" spýtal sa Ron.
"Túto otázku dúfam nemyslíte vážne?" spýtala sa Minerva pohoršene. "Riaditeľ má svoje dôvody pre svoje činy."
"Minerva... Mám zlý pocit," povedal Remus. "Harry vybehol z Astronomickej veže, kde bol Greyback, Carowovci a Snape... Niečo sa tam muselo stať."
"To sa predsa dozvieme."
Otočila sa a všetci ju nasledovali, až na Ginny, ktorá už dávno vybehla von. Luna pomáhala Nevillovi vstať.
Tonksová prešla k Remusovi.
"Je ti dobre?" spýtala sa ticho a mimovoľne sa dotkla jeho ramena. Pozrel jej do tváre, no nie do očí. Kontroloval ju.
"Ja áno. Tebe nič nie je?"
"Som v poriadku," usmiala sa. Pomay spolu vykročili za Fénixmi.
Luna mala menšie problémy s lehátkom, ktoré Nevillovi vyčarovala, nevedela ho vo vzduchu korigovať. Remus s Tonksovou ju rýchlo dobehli, tak Remus prešiel pod Lehôtka a vo vzduchu ich podoprel. Tonksová ho s obdivom sledovala a nestihla uhnúť pohľadom z jeho tela, keď na ňu pozrel - a pozrela na ňu aj Luna. Premerala si ju tým svojím čudným pohľadom, kým Remus zas pozrel pred seba.
"Miverva!" zavolal odrazu. Profesorka sa spýtavo otočila.
"Mali by sme sa postarať o to telo... Predpokladám, že je to Bill. Strážil tam."
Ozval sa čudný zvuk a Ronovi sa podlomili kolená. Hermiona ho podoprela a objala.
"Aké telo, Remus?" nechápala Minerva a všetci sa na neho postupne otáčali.
"Nad Astronomickou vežou je Temné znamenie, vy o tom neviete?" spýtal sa prekvapene a všetkým sa na tvárach zračilo zdesenie.
"To sme nevedeli! Tonksová, so mnou!" vyhlásila zvýšeným hlasom McGonagallová a bežala naspäť. Tonksová sa rozbehla za ňou.
Vybehli schody, ktoré už nechránilo zaklínadlo. Otvorili dvere a osvetlilo ich svetlo z obrovského znamenia visiaceho vo vzduchu. Profesorka ho odstránila mávnutím prútika.
"Bill!" skríkla Tonksová, keď v tme uvidela obrys tela. Pribehla k nemu a kľakla si. Tonksová rozsvietila prútik, ktorého svetlo dopadlo na Billovu tvár.
"Preboha!" profesorka si prikryla ústa dlaňou a Tonksovú zamrazilo. Bill bol krvavý, doškriabaný a mŕtvy.
"Cítim tep!" vykríkla Tonksová a pustila jeho ruku. "Minerva, musí do Nemocničného krídla!"
"Samozrejme... Prenesiem ho," mávla prútikom a doriadené telo sa vznieslo do vzduchu.
Odišli a ani jedna si nevšimla rozruch pod vežou...
Remus si pretrel oči a zadíval sa na mesiac. Ešte stále si pamätal na fénixovu pieseň, pamätal si na svoje myšlienky a pocity a vedel, čo chcel v tej chvíli dosiahnuť. Vlastné uvedomenie. Chcel byť iný, chcel myslieť pozitívne, a chcel utopiť strach v niečom, čo bolo tak blízko a tak sa ponúkalo.
V niekom.
"Na čo myslíš?" dotkla sa jeho chrbta jemná ruka. Otočil k nej hlavu, brána Rokfortu sa zavrela.
"Na teba," priznal sa.
"Aj ja na teba myslím," súhlasila. Objala ho okolo pása a zastala si pri ňom. Položil jej ruku na plecia a spolu sa vydali ďalej od hradu.
"Kam pôjdeme?" spýtala sa Tonksová.
"Chceš ísť so mnou?"
"Chcem."
"Tak sa ma pevne drž," silno ju objal a druhou rukou okolo brucha a odmiestnil sa s ňou.
Zabuchol dvere na svojom byte a zvliekol si kabát. Tonksová ho zavesila spolu so svojím a prešla za ním do jedinej izby bytu.
"Chceš kávu?" spýtal sa od kredenca. Postavila sa za jednu stoličku. Pokrútila hlavou.
"Vodu?" napustil do dvoch pohárov obsah stoky.
"Ak je pitná," prikývla. Zobrala si od neho pohár.
"Nie si hladná?"
"Nie," zaklamala. Bola hladná ako vlk. Ale skôr mala chuť na vlka.
Vypila obsah pohára pár glgmi a podala mu ho. Poháre skončili v dreze.
"Tak ako?" spýtala sa a pritiahla si ho k sebe za rozgajdanú bielu (ehm ehm) košeľu a nedočkavo ho začala bozkávať. Prešla od pier po krk a hladila mu pritom brucho, na ktorom sa slabo rysovali tehličky ešte z práce na poslednej lodi v Riwelpoole.
Poviedka sa zastavila uprostred pohybu dolu.
Tonksová otvorila dvere do kuchyne a pozdravila mamu strčenú v chladničke.
"Kde si bola celú noc?!" ozval sa Dromedin hlas. "Minerva povedala, že si večer odišla!"
Vystrčila z chladničky hlavu a otočila sa na ňu.
"Nymphadora!" zhíkla, keď videla Dorine červené vlasy.
"Teddy!" zavolala na manžela. "Ona v tom zase lieta!"
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...