Poviedka:
Pridaná: 14.9.2009, 00:02:23
Čítaná: 2961×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Harry, Sirius, Remus
Stručný dej: Je to mierny preslash. Ako to dopadne, keď sa niekto stane závislým na spomienkach...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, tragédia

Wow, ja som to napísala! Bomba! Som na seba TAK hrdá! Hoci prvá polka bola písaná dva krát... ale myslím, že sa to dá. Rozmýšľam, či napíšem to, čo mi popri tom napadlo teraz, alebo až potom... ale, skúsim teraz!

Je to mierny preslash. Teda, nejde tam len o nich, ale vlastne je to... no, ide tam v prvej polke o Remusov žiaľ... to, čo urobil, to by som ja nikdy nedokázala.

A v druhej polke ide o zvrhlosť Záškodníkov :D

Ako to dopadne, keď sa niekto stane závislým na spomienkach...

Harry sedel na schodoch vedúcich na deviate poschodie na Ministerstve mágie. Z Átria k nemu doliehali zvuky, no on ich ozvenu v mramore nevnímal. V prstoch zvieral fľaštičku od Lupina. Dal mu ju, keď sa trochu upokojil...

Harry si stále plne neuvodemoval, že Sirius je navždy preč. Nedokázal to. A zdalo sa, že ani Lupin to nedokáže.

Vstal a slabým krokom prešiel k rozprazeným dverám na konci chodby. Trvalo mu niekoľko minút, kým sa dostal k správnym dverám, no keď sa tak stalo, akoby mu zo srdca spadol balvan až pod podlahu a stiahol ho za sebou.

Modré svetlo tancujúce na stene.

Spravil krok. Posunul nohu ťažkopádne pár centimetrov, ťahajúc špičku po podlahe. Ďalší ťažký krok.

Pomaly prešiel až k zdroju svetla. kamenná misa s runami po krajoch. Vylial do nej obsah fľaštičky a roztrasene sa ho dotkol prstom.

"James, hoď mi tie zelené!" zatiahol Sirius ležiaci na posteli a s nohami na stolíku pri nej a na hrudi mu pristálo niekoľko zelených gumových medvedíkov. Jednu ruku mu pri tele držala len trojcípa šatka a snažil sa bolesť utíšiť gumovými medvedíkmi, no nedarilo sa mu to.

Do izby vtrhol Remus a hodil sa Siriusovi na posteľ. Siriusovi medvedíci na hrudi poskočili a Remus si jedného zobral.

"Héy, vráť!" zakričal Sirius pohoršene. Remus si medvedíka hodil do úst.

"Tak si ho zober," provokatívne cukrovinku žul. Sirius sa kyslo zaškeril.

"Inak, James, Evansová sa na teba pýtala," obrátil sa Remus na Jamesa. James spozornel a aj keď ho to bolelo, sadol si.

"Čo hovorila?" spýtal sa dychtivo.

"Pýtala sa, čo sa ti stalo."

"A čo si jej povedal?!"

"Samozrejme, že ťa napadol drak."

"Ježiš, Remus, dúfam, že si jej povedal, že sa to stalo pri metlobale!"

"Nie, vlastne som jej povedal pravdu, že si sa pošmykol na záchode."

"Bože, Remus, ty si taký debil!" vyhlásil a nešťastne sa hodil na posteľ.

"James, ona o teba aj tak nemá záujem. To, čo si dosiahol, že sa vôbec pýtala, to je rekord, viac mať nebudeš."

"Remus má pravdu, James," uškrnul sa Sirius.

"Veď hey," James prevrátil oči.

"Ale nemaj strach... nájdeš si inú..."

"Zas tak optimistický," usmial sa na neho sladko Sirius a Remus mu úsmev vrátil.

"Už netrapošte..."

Harry zaklopal na dvere bývalého učiteľa. O pár sekúnd sa otvorili a Lupin si ho prekvapene premeral.

"Harry... ahoj," hlesol unavene. Nevyzeral dobre. Oči ma spuchnuté a pod nimi svietili tmavé kruhy, vlasy strapaté a starý habit pokrčený. Vpustil Harryho dnu do malej izby s dvoma skriňami a posteľou.

"Lupin... dáte mi ďalšie spomienky?"

spýtal sa Harry. Remus sa oprel o skriňu a pozeral mu do očí.

"Takže si sa rozhodol...?" spýtal sa. Pozrel do zeme. "Niečo ti ukážem."

Odrazil sa od skrine a prešiel k tej druhej. Keď ju otvoril, Harrymu sa naskytol fascinujúci pohľad. Strašidelný pohľad.

"To sú všetky vaše spomienky?" spýtal sa Harry prekvapene.

"Všetky na nich. Na neho..." povedal bolestne. "Harry, sú tvoje. Ale musím ťa varovať. Tieto spomienky sú veľmi silné. Majú tú moc, ktorá ti môže uškodiť. Viem, že sú tu spomienky na tvojich rodičov, ale to je na nich tak nebezpečné. Je veľmi ľahké sa na ne príliš upnúť."

Harry prikývol.

"Užívaj ich s rozvahou. Dávaj si pozor a neber ich tak vážne. Bolo to dávno... a všetci sú mŕtvi. Nevrátiš ich tým, že si tie spomienky pozrieš."

Zvdychol si, ale znelo to, akoby sa mu do hrdla vrážali črepy skla.

"Ja už neviem, kto bol Sirius Black. Napísal som si to na papier," zasmial sa zúfalo. "Harry, odchádzam. Tieto spomienky ako celá táto izba sú tvoje. Iba..." natiahol sa po jedinú fľaštičku s nálepkou. Bola trochu mimo od ostatných.

"Túto si zoberiem."

Ešte kým si ju strčil do vrecka, Harry uvidel na nálepke slovo.

Sirius.

Lily si sadla ku Chrabromilskému stolu rovno k Remusovi.

"Ahoj, Remus, ako sa máš?" spýtala sa.

"Hm, fayn."

"A James?"

"Fayn."

"Ako sa má jeho ruka?"

"Jeho ruka sa má fayn. Nemá syfilys, kvapavku ani AIDS, ani dievča a tiež nemá na dnes večer plány."

"Ale na to som sa ťa nepýtala!"

"Prepáč, tak to z teba kričalo, že som si povedal..."

"A na čo sú mi preboha jeho pohlavné choroby?"

"Ja neviem... možno večer..."

"Prestaň!"

"Len majte kondóm."

"Remus!" vykríkla a tresla ho do pleca. Vyskočila, kým si Remus šúchal boľavé plece, a narazila do Jamesa. Odskočila od neho a on skômavo natočil plece.

"Vrážaš mi do boľavej ruky," povedal a ona sčervenala.

"Prepáč," hlesla.

"Mohla by si ho nebyť?" spýtal sa Sirius tvrdo a sadol si k Removi, ktorý sa na neho usmial.

"Nebolí to."

"To je dobre," odvetil Sirius s úsmevom.

"Lily, potrebovala si niečo?" spýtal sa James, asi mu už nevadilo, že Lily mu spôsobila bolesť.

"Nie, len... som si tak hovorila... či... len tak náhodou... no, či ti niečo... nie je... teda, počula som..."

"Lily, vykokci sa," usmial sa James.

"No. Myslela som, ako sa má tvoja ruka."

Ešte širšie sa usmial.

"Neboj sa, Lily... som absolútne v poriadku. Ale veď ty môžeš vykonať aj osobnú prehliadku..."

"Chalani, to ste tu všetci takí perverzáci?!" oborila sa na nich.

"Ale veď som to tak nemyslel!" zavolal za ňou, keď odchádzala. Sirius sa na plné kolo rozrehotal a aj Remus sa škeril.

"Paroháč, ty si fakt debil!"rehotal sa Sirius.

Hermiona a Ron sa zvrtli na dvere, keď sa otvorili a Harry vstúpil.

"Ahojte," povedal neprítomne.

"Ahoj..." hlesli naraz a pozreli na seba. Harry si absolútne nevšimol, ako čudne sa správajú, hľadal kľúč od Lupinovho bytu.

"Harry, musíme sa s tebou porozpávať," zahlásila Hermiona.

"No?"

"Harry, nezdá sa ti, že to s tými výletmi do mysľomise preháňaš?"

"Čo?" spýtal sa neprítomne.

"Lupin - myšlienky - mysľomisa!" postavila sa Hermiona. "Harry, spomienky sú fayn, sú príjemné, ale... niekedy je ich príliš."

"Hermiona," Harry sa na ňu konečne otočil. Je to niečo úplne iné! To nie sú iba spomienky! Je to jeden... veľký príbeh! Vedela si, že môj otec mal narazenú ruku? Lebo spadol v záchode! A že Remus vlastne nebol taký neškodný ako sa zdá? A toto, Hermiona!" Harry si vzrušene sadol na posteľ. "Toto je úplná bomba! Hermiona, Remus a Sirius - oni boli... milenci!"

Zavládlo ticho, Ron dokorán otvoril ústa a Hermiona vypúlila oči.

"Harry, ale to... to nie je možné!"

"Áno, je! Presne, je to absolútne nemožné! A predsa je to pravda! O to ide, Hermiona! nemôžem nevedieť, ako sa to skončilo!"

"Harry, ale čo ak sa to skončilo tragicky? Remus a Sirius nikdy nevyzerali byť viac ako priatelia... čo ak koniec toho bol hrozný? Čo ak ani nebol koniec? Čo ak bol koniec ten večer na ministerstve?" naliehala. Harry sa ale zaťal.

"Chcem to vedieť, Hermiona!"

"Harry, ty sa hlavne musíš vyspať. Nespal si už niekoľko dní! To nie je zdravé, Harry!"

"To je jedno! Vyspím sa, keď prezriem všetky spomienky! Len keby som tak mal tú, ktorú si odniesol Remus..."

"Hermiona má pravdu," ozval sa prvý krát Ron. "Harry, ty tam tráviš tak veľa času, že už ani nevieš, ako to vyzerá tu!"

"Nechajte ma obaja! Už len pár dní a skončí to, tak čo sa deje?!"

James vpálil do chlapčenských spální a Remus so Siriusom sa od seba s mrmlaním odtiahli.

"Klopať - učili ťa to?" zavrčal Sirius podráždene.

"Idem iba po..." James nervózne prehľadával svoje veci.

"Toto!" vyhlásil víťazne a zamával vo vzduchu a balíčkom... z Jamajky.

"Wow, James! Dobrééé!" zatiahol Remus a zasmial sa.

"Ja viem!" vyhlásil šťastne James a už upaľoval.

"Remus...?" zašepkal Sirius a hrali mu v očiach veselé ohníky. Remus sa nad neho zvedavo naklonil a posteľ zavŕzgala.

"Vyber aj ty jedni..."

Spomienka sa zahmlila.

[ » na začiatok « ]