Kapitola:
Pridaná: 29.8.2009, 18:08:21
Čítaná: 4062×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Potterovci
Stručný dej: James so Siriusom majú za sebou prvý ročník na Rokforte, no Siriusovi sa vôbec nechce ísť domov. Prichýlia ho Potterovci aspoň na chvíľu?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Šialený plán

Toto je len taký úvod, ale aj tak, nedopadne to ako začaté prázdniny u lovegoodovcov. Viete dobre, že v tomto budem naplno pokračovať. Čitatelia Nešťastia v šťastí, nezúfajte! Ešte sa to všetko len začalo!!!

Venujem Bellatrix de Godric a všetkým, čo mi vnukli myšlienku pokračovať.

James, Sirius, Červochvost a Remus stáli na nástupišti deväť a trištvrte a dopredu sa lúčili. Práve dorazili Rokfortským expresom späť do Londýna.

„Budete mi všetci chýbať...“- vzdychol si James a pri tom pozeral najmä na Siriusa. „Ops... ja som sa ťa ešte nespýtal. Môžem ísť na začiatok prázdnin ku tebe? Mám takú strelenú matku... no proste, nechcem trpieť celý život.“

„No dobre. Opýtame sa otca.“- prikývol James a prešiel cez stenu – hneď uvidel svojho otca pána Pottera a mamu pani Potterovú.

„Aach.. synček, poď k mamičke!“- utekala Jamesova mama a objímala ho skoro tak, akoby ho škrtila. „Mama, neviem dýchať!“ – zasipel. Naozaj nemal príliš voľné dýchacie cesty a kyslík sa mu míňal. „Bože, prepáč!“- vykríkla matka a hneď ho prestala škrtiť. „Ako bolo po prvý raz na Rokforte?“ – usmieval sa otec. „Perfektne. Našiel som si kamarátov – toto je Sirius, Peter a Remus.“ – ukázal za seba a objavili sa jeho priatelia.

„Remus Lupin, teší ma!“- podával Remus Jamesovmu otcovi ruku. Tomu bol ihneď Rem sympatický. „Ahojte všetci! No tak, James, my pôjdeme, rozlúč sa rýchlo.“

„Otec.. ešte jedna vec. Nemohol by u nás dočasne kamarát Sirius bývať? Má strelenú mamu...“ Pani Potterová okamžite vyprskla a skoro spadla na zem. „James, nepoznáš ho! Príde k nám a vybieli nám dom!“- šepkala, no Sirius vedel o čom sa bavia: „Prepáčte, že skáčem do reči, ale ak si to myslíte, nemusím vás otravovať. Mal som len taký nápad, aby James nebol cez prázdniny sám.“

Slovo „sám“ bolo účinné. Pán Potter prešľapoval z jednej nohy na druhú a spomínal si na situáciu spred roka. James bol doma opustený a neustále sa iba mračil.

„No dobre! Ale chcem sa dohodnúť s tvojou mamou, chlapče!“- vravel Jamesov otec. Sirius ukázal na tučnú čiernovlasú čarodejnicu v habite (muklovia na ňu zvlášť prskali). „To je ona.“- zhnusene vyprskol.

„Ehm... dobrý deň. Vy ste mama Siriusa?“- taktne sa spýtal čiernovlásky pán Potter. „Áno, a čo má byť?“- zvreskla, až sa okoloidúcim naježili vlasy. „Nemohol by váš syn byť časť prázdnin u nás? Teda, u mňa?“

„Hmm? Ach, ten fagan? Nechaj si ho, ale daj adresu. Prídem potom poňho!“- zvreskla a otočila sa preč. „To bolo husté.“- okomentoval Jamesov otec a oznámil Siriusovi novinku.

„No... takže môžeš prísť!“

„Yes!“- Sirius si pľasol ruku o Jamesovu a usmieval sa. „Takže, doma vám poviem pravidlá spolužitia s mamou. Je veľmi háklivá na neporiadok... ale viac poviem doma.“

Cestovali mestskou hromadnou dopravou, a keď konečne dorazili domov, Sirius sa mal na čo pozerať.

Potterovský dom bol ešte krajší, než dom jeho matky a otca. Zdobili ho najmä chrabromilské farby, obrazy ich rodiny a starodávny nábytok.

„Tak, toto je náš skromný príbytok.“- usmial sa pán Potter. „Ako som videl tvoju matku, bola poriadne ostrá. Asi máte trochu lepší dom.“

„Náš dom na tento nemá. Náš je hnusný a zelený, ako slizolin.“

Pán Potter ihneď začal šepkať Jamesovi: „ON-JE-SLIZOLINČAN?“

„Otec... nie je. Ale všetci z jeho rodine chodia do Slizolinu. Je to čudné, nie? On jediný je v chrabromile.“

„Každopádne, vydýchol som si teraz. S nikým zo Slizolinu sa nezahrávaj! Slizolinčania sú nechutný a podlý!“

„Jasne, oci.“

Potom si Sirius v spoločnosti Jamesa a samozrejme pani Potterovej prezerali dom. Vždy sa James preriekol a povedal hocijakú pripomienku: „Sem som si raz kľakol a prepadol som sa pod zem! Zistil som, že mama a otec tam majú zásoby elixírov. Sú dosť múdry, že ich predo mnou schovávajú.“

Pani Potterová našťastie nič z toho nepočula.

Ďalej sa James s kamarátom zašili v jeho izbe. „Počuj, na mamine polievky si dávaj pozor. Pridáva tam podivné elixíry a ja sám som raz padol do taniera... je to dosť nebezpečné.“

„Bože môj, normálne mám strach.“- smial sa Sirius. „Nejdeme si zahrať metlobal?“

„Jasne, určite bude hrať aj otec.“

James zavolal pána Pottera a hneď sa všetci traja ocitli v záhrade aj s metlami. „Oco, ukáž Siriusovi svoju metlu.“- pripomenul James. „Á, ozaj, áno! Toto je môj vlastný výrobok, Simbus 1. Spočiatku to bola obyčajná metla, ale mne pripadala priveľmi pekná na zametanie. Dal som jej zopár schopností a hľa! Simbus je na svete!“

„To je úžasné! Je naozaj nádherná!“- ohodnotil Sirius krémovohnedú metlu. „Prečo ju nepredáte? Dostali by ste balík galeónov.“

„No to hej, peniaze však mám a chcem, aby to bola len moja metla. Kebyže ju predám, dostane sa do obchodov a mal by ju každý. Preto radšej o nej nikomu nehovor, aby sa čosi nerozšírilo.“

„Samozrejme.“

Pán Potter lietal skutočne vynikajúco. Jeho pohyby zlepšovala dobrá rýchlosť metly. James lietal na najnovšom type Kométy a Sirius zasa na starej ošúchanej Svištiacej hviezde.

„Nepáči sa ti metla?“- usmieval sa pán Potter na Siriusa. „Svištiacu hviezdu nenávidím...“

„Za mojich čias to bola skvelá metla. Povedzme, že vtedy metly priemerne dosahovali zhruba rýchlosti päť kilákov za hodinu... časy sa však menia.“

„Poďte sa najesť!“- volala o polhodinu Jamesova mama. „A veď je...“- nadurdene vravel James. „...Len osem hodín! Pravý čas na večeru!“

Našťastie pani Potterová polievku nepodávala, na večeru mali rybie filé a zemiaky. „To je dobrota!“- pochválil jedlo Sirius. „Ďakuem.“- paďakovala Jamesova mama s plnými ústami zemiakov.

Hneď po predĺženej večeri si našiel vynikajúcu zábavu Sirius – spoznal sa z jedným pánom, ktorý trónil na obraze. Kedysi sa poznal so Siriusovou matkou, aj keď bol mŕtvy.

„Milý chlapče, ty si najmladší Black? Čo hľadáš v našom sídle?!“- vypískol naňho. „Prepáčte, pane. Som Sirius Black a ja svoju rodinu nenávidím. Chodím dokonca do Chrabromilu.“

„Pri Merlinovej brade! Black v Chrabromile? No chlapče, ty máš zrejme odvahu.“ Sirius si spomenul na všetky porušenia školského poriadku, urobené v Rokforte a usmial sa: „Tak to iste. Niekedy až priveľkú. Odkiaľ viete že som Black?“

„Strašne sa tvoje oči podobajú na oči tvojej matky... ten odtieň. Neuraz sa, ale tvoja matka bola už na Rokforte hrozná žena. Neustále sa nad ostatnými ponosovala, že má čistú krv... ble!“

„Áno, to viem.“

„A vieš aj to, že po piatom ročníku odišla na inú školu, do Durmstrangu? V Rokforte ju nikto nezniesol a ona chcela poznať najmä žiakov s čistou krvou.“

„To mi nikdy nevravela! Vlastne... moc sa so mnou nebaví.“

Sirius zakýval milému pánovi z rámu a otočil sa smerom do Jamesovej izby. „No čo, o čom hodíme reč?“- vypytoval sa Sirius Jamesa. „O Removi. Všimol si si, ako stále mizne? Nie je ti to trochu podozrivé?“

„Ani nie. Povedal, že je chorý. To nám musí stačiť. Je kamoš, ver mu.“

„Ale.. ja neviem. Keď je údajne vyliečený, vyzerá horšie než pred chorobou. Nevšimol si si to?“

„Všimol. Ale Rema nechajme tak. Čo podnikneme? Musíme urobiť cez taký krásny čas, ako prázdniny aj nejakú lotrovinu. Sme predsa nový králi porušovania poriadku!“

„Hovoríš mi z duše, Sirius. Musíme niečo urobiť. Aj ma čosi napadá... hádam nám to priatelia muklovia odpustia.“

„Muklovia? Čo s nimi plánuješ? Hádam im nebudeme nejako ubližovať.“

„Nié... nič také. Len si z nich vystrelíme. Bežne si strieľame z čarodejníkov, tak prečo muklov vynechať? Vymyslel som plán.“

„Aký?“- spytoval sa Sirius.

„Pôjdeme zajtra do obchodu a akože ukradneme niečo z pultu. Navonok to bude vyzerať ako kradnutie, no v tom... Použijeme kúzlo zmiznutia! Kradnutý predmet zmizne, oni na nás zavolajú políc-sajtov a tí potom zistia, že sú hlupáci, lebo sme vlastne nič neukradli. Čo povieš?“

„No... ja neviem. Muklovia? Čo ti urobili?“- smutne povedal Sirius.

„Nič. Čo nám urobil školník Filch?“- zasmial sa James.

„On hrozne smrdí, vyzerá ako...“- začal vymenúvať Sirius, ale James ho zastavil: „Poďme do toho spolu.“

„No tak dobre.“ Vtom sa ozval výkrik pani Potterovej a švihnutie prútika: „Spať! Sirius, pričarovala som ti rozkladaciu posteľ, o chvíľu priletí.“

Pani Potterová neklamala ,hneď letela posteľ aj s vankúšom a paplónom. „Ďakujem!“- zakričal Sirius a posteľ rozložil. Potom sa prezliekol do pyžama a ľahol si, že ide spať.

„Čo ti šibe! Pre nás deň takto večer ani zďaleka nekončí!“- zasmial sa James a začal dlhú debatu o jeho rodičoch, starých rodičoch...

Nabudúce: POZOR NA POLÍC-SAJTOV!

[ » na začiatok « ]