Poviedka:
Pridaná: 9.9.2009, 17:52:07
Čítaná: 4697×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Remus Lupin
Stručný dej: Jednorázovka opäť o Záškodníkoch :) Aby ste sa neprepracovali- tedy vlastne nepreučili... ? Dúfam, že Vás to trochu zrelaxuje :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Jednorázovka opäť o Záškodníkoch :) Aby ste sa neprepracovali- tedy vlastne nepreučili... ? Dúfam, že Vás to trochu zrelaxuje :)

Lilly

James sa prebral do upršaného marcového dňa a s hlasným zývnutím sa posadil na posteli.

Sirius už pobehoval po izbe, Remus tiež práve nadvihoval striedavo jedno a druhé viečko a snažil sa rozpamätať kde je. Peter sa prevaľoval v posteli.

„Dobré ráno,“pozdravil Sirius s podivným úsmevom na tvári.

„Čo je, Tichošľap?“nepáčil sa Jamesovi jeho výraz.

„Mám len dobrú náladu,“uškrnul sa. „Cítim v kostiach, že toto bude dobrý deň. Určite sa stane niečo... pre mňa dobré.“

„A kedy sa stane niečo dobré pre mňa? Napríklad, že by šla Evansová so mnou na rande?“

Sirius pokrčil plecia a natiahol si košeľu.

Keď o chvíľu vchádzali do klubovne, všade vládol zvláštny ruch. Študenti sa schádzali do skupín, podaktorí vyzerali vystrašene, podaktorí boli ohúrení a niektorí sa tvárili nechápavo.

„Čo sa deje?“zachytil James za ruku Lily, ktorá práve trielila okolo a na tvári sa jej odrázalo číre prekvapenie.

„Ešte si to nezistil, Potter? Nefungujú kúzla! Nikto nevie, čo sa deje. Pozri, obrazy sa nehýbu, a žiadne zaklínadlo jednoducho nejde!“odvetila Lily a od samotného ohúrenia zabudla byť protivná.

„Čože?“vyhŕkol Sirius a na skúšku hneď vitiahol prútik a namieril ho na Petra. „Levicorpus!“

Nič sa však nestalo.

„Vidíš,“povedala Lily a zamávala ponad hlavy študentov svojej kamarátke. „Ideme do Veľkej siene, snáď sa tam niečo dozvieme.“

„Dobrý nápad,“odobril Remus a spolu s Lily a Mercedes sa pobrali do Veľkej siene.

Na chodbách vládol rovnaký rozruch ako v klubovni. Všade pobehovali študenti a nevedeli, čo majú bez mágie robiť.

„Black, Potter a zvyšok!“zaznel niekde spredu hlas profesorky McGonagallovej. „Kam idete?“

„Do Veľkej siene!“odvetil Sirius krikom, aby jeho hlas doľahol k profesorke.

„Dobre, len bežte, a každého koho stretnete berte so sebou,“prikázala a pokračovala do Chrabromilskej klubovne.

„Počuli ste, decká!“zakričal James s úškrnom. „Všetci do Veľkej siene. Za mnou!“

„Ja som prefektka, Potter,“pripomenula Lily dôležito.

„To nevadí, aj prefetki môžu ísť,“odvetil a razil si cestu cez dav.

Lily ho rezignovane nasledovala a cestou sa k nim pripájali desiatky študentov, pretože James so Siriusom, ale aj Lily s Remusom ako prefekti, im opakovali slová profesorky McGonagallovej.

„Pozri na strop,“povedala Mercedes a ako na povel všetci vo Veľkej sieni zdvihli hlavy.

Nevideli však oblohu, aká bola vonku, zamračená a upršaná, bol to proste len strop s vysokými klenbami.

„To bude zlé,“zašepkal Remus a našiel kúsok voľnej lavičky, kde sa všetci nasáčkovali. Na stoloch ešte nebolo jedlo. Dumbledore sedel vo svojom kresle a nevyzeral veľmi znepokojene, naopak, s úsmevom sa rozpával s profesorkou Sinistrovou. Do siene prišiel zvyšok Slizolinčanov pod vedením profesora Slughorna a následne aj Chrabromilčania s McGonagallovou.

Keď si všetci posadali, Dumbledore s dobrosrdečným úsmevom vstal.

„Opäť sa stretávame všetci a to sa ani nič veľké nedeje,“povedal na úvod a niekoľkí sa zasmiali. „Ako ste si iste všimli, alebo vám to niekto povedal, mágia nám akosi zmizla. Asi sme ju unavili. Ale nebojte sa, nedeje sa nič nezvyčané. Raz za niekoľko stovák rokov sa s týmto javom stretávame. Je to len... zlé postavenie planét. Zatiaľ sa však musíme zaobíjsť bez nej. Vyučovanie prebieha ako zvyčajne, takže, žiadne výhovorky a dobrú chuť!“

Cez dvere sa do Veľkej siene nahrnuli stovky drobných domácich škriatkov a niesli misy, džbány, taniere a poháre a všetko bolo doplna naložené dobrotami.

„Super,“ tešil sa Sirius a vzal si hrianku od škriatka, ktorý práve prešiel okolo.

O chvíľu boli stoly plné ako zvyčajne a všetci bez frflania jedli.

Nad hlavami im zakrúžili desiatky sov.

„Nie je to tvoja?“nesmelo oslovila Mercedes Siriusa, keď jej pri tanieri pristála hnedožltá sova a vyzerala zmätená.

„Áno, poď sem, Isis,“Sirius natiahol ruku a sova mu na ňu vyliezla. „Ako dobre,“ zasmial sa a otvoril krikľavočervenú obálku. „Matka mi poslala vrešťadlo a nefunguje!“

James sa rozosmial. „Pošli jej ho späť, možno keď dorazí, už bude fungovať.“

„Dobrý nápad,“uškrnul sa Sirius, vytiahol brko, prečiarkol svoje meno na obálke a napísal tam: Pani Blacková. „To by malo stačiť. Zvládneš tú cestu ešte raz, Isis?“ spýtal sa a keď sova slabo zahúkala, podal jej oblálku do zobáka. „Tak leť.“

Domáci škriatkovia s a sále prepletali pomedzi stoly a odnášali prázdne misy. V ten deň sa vyučovalo čisto teoreticky a študenti i profesori čoskoro zistili, ako si na mágiu v každodennom živote zvykli.

K Rokfortu sa dovalila skupinka muklov, ktorí boli nadšení aký je to krásny hrad a dožadovalis a vstupu doň. Dumbledore ich však presvečil, že sa tam nakrúca film a hrad je uzavretý. Napokon sa mu podarilo vymámiť od nich aj adresy, aby im po návrate mágie mohli vymazať pamäť. Podobné problémy riešili aj v Deravom Kotlíku, či nemocnici Sv. Munga a iných čarodejníckych zariadeniach.

Profesorka McGonagallová švihla prútikom smerom k tabuli a nič sa nestalo, chvíľu vyzerala prekvapene, no potom vzala kriedu a ručne napísala zadania otázok. Profesor Flitwick im nič nedaroval a nepodarilos a im odhovoriť ho od písomky, no sám na to doplatil, keď musel pergameny zbierať ručne a keďže čoskoro nevidel ponad kopu papierov pred seba párkrát skončil na zemi a pergameny sa rozsypali všetkými smermi. Profesor Slughorn bol zjavne sklamaný, že všetky jeho elixíry vystavené v triede stratili svoju moc a len neškodne stáli v kotlíkoch. Profesorka Sinistrová nemohla vyučovať vo zvyčajnej učebni, pretože schody, ktoré ta viedli zostali presunuté iným smerom. Podobný problém mali aj Bystohlavčania, ktorých schody zostali napoly odsunuté a oni mali len malý pristor na to, dostať sa v bezpečí na chodbu.

Problém bol aj v tom, ako sa dostať do jednotlivých klubovní. Chrabromilčania odsúvali portrét ručne, Bystrohlavčania a Slizolinčania museli mať stále otvorené, pretože zvonku by sa tam nedalo dostať, Bifľomorčania si tiež museli pomôcť svojou fyzickou silou a nikomu sa to nepáčilo.

Petrovi sa podarilo vyliať na seba trochu atramentu a tak si musel bežať do veže prezliesť košeľu, Jamesova ohnivá strela mu nečinne ležala v dlani, len Remus bol od rána vysmiaty od ucha k uchu a kade chodil, tam si popiskoval veselé pesničky.

„Mysli pozitívne,“opakoval si Sirius, keď si rozthol habit pri lození po zábradlí. Od rána sa snažil hľadať výhody sveta bez mágie, ale veľmi mu to nešlo.

„Nudím sa,“zahundral James, keď po večeri vychádzali z Veľkej siene a vtom zazrel Lily ako s Mercedess vchádza do knižnice. „Idem zbaliť Evansovú.“

„Jasné,“ uškrnul sa Sirius. „A mne pošli Dantésovú.“

„Hej, Evansová!“dobehol ju James a hneď si vyslúžil vynadanie od knihovníčky. „Ticho!“zasyčala. „Sme v knižnici, nie na metlobale! Ešte jeden hlasnejší zvuk a budete musieť opustiť knižnicu!“

Lily sa uškrnula a stratila sa medzi policami.

„Prepáčte,“rýchlo sa ospavedlnil James a trielil za Lily. „Evansová, no tak! Kde si?!“

Chvíľu blúdil pomedzi kopy kníh, až ju zazrel v jednej bočnej uličke, ako sa snaží dostať na vyššie uloženú knihu.

„Super,“zašepkal sám pre seba a pristúpil k nej. „Pomôžem ti, Evansová?“

„Nie, zvládnem to sama!“odvrkla a rozhliadla sa okolo, či tam nie je niečo, na čo by sa mohla postaviť. Nič však nevidela.

James natiahol ruku a s úškrnom jej podával Praktickú príručku sebaobrany.

„Daj ju tam späť!“zavrčala Lily a odmietla si ju od Jamesa vziať.

„Neblbni, Evansová, nikdy ju sama nedostaneš. Bez čarov si bezmocná,“zamával jej ešte raz knihou pod nosom.

„Daj – ju - naspäť!“zopakovala Lily dôrazne a Jamesovi bolo jasné, že už si opäť spomenula, že má byť protivná. Vrátil teda knihu späť do police, oprel sa ramenom o regál a s úškrnom sledoval ako sa Lily škriabe po ňu. „Nemáš na práci nič iné ako sa na mňa škľabiť?“

„Nemám,“pokrútil hlavou a úsmev sa mu ešte zväčšil.

Lily si nahnevane odfrkla, zohla sa po hrubú knihu v spodnej polici, pritiahla si ju, kde potrebovala a postavila sa na ňu. „Vidíš, Potter, nepotrebujem ťa. Dostanem ju SAMA!“

„Lily, mám tú knihu!“ozval sa hlas jej priateľky a o chvíľku Mercedes prudko zbrzdila, keď uvidela Jamesa. „Asi vás nechám osamote.“

„Nie, Mer, Potter už odchádza,“usmiala sa Lily a vzala si od nej Lexikón mladej čarodejnice.

„Nikam sa nechystám,“pokojne prehodil James a usmial sa na červenajúcu sa Mercedes. „Ale teba zháňal Sirius. Šiel do klubovne, ak ho chceš vidieť.“

Mercedes sa začervenala ešte viac. „Asi tam pomaly pôjdem, aj tak som tu už skončila.“

Lily ešte zaprotestovala, ale Mercedes jej len kývla a pomaly odkráčala.

„Aké knihy ešte potrebuješ?“spýtal sa James, keď Lily odpratala hrubú knihu na miesto.

„Príručku ako sa zbaviť Pottera, alebo nejaké príručky ako ho nechať zmiznúť!“odvetila a rázne vykročila.

„To je irónia, ja by som zase hľadal príručku ako dotiahnuť Evansovú na rande. Keď už sme pri tom, pôdeš so mnou na rande, Evansová?“

„A keď poviem áno?“

James zalapal po dychu. „To by si povedala?“

„Nie...“

„Evansová, no tak, mám vôbec nejakú šancu?“

„Ale iste, Potter, máš... hlboko, hlboko pod bodom mrazu.“

„Aj tak dobre,“James si postrapatil vlasy a rozosmial sa na Lilinom úpenlivom povzdychu, keď zistila, že ďalšia kniha je šte vyššie ako predošlá. „To bude chcieť veľa hrubých kníh.“

„Nechceš si tam ľahnúť ty, Potter, tá tvoja nadutá hlava by mi výborne poslúžila!“

James však urobil niečo lepšie. Oblapil ju zozadu okolo bokov a ľahučko ju vyzdvihol hore.

„Daj ma dole!“začala Lily kopať nohami, no Jamej ju nepustil.

„Rýchlo si vyber tú knihu,“povedal prísne a Lily bez ceknutia vytiahla z police Rýchly spôsob prípravy elixírov.

„Em, tak... ďakujem,“zašepkala, keď ju opäť zložil na zem.

„Len sa mi to zdá, alebo sa vážne červenáš?“sýtal sa James a ona rýchlo sklonila hlavu nižšie nad zoznam kníh.

„Kúp si nové okuliare, Potter,“odvrkla a opäť vyrazila dopredu. Vyťahovala jednu knihu za druhou a keď ich už nevládala uniesť, vtrepala ich do rúk Jamesovi.

„Využívaš ma len ako stojan na knihy,“vyčítal jej James. „Ale ja chcem aj nejakú odmenu.“

„Môžeš si jednu knihu prečítať,“uškrnula sa Lily, James s povzdychom položil knihy na stôl, ktorý sa konečne objavil medzi policami a naprával si chrbát.

„Načo ti bude toľko kníh? Veď to ani neodnesieš,“spýtal sa a Lily zase behala okolo regálu.

„Neberiem ich všetky. Potrebujem si len overiť nejaké informácie na domáce úlohy a požičiavam si len pár kníh,“vysvetľovala čítajúc si nadpisy na chrbtoch kníh.

James sa zvalil na stoličku stále si naťahujúc chrbát. Chvíľu ju pozoroval, potom rozhrabal kopu kníh a začal ich prehadzovať v rukách. „Čo, napríklad môžeš overovať v knihe Lexikón mladej čaro...“ Nedopovedal, pretože Lily bola beskovo pri ňom a knihu mu vytrhla z ruky.

„Nechaj to tak.“

„Prečo?“

„To nie je kniha pre teba. Nie si čarodejnica!“

„Óóó,“zahundral James a stíšil hlas, pretože okolo práve prechádzal škriatok, ktorý zasvecoval sviečky a fakle na stenách. „Ale ja si ju chcem prečítať.“

„No a čo?“

„Povedala si, -Môžeš si jednu knihu prečítať.- chcem čítať túto.“

Lily sa zamračila. „Ale ja ti ju nedám.“

„Evansová, vieš čo to so mnou robí, keď mi odvrávaš?“

„Dúfam, že ťa to odrádza.“

„Nie, mňa to...“James opäť stíchol, tentoraz spoza police vykukla knihoníčka a prísne na nich pozrela. Len čo sa vyparila, James vyskočil a zmocnil sa knihy skôr ako stihla Lily zareagovať.

„Vráť mi to!“zasyčala a skokom bola pri ňom, ale James už držal knihu vysoko nad hlavou a začal v nej listovať. Hneď ako ju otvoril, vyletel odtiaľ nejaký papierik a pristál na zemi.

„Čo je to?“spýtal sa , no Lily sa naň vrhla, zhúžvala ho a stčila si ho do vrecka.

„Nič! A vráť mi tú knihu!“

No James neoblomne listoval ďalej. Sem- tam sa z nej vyšmykol papierik, no Lily ho hneď zodvihla a skončil rovno v jej vrecku.

„Evansová, neber mi to, začínam byť strašne zvedavý,“priznal James po piatom papieriku a šikovne zachytil šiesty , ktorý práve začal plachtiť vo vzduchu. „Ou...“

James pozrel na nápis na papieriku a prekvapene zažmurkal.

Lily sa celá červená snažila zmocniť sa knihy i papieriku, no nedarilo sa jej ani jedno, ani druhé.

„Evansová, čo je to?“hlesol napokon James zjavne si nevšímajúc jej zúfalstvo. „Ty si kleslíš moje obrázky? Ty...“ pomaly zložil knihu na stôl a otrčil jej papierik pod nos. „TY...“

„Nie!“zavrčala a vyškubla mu obrázok.

„Ale áno,“povedal a veľmi pomaly zdvihol ruku. „Evansová, ja sa ti páčim.“

„Nie!“zaprotestovala Lily spamätávajúca sa zo šoku, ale to ju už James bozkával.

„Prestaň!“odtisla ho a podvedome vytiahla prútik.

„No tak, Evansová, toto už neskryješ!“uškrnul a James a videl, že sa červená. Chmatol po prútiku, ale ten zaiskril.

„Mágia sa vrátila,“usmial sa a zahľadel sa jej hlboko do očí. „Celý vesmír si želá, aby sme boli spolu.“

„Ale tie obrázky som vážne nekreslila ja. Patria Mercedes! Je to jej kniha, Potter. Keby si nebol taký egoistický zadubenec, tak si to všimneš už dávno!“vmietla mu do tváre.

James sa zatváril sklamane. „Takže, Dantésová... Nie je škaredá, ale pre mňa existuješ len ty.“

Lily zlevitovala kopu kníh sa odkráčala k inému stolíku.

James sa vrátil do klubovne.

Schody sa opäť pohybovali. Strop Veľkej siene odrážal vonkajšiu zamračenú oblohu. Duchovia sa vznášali po chodbách. Muklovia videli starú ruinu. Postavy z obrazov sa navzájom navštevovali. Kúzla fungovali a portrét Tučnej panej sa odsunul na heslo.

„Zase nič?“spýtals a Sirius s nebadateľným úškrnom a zakýval Mercedes, ktorá rýchlo bežala do dievčenských spální.

„Nie, ale...“ James vyrozprával všetko, čo sa stalo dolu v knižnici.

„A to si jej aj uveril?“zasmial sa Sirius. „Pochybujem. Veď Dantésová sa na teba ani nepozrie. So mnou sa rozpráva, s tebou ani to nie.“

James sa povtel na mieste a z vrecka vytahol Ohnivú strelu. Rozprestrela svoje krídelká a bzučala mu v dlani ako nadrozmerná včela.

„Možno som hlupák, ale áno. A je len jeden spôsob ako to zistiť...“ James pustil strelu, nechal ju pár metrov vyletieť a opäť ju chytil. „... čakať.“

Muklom vymazali pamäť. Siriusova matka si vypočula svoje vlastné vrešťadlo. Stoly vo Veľkej sieni sa plnili samé. Lily bola opäť nevrlá. Remus si už nepopiskoval, ale smutne hľadel na dorastajúci mesiac. A Sirius našiel výhodu sveta bez mágie. Schody do dievčenských spální nefungovali.

A na záver som našla české príslovia a porekadlá trochu upravené do Lily – Jamesovskej podoby:

Lily, drž se svého kopyta. (Sirius má někdy na Jamese pěkný názor )

James růže přináší. Ale jenom Lily. A ta je nechce. To je pech..

Když je Lily unavená, sedne si i na vola. Ale to taky Jamesovi neříkejte. Asi by pak z něho byl schizofrenní maniak.

James a Lily se přitahují. (Jamesovo oblíbené heslo)

Stará Lily nehrzdavie. Ale tohle ANI NÁHODOU neříkejte Jamesovi. Ten si myslí, že bude pořád mladá.

Pro jednu Lily slunce nesvítí, ale povídejte to Jamesovi.

Nic netrvá na světě věčně, ani láska k jedné Lily. Aspoň Sirius v to doufá.

Lily kvete v každém věku

Dobrý James pro Lily přes plot skočí.

James nepadl daleko od stromu, pod kterým seděla Lily. Ve skutečnosti jí spadl na klín.

Není Siria bez Jamese. Není Rema bez Siria. Není Jamese bez Rema. A ješte není Lily bez Jamese.

[ » na začiatok « ]