Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: m
Stručný dej: m
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Takže... toto bola taká slabá a krátka séria, ja viem. Prežívam práve krízu, snažím sa stráviť, že neviem písať. Tak to aj vyzerám. Nie, že prežívam krízu, ale že neviem písať.
Brrr. Strašná pravda.
„Remus!“ Siriusovi vypadol rožok z ruky. Zodvihol ho a utrel stopu masla z dreva.
„Ahoj, Sirius,“ Remus sa zviezol na stoličku pri ňom. V pyžamových gatiach a starom tričku, strapatý a absolútne neodolateľný.
„Kedy si sa vrátil?“
„V noci.“
„S Tonksovou si teda nebol?“
„Nie.“
„Mal by si za ňou ísť. Robila si veľké starosti.“
„Ja som ju o to nežiadal.“
„Čo je ti, Remus?“ zamračil sa Sírius. „Tonksová je na teba evidentne zaťažená a podľa tvojho správania aj ty na ňu. Mohol by si sa jej aspoň poďakovať a normálne prihovoriť.“
„Úplne normálne spolu hovoríme,“ odvrkol Remus.
Do kuchyne vbehla Tonksová, hnedé vlasy si sťahovala do krátkeho cepíku a úradnícky habit za ňou vial.
„Bré ráno!“ pozdravila sa skôr so Siriusom, keďže na Remusa ani nepozrela.
„Ahoj,“ Sirius so Remusa drgol a on prevrátil oči.
„Ahoj,“ zamrmlal. Tonksová si vzala z linky šálku kávy.
„Hm,“ zamrmlala a napila sa. Nevypila ani polku hrnčeka, položila kávu do drezu a s pozdravom odišla.
„Áno, hovoríte spolu úplne normálne,“ poznamenal Sirius sucho.
„Svedčí to snáď o niečom?“
„Nie, ale stále viac ma to utvrdzuje v tom, že ste spolu spali.“
Remusovi, ktorý práve pil kávu, zabehlo a oprskal celý stôl.
„Čo?!“ prskal.
„Keď Canis zomrela,“ nadýchol sa a Remus si skrýval tvár do dlane ruky opretej o stôl. .Ráno tresli dvere a v noci... No, niežeby som niečo počul, len také tresnutie a trochu šramot... Pozri, mne je to jedno! Ale ak ste pod mojou strechou, budete sa k sebe správať normálne. Chúďa dievča!“
„Ty sa mi snáď snažíš kázať?!“ Remusa to naštvalo. „Ty máš čo hovoriť!“
„Teraz sa nerozprávame o mne!“ Sirius vstal a zvyšoval hlas. „Tonksová je dobré dievča, nemôže za to, že sa do teba zmilovala a ty sa s ňou nemôžeš vyspať a nechať ju tak! Kebyže je to niekto neznámy, s kým sa stretneš v meste, OK, ale ona je s tebou každý deň, pracujete spolu a očividne je do teba zbláznená!“
Aj Remus sa postavil a všetko v ňom vrelo. Sirius mal pravdu, no aj on vedel svoje.
„Ty o tom nič - nevieš, Sirius! Vieš, že to nerobím! Netušíš, prečo sa to stalo...“
„Mne je jedno, prečo. Ubližuješ jej!“ zdôraznil.
„Nekáž mi, Sirius! Ja si to vyriešim.“
„No to chcem vidieť, ako!“
„Vieš ako? Tak, že to nebudeš riešiť!“ zavolal za ním keď odchádzal z kuchyne. „Budeš ju ignorovať, ako si sa snažil doteraz! Ale nejde ti to!“
„Tonksová!“ zašepkal hlas milovanej osoby. Hlas plný obáv a stresu, unavený bojom.
„No tak..." Remus šepkal skôr pre seba. Bežal kamennou miestnosťou a v rukách mu ležalo Tonksovej bezvládne telo. Privolal výťah a kým čakal, pohodil jej telo, aby sa mu lepšie nieslo. Potreboval sa dostať ku krbom, aj keď vedel, že nemá kam ísť. Napadol ho dom Teda Tonksa, kde nechá Tonksovú, a potom bude musieť ísť po ich veci do Siriusového domu. Pomôže Divookému, ktorý pred chvíľou odišiel. A potom... možno pôjde pod most.
Nastúpil do výťahu a oprel ju o stenu vlastným telom, aby si oddýchol.
Výťah sa otvoril a pred ním sa objavila spúšť rozbitého átria a ňpobehujúcich ministerských pracovníkov. Kozuby len tak svietili, stále niekto prichádzal, odchádzal alebo prestupoval.
Ponáhľal sa k najbližšiemu kozubu a netrvalo ani minútu a už klopal na dvere Tonksovej rodičom.
Dvere sa otvorili a Remus uskočil a siahol po prútiku. Ozval sa vystrašený výkrik a Remus sa upokojil a Tonksovú si pevnejšie privinul na hruď. Andromedin výzor ho vždy znepokojoval. A teraz ešte viac.
„Čo sa stalo?“ Andromeda sa vrhla k dcére, ale Remus vytiahol prútik a namieril na ňu.
„Preukáž sa!“ vyhlásil nekompromisne. Andromede zle zablýskali oči
„Som Andromeda Tonksová, rodená Blacková, za manžela mám Teda Tonksa, dcéra,“ šibla k nej pohľadom. „Dora, je metamorfmág, autorka a členka Fénixovho rádu.“
„Povedz mi jedno Tonksovej zvláštne znamenie.“
„Jazva v tvare vlnky na ľavom kolene.“
Remus prikývol a Andromeda zúžila oči. Remus urobil krok, vracajúc prútik na svoje miesto, urobil krok, no tentoraz vytiahla prútik Andromeda.
Remus si vzdychol a opäť Tonksovú nadvihol. Ruky už ho mučivo boleli.
„Remus Lupin, vlkolak od piatich rokov pohryzený Fenrirom Greybackom, bývalý učiteľ na Rokforte a priateľ...“ bolestne vzdychol. „... tvojho mŕtveho bratranca.“
Andromeda šokovane otvorila ústa. Keď sa spamätala, odstúpila od dverí. Remus preniesol Tonksovú cez prah a do obývačky, kde ju položil na gauč.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa chladne a sadla si na zem ku gauču.
„Voldemort a smrťožrúti, mali sme s nimi menší boj,“ zaškeril sa. „Potom ti to vysvetlím.“
„Sirius je mŕtvy?“
„Hey.“
Smutne prikývla.
„Bella.“
„Čo?“
„Zabila ho Bella. A potom napadla tvoju dcéru.“
Bella...“ zašepkala a zakrútila hlavou. „Tak preto si na mňa tasil?“
„Prepáč, Dromeda, ale vždy sa ťa ľakám.“
„V poriadku.“
„Ja musím ísť. Prídem s jej vecami, musíme vypratať dom, Dumbledore nás sťahuje. Neviem, kedy prídem, možno zajtra, možno až o pár dní...“
„Kde budeš? Ak budem mať problém?“
„Ja sám neviem, Prinajhoršom sa spýtaj Dumbledora, on to bude vedieť.“
Dromeda po jeho odchode rozbehla mozog na plné obrátky. Remus nepovedal, aby išla za Dumbledorom, ale že on jej povie, kde je. A tá jazva na kolene...
Malá reklama :D
Dora-Kira.blog.cz
No už len hádajte, koho to je blog! A čo na ňom je!
Ja len prezradím, že pár poviedok tu uverejnených nie je a tam je. Napr pár slashov a jedna moja zbrusu nová poviedka. Tvrdá, ako sám život.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...