Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Hermy Willyová, Pauns Mignsová
Stručný dej: Dve kamarátky na život a na smrť zistia, že celý život im bolo skryté veľmi podstatné tajomstvo. Ako ho prijmú?
Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo
Chcela by som povedať tým, ktorí si ju prečítali a hovorili, že tam nie je toľko chýb tentoraz je to zreadované od Nati Prvosienky Diggory-Fowl veľmi pekne ďakujem
Pauns bola taká šťastná, že ostane do konca prázdnin u svojej
najlepšej kamarátky, že ani neostala na večeru a ponáhľala sa domov zbaliť sa.
,,Prepáč, kamoška, ale neostanem na večeru idem sa zbaliť,” oznámila Pauns.
,,Ale jasné, choď.” Hermy bola tiež nadšená, že tu Pauns ostane. Preto sa rýchlo navečerala a išla spať. Vstala oveľa skôr, než mala vo zvyku. Len čo otvorila oči, pozrela na hodinky - bolo 7:30.
Vstala z postele, prezliekla sa, umyla a pozrela sa von z okna a povedala
si
,,Dnes bude pekne, aspoň pôjdem s Pauns von.” Odišla do kuchyne
kde je už čakala babka s pripravenými raňajkami na stole.
,,Dobré ráno,” pozdravila ospanlivým hlasom.
,,Aj tebe, Hermy.“ Keď dojedla raňajky, odišla do obývačky pozerať
televízor, ale stále pozerala koľko je hodín. Nevedela sa dočkať,
kedy príde Pauns. Mala prísť o deviatej.
O pol hodinu sa strhla hrozná búrka, začalo pršať. Hermy musela na
príkaz babky vypnúť televízor. A tak si išla sadnúť na pohovku
a začala si písať do zošita:
23.august 2009
Piatkové ráno bolo krásne, slnečné. Vyzeralo, že tak bude celý deň,
no opak bol pravdou. Začalo pršať, blýskalo sa.
-Nenávidím dážď,blesky... nenávidím toto počasie! Keby som aspoň nebola sama a mala sestru alebo brata. Aspoň by som sa s niekým hrala, ale nemám
nikoho. Keby som mala iný život s priateľskými ľuďmi, ktorí by sa ku mne pekne správali a nie mi môj život kazili,- pomyslela si Hermy.
Na ten hrmot sa zobudila aj Pauns. Išla do kúpeľne, umyla sa a
utekala na raňajky. Zbehla dole schodmi.
,,Dobré ráno oco, mami. “
,,Ach, dobré ráno,” odvetili naraz jej rodičia.
Paunsina matka, Amy Mignsová, bola menšieho vzrastu z chudou postavou. Mala tvár podobnú svojej dcére a milý pohľad.
,,No, kedy ma odveziete k pani Willyovej?” spýtala sa ich s plnými
ústami.
,,O pol hodiny,“ záhlasil jej otec.
,,Idem sa prezliecť.“ Ani nedojedla a utekala do svojej izby.
Pauns sa prezliekla išla s kufrom a taškou dole na chodbu, kde už
čakali pán a pani Mignsovci s cestovnými plášťami a svojimi
kuframi na dcéru. V tom sa pani pozrela na svoje hodiny na ruke.
,,Ideš práve včas!“ poznamenala jej matka. Odišli do auta, dali
všetky do kufra a ponáhľali sa dnu. Keďže ešte stále pršalo,
ponáhľali sa k Willyovskému domu. Zastali a odprevadili ju k dverám,
rozlúčili sa s ňou a odišli.
,,Maj sa pekne! A počúvaj, čo ti pani Willyová hovorí!“
upozornili ju jej rodičia milým hlasom. Pauns zazvonila a počula
rýchle kroky - bola to Hermy .
,,Už som tu!” povedala s natešeným výrazom na tvári.
„Mám ti pomôcť?“ spýtala sa Hermy.
,,Mohla by si, prosím ťa, vziať tú tašku?”
,,Áno, jasné.” Vzala tašku, na ktorú ukázala Pauns, a viedla ju do svojej izby.
,,Babka ti už pripravila v mojej izbe posteľ a nejakú tú skriňu na
veci,” oznámila jej najlepšia kamarátka.
,,Ó, ďakujem, nemusela sa obťažovať,“ namietala Pauns.
Vošli do izby a zabočili doľava. Hermy jej ukázala, kde si má
poukladať veci a kde má posteľ .
Hermyina izba bola na prvý pohľad ako chlapčenská, pretože tam
chýbali veci, ktoré sú charakteristické pre 11-ročné dievča. Žiadne bábiky, žiadna ružová farba... nič také. Jej izba bola v zemitých farbách plná zelene, obrázkov rôznych lesných zvierat. Neskôr išli dole pomôcť pani Willyovej s obedom. Na obed mali lasagne so šalátom. Keď doobedovali, rozprávali sa, hrali rôzne hry, lebo vonku stále pršalo. Tento deň sa zdal ako nekonečný. Len hľadeli na dážď a čakali, kedy prestane. Keď dovečerali, niekto zaklopal na dvere. Otvoriť išla pani Willyová. Trocha pomalým krokom sa blížila k dverám a otvorila ich. Hermy a Pauns videli siluetu niečoho, čo ešte nikdy nevideli bol to malažienka z nezvyčajným vzhľadom. Mala na sebe čudne poobliekané oblečenie nohavice mala na rukách a tričko mala na mieste, kde mali byť nohavice. Na hlave mala ponožky s ružovým nápisom: Happy Christmas a na druhej zelené pásiky. Na počudovanie, Hermy a Pauns sa
pani Willyová nejavila vôbec zaskočene. Pozvala tú malú žienku do obývačky. Hneď nato sa ozval škrekľavý hlas:
,,Dobrý deň slečny !”
,,Dobrý deň,“ odpovedali nedôverčivo.
Pauns a Hermy sa priblížili k malej žienke a videli, že má oči
ako tenisové loptičky, akurát boli podliate krvou.
Pani Willyová sa usmiala a predstavila neznámu žienku:
,,Toto je škriatok Dinky.”
Neveriacky hľadeli na škriatka
,,Dinky? ”
,,Áno Dinky, moja milá,“ odpovedala milo.
,,A...čo chce?” spýtala sa Hermy.
V tom okamihu sa zase ozval škrekľavý hlas Dinky:
,,Ja vás chcieť pozvať na Rokfortu!”
,,Načo nás to chce pozvať?” Opýtali sa nahlas Hermy a Pauns.
,,Na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku,“ zopakovala pani
Willyová z nadšením a podala im obálku so smaragdovo zeleným
nápisom:
Slečny Hermy Willyová a Pauns Mignsová
Obývačka pani Willyovej
Wiland , Anglicko
S potešením vám oznamujeme, že ste boli obidve prijaté
na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.
Obidve čítali ten list dookola 5 krát ale stále nechápali. Pozreli
na pani Willyovú ale tá sa na nich len stále usmievala . Potom sa
obe opýtali:
,,Ako to ? Ale veď taká škola neexistuje...a prečo
my?”
,,Nezdá sa ti, že sa ti niekedy stali nevysvetliteľné veci, ktoré
vyzerali až nadprirodzené?”
Hermy si vymenila pohľad s Pauns.
,,No... áno ale...”
,,No vidíš... a ty Pauns ?”
,,...niekedy sa mi to stáva...” Stále neveriacky krútili hlavami
nad tým, čo si pred chvíľou prečítali.
,,Vy dve budete chodiť na najlepšiu čarodejnícku školu!“ povedal Dinky.
,,Áno!” Potvrdila pani Willyová .
,,Aj ty si tam chodila, babi?”
,,Ja... nie... lebo... lebo som šmukel,” oznámila im babička Hermy.
,,Šmukel? A my nie sme šmukli?”
,,Ale... veď ja nie som vaša rodina...” poznamenala Pauns
,,No...nie si ale tvoji rodičia vedia čarovať, ale nechcú, nemajú k
tomu kladný vzťah.“
,,Čo? To vážne?”
,,Áno.”
,,A...ja, babi?” opýtala sa Hermy.
,,Ty si predsa po svojich rodičoch, moja milá!” milo jej to oznámila
jej babička.
Nastalo ticho. Ale vzápätí ho prerušilo hlasné škriekanie Dinkyho.
,,Ja už musieť ísť... Ó, ja by som zabudol, vy dve dostať ešte
jeden list pre každú s tým, čo vy budete potrebovať a lístok na
vlak.” Podal dva lístky pani Willyovej a tá zase Hermy a Hermy Pauns.
Odrazu niečo puklo a škriatok zmizol. Pauns zhíkla od ľaku a Hermy len škúlila na miesto, kde stál škriatok. Sadli si na pohovku a rozprávali sa s babkou .
,,Kto ho sem poslal, babi?”
,,Asi... profesor Dumbledore,” pripomenula pani Willyová a išla do
svojej izby.
Hermy a Pauns ju nasledovali do svojej spoločnej izby.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...