Poviedka:
Pridaná: 18.9.2009, 17:14:50
Čítaná: 2964×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Je to krátke... veľmi. Ale je to len taký výkrik do tmy. Proste som chcela napísať o samovražde, veď to je tak normálne!

(A to som tam nedala schizofréniu, ako som chcela.)

Autá vrčali, trúbili, nenávideli. Nenávideli ju, nenávideli jej život, nenávideli jej povahu, nenávideli jej okolie, nenávideli možno aj sami seba.

Ona kráčala smerom, ktorým ony leteli ako šípy. Nevadilo jej, že ju mohli zraziť, lebo nevidela dozadu. Čo na tom záleží? Nikto jej už život nevráti. Už ho nemá. Nechce ho. Dá ho hocikomu. Predá za výčitky svedomia. Daruje na zlú vec.

Dnes šťastie neprialo nikomu. Pri zábradlí stáli dva autá, plechy pokrčené, jedno skoro padalo do hĺbok pod mostom. Svetlá polície, červené oblečenie záchranárov. Príliš veľa ľudí. Príliš veľa svedkov. Príliš veľa tých, čo by jej chceli zabrániť. Hlupáci. To preto, že ju nepoznajú. Nič o nej nevedia.

Nepokúsia sa ju zastaviť. Ani si ju nevšimnú. Nebude ich zaujímať jej život. Jej neexistujúci osud. Prejde popri zhromaždeniu a topánky sa jej zašpinia od krvi.

Dnes šťastie neprialo nikomu.

Zábradlie - jej cieľ. Necháva za sebou krvavé stopy. Most samovrahov - most krvavých duší. Praha zamlčí ďalšie tajomstvo zničeného života.

Zábradlie sa dá ľahko preliezť. Pozrie sa posledný krát na cestu pred sebou. Autá nenarušili svoj zbesilý útek pred realitou, nevšímali si osamelé dievča stojace za zábradlím. Pohľad na haváriu.

Muž, chlapec, sedel na zábradlí a pozeral na kolesá auta. Krv. Veľa krvi. Pozrie na ňu. Oči sa rozšíria pravdou. Jediný živý medzi mŕtvymi. Zoskočí zo zábradlia, vrhne sa cez pokrivené auto a k nej.

"Počkaj!"

Výkrik do tmy zastavil výskot vzduchu, keď padá prázdnotou. Videla nad sebou zábradlie, chlapca, ako sa nakláňa, a nič. Prijala ju čierna voda, zavrela za ňou dvere a rozbila okná.

Dnes šťastie neprialo nikomu.

[ » na začiatok « ]