Poviedka:
Pridaná: 10.10.2009, 16:59:35
Čítaná: 4212×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Typ: Fiction
Postavy: Dievča
Stručný dej: Blíži sa 21. december 2012. Aj vy veríte v koniec sveta? Hlavné hrdinka v neho neverila, radšej si užívala život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Písal sa rok 2012, 21. decembra. Ľudia na zemi čakali, čo sa stane, aké predpovede sa naplnia, obávali sa najhoršieho.... smrti.

Ja som bola však úplne pokojná a pri raňajkách som zvierala v rukách Nový čas. Pomyslenie na koniec sveta bol pre mňa podobný, ako pomyslenie na moju vlastnú smrť. Musí sa to raz stať, aj tak predsa každý človek zomrie... No bolo to divné.

Darčeky sme mali už nakúpené a vládla sviatočná nálada. Učitelia zo školy sa s nami lúčili s úsmevom, jedna pani učiteľka povedala: „Nebojte sa, ešte sa budete dlho učiť.“ Žiaci sa veselo zasmiali a každý odišiel svojou vlastnou cestou.

Na internete som si vlastne o tom, čo sa má dnes stať prečítala snáď všetko – Mayovia, Nostradamus a to všetko na mňa pôsobilo veľmi zvláštne.

V roku 2009, keď som si prečítala prvý článok o prorotstvách Nostradamusa som mala maličký strach. Plánovala som do života toľko veľa vecí, chcela som sa dostať na vysokú školy, byť vzdelaná, mať skvelú prácu... Tak prečo sa to má všetko skončiť tak skoro? Pripadalo mi to nespravodlivé, že iný ľudia mali úžasný a dlhý život. Prečo by sme ho my mali mať kratší?

Lenže moje ďalšie myšlienky mi vraveli len jedno – malo byť už neskutočne veľa koncov sveta a nenaplnil sa ani jeden jediný z nich. Rok 2000 všetci ľudia prežili spokojne a bez nejakých zvrátených teórii!

Napila som sa kakaa a nahliadla na titulku denníka:

ČAKÁ NÁS SMRŤ?! PREŽÍVAME PRÁVE TERAZ NAŠE POSLEDNÉ HODINY?!

Dosť šokujúci nápis – pomyslela som si. Ale predsa len sú za každou vetou aj otáznik, aj výkričník! Čítala som ďalej podtitulok:

Dnes možno plynú naše posledné hodiny, sekundy...Asi každý človek na celom svete pozná proroctvo, ktoré sa má naplniť práve dnes. Iba dúfajme, že si stihneme ešte rozbaliť naše vianočné darčeky. (pokr. na strane 2)

Doslova ma to dojalo. Ktovie, čo dostanem pod stromček... mamina ma iste niečím prekvapí... Ale nie! Nesmiem predsa uvažovať takto! Nový čas je jeden z najblbších denníkov na Slovensku a na každom sprostom článku zarába!

Aj tento titulok donútil moju maminu kúpiť časopis plný prázdnych slov, ktoré možno nehovoria o pravde, len chce na tom nejaký človek zbohatnúť. Otvorila som druhú stranu a začítala som sa (pritom som si vychutnávala chutné kakao, ktoré bolo čoraz studenšie):

Dnes to má prísť. Dnes sa má stať to, čoho sa obáva celá naša planéta. Iste už poznáte všetky proroctvá naspamäť, hovoria nám o tom, ako sa má tento život skončiť, ako má naša modrá planéta zaniknúť.

Niekto si možno pomyslí, že je to hlúposť a nič nás nečaká, že na Štedrý večer budeme s úsmevom na tvári rozbaľovať darčeky a tešiť sa z nich, že sa budeme rozplývať nad krásnym novoročným ohňostrojom, že smutne zvesíme všetky vianočné ozdoby zo stromčeka...

Myslime však realisticky. Mayovia nám odhalili zopár vecí, o ktorých by sme sa sami nedozvedeli, Ten ich kalendár bol možno podvrh, na ktorom teraz niekto zarába veľké peniaze! Nostradamus bol iste nejaký podvodník a jeho proroctvá sú iba veľké náhody! Celý svet sa točí okolo peňazí, rasizmu a zneužívania ľudí! Tak si spomeňte radšej na nejaké príjemné momenty zo života. Na narodenie vašich detí, na to, ako ste ukončili základnú školu, na váš prvý sneh, ktorý ste pocítili na rukách. To je jediné, čo musíte urobiť.

Nečakajte na koniec sveta vonku, s hlavou obrátenou k oblohe a s napätým výrazom na tvári! Užívajte si tento možno obyčajný a ničím iný deň v kruhu rodiny, pozerajte sa na vianočný stromček a rozmýšľajte. Nič viac.

Ten text ma dojal. Neprečítala som si ani len meno autora, nepozrela som na tragický obrázok (obyčajná fotografia zemegule). Nezaujal ma ani názor odborníka, astrológa a ešte neviem akého ufológa. Jediné, čo mi prebehlo mysľou bolo to, že Nový čas sa proste prekonal.

V obývačke som uvidela sedieť maminu, otca a brata, upätých pri televízore. Sledovali rozprávku Mrázik a aj s ňou ma napadlo kopec zábavných spomienok.

Husto snežilo a tak som sa rozhodla, že prežijem tento ničím iný deň vonku a s bratom sa budem guľovať. Obula som si vysoké čižmy, obliekla pekný čierny zimný kabát a otvorila dvere.

***

Bola noc...

Brrrr... v posteli mi bolo strašne zima, mala som oblečené len tenké pyžamko a hrubé ponožky, ktoré ma chránili pred chladnou nocou. Začula som akýsi buchot. Kto alebo čo ho stváral?

Nazrela som von oknom a uvidela som nádheru. Snežilo. Obrovské snehové vločky padali z oblohy a ja som sa od ucha k uchu usmievala. V chabom oblečení som otvorila okno, vyšla von a vyváľala sa šialene v tom snehu. Potom som sa vrátila späť do postele a zatvorila som oči.

Bolo jedno, či a ešte zobudím, alebo nie. Život predsa netreba brať vážne, aj tak z neho nevyviazneme živí!

[ » na začiatok « ]