Poviedka:
Pridaná: 10.10.2009, 11:32:51
Čítaná: 3083×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Stiahnuté z blogu... jedno tam chýba, bolo po česky, ale bolo pre Syhy, tak som to tam nechala...

btw, dora-kira.blog.cz :D

ruža, kvapka, krv, čepeľ, rúž

Moje prvé drabble... nevydarené, ale chcela som z toho urobiť iba obraz...

Má to len málo vyše sto slov.

Na stôl kvapla kvapka krvi. Prisala som sa na ukazovák jazykom a vysala krv, ktorú žilka pustila. Čepeľ noža, ktorý mi ranku spôsobil, sa leskla v svetle sviečky. Dubový, lesklý povrch stola znehodnotila ďalšia kvapka krvi, keď som nôž odtisla. Z vrecka som vybrala vreckovku, otrela som drahý dub a zabalila si prst do bielej látky. Celé to tu pripomínalo vľké múzeum, a ja som ho žila. Páčil sa mi tento život, potrebovala som sa v ňom schovať pred krutou realitou 21. storočia.

Na perách poznačených nepatrným rúžom ma pošteklili hodvábne jemné lupene ruže. Krk zahalil teplý dych, jemný dotyk na pleciach upozorňoval na blízkosť ďalšieho tela.

Útek pred realitou.

Wow, zvládla som to na rovnú stovku.

Slová boli šťastie, spomienky, temnota, smiech, plač a boli od Albus-Severus, ktorej som vďačná.

Remusov vzlyk preťal izbu. V temnote noci sa nedokázal povzniesť nad vlastnú bolesť, príliš ho to vzalo. Ruka na pleci bola tak dotieravá, až sa stala príjemnou. Zrútil sa do Siriusovho náručia a jeho myseľ zaplavili spomienky. Každý okamih strávený s otcom. Smiech aj plač, chvíle šťastia, chvíle útrap, chvíle, kedy by najradšej nemal otca. Stavy úzkosti po každom splne, kedy ho otec objímal tak, ako teraz Sirius. Tak, ako posledné roky Sirius. Už dáno nespomínal na to, že Sirius mu nahradil otca. Teraz však vedel, aké ťažké je otca nemať.

"Chýbal by si mi..." zašepkal do ticha Siriusovej hrude.

Well, for Gregor, 134 words, his words was

veverička,vlasy,reprák,Gregor, tlačiareň,vreckovky

and he, because he dont know, what´s slash ( ), he allow, so: SLASH

Original presence...

Môj chabý pokus o angličtinu :D

Po dlhej vetve stromu skákala čierna veverička. Gregor na ňu hľadel a Alex smutne odkopával kamienky.

"Je mi to ľúto. Ema bola proste... krava," snažil sa ho Gregor utešiť. Alex pokrčil pleciami.

"Miloval si ju, však?" spýtal sa Gregor smutne.

"Jasné!" prudko vyhlásil Alex, čo Gregora vystrašilo a on odskočil.

"Prepáč..." zašepkal Alex, zabudol, aký je Gregor plachý. Objal mu plecia a pritiahol si ho. Jeho vlasy ho šteklili na bradu. Niečo mu tlačilo na bok, chlapec mal vyduté vrecko. Siahol mu do neho a ani štíhle chlapcove prsty mu nezabránili vybrať pár žhužvaných vreckoviek.

"Sú vlhké, ty si reval?" mračil sa na biele guľky šokovane.

"Nie!" odstrčil ho Gregor.

"Keď to zhučíš ako reprák, myslíš si, že ti uverím?"

Gregor pozrel Alexovi do očí.

On by nikdy nepochopil, prečo plakal... keď Alex tak trpel.

Pre Veru, ktorá mi dala tieto slová a pravdepodobne preto, že práve počúvala depresívne piesne... alebo to len mne hneď pripomenulo silnú depresiu?

Slová boli Červená ruža, Smrť, Anjel, Nádej, Trest, Výkrik do vankúša

133 slov

Nemocničná izba bola ponorená do tmy. Annina izba bola izolovaná, Anna mala oči otvorené a upreté na strop. Zvažovala.

Na stolíku ležala injekcia, ktorú si tu zabudla sestrička. Prvá nádej, prvé svetlo na obzore po niekoľkých mesiacoch.

Natiahla sa po ihlu. Zašmátrala po hadičke, ktorá jej telu prinášala život, a napustila do nej obsah striekačky.

K jej posteli prišiel Anjel Smrti, čierne krídla mal zložené na chrbte a na tvári milosrdný úsmev. Biele vlasy stiahnuté čiernou stužkou púšťali tenké pramienky do jeho modrých očí. Čierny plášť zašušťal o posteľ, keď sa k nej naklonil.

Nechcel ju trestať, chcel jej pomôcť. Prešiel jej po perách lupeňmi sýto červenej ruže. Zavrela oči, telo slablo. Anjel prešiel ružou až k jej bruchu, položil ju a silno zatlačil dlaňou.

Z izby sa ozval výkrik tlmený do vankúša.

Nijaká smrť nie je bezbolestná...

Slová boli kapuca, sup, honorár, hrdina, loď.

111 slov

Stál na rohu vysvietenej ulice a snažil sa o to, o čo každý na tejto ulici - vyzerať najlepšie. Poťahoval si rukáv čiernej mikiny, najradšej by ju dal dolu a ukázal sa v odhaľujúcom tričku, no už bola veľká zima. Odhrnul si z očí čiernu ofinu a skontroloval vo výklade hračkárstva za sebou, či sa mu nerozmazali čierne oči. Napravil si kapucu a opäť pohľadom prečesal ulicu.

Zastalo pri ňom auto s čiernymi sklami. Ďalšia loď do neznáma. Dúfal, že toto bude ten hrdina z filmov, ktorý ho dostane z tohoto utrpenia.

Lenže z auta vystúpil vyškierajúci sa štyridsiatnik sťa sup a chlapec vedel, že jediné, čo dostane, bude dobre tučný honorár...

Slov je 116, boli to slová Narodiť sa, okno, dvere, debil, nožničky

Zatiahol žalúzie na malom okne, aby ho nikto nevidel. Sadol si na zem a siahol po vopred pripravených nožničkách. Nechcel byť obyčajný, nechcel byť ako EMO a nechcel, aby ho tak niekto videl. Preto ten list. Ležal mu pri nohách, poskladaný, aby jeho slová z hladkého bieleho povrchu nemohli ujsť.

Nadýchol sa a nastavil ruku. Spásonostná myšlienka - vyložil ešte list na poličku, aby ho neznehodnotila krv. Opäť nastavil ruku.

Už mu nikto nepovie, že je neschopný debil. Nikto už ho neudrie, nepotupí, nikdy sa už nebdue musieť pozrieť na tváre svojich nočných môr. To mu za to stojí.

Kov nožničiek sa zaleskol a dvere do neznáma sa otvorili. Zomrie, aby sa mohol znova narodiť.

[ » na začiatok « ]