Poviedka:
Pridaná: 7.8.2009, 16:12:50
Čítaná: 4584×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ginny Weasleyová, Neville Longbottom, Luna Lovegoodová, Severus Snape
Stručný dej: Ako sa mohol dostať do toho ľadového jazera?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Chrabromilov meč

alebo

Ako sa mohol dostať do toho ľadového jazera?

Riaditeľ už dlho sedel v tichu svojej kancelárie. Spoza svojich štíhlych prstov sledoval, ako zapadá slnko a v miestnosti sa čoraz viac stmieva. Konečne, keď už len ťažko videl aj svoje prsty, vstal a natiahol si chrbát. Sťažka si povzdychol a pozrel sa na obraz svojho predchodcu, ktorý teraz spal vo svojom ráme. Závidel Albusovi, ktorý zomrel, odišiel a teraz ticho spí vo svojej hrobke. Samozrejme, premýšľal morbídne, nebolo to tak dávno, čo sa mohol ocitnúť v rovnakej pozícii. Na moment si nemohol predstaviť, že jeho portrét by visel vedľa Albusovho. Nie dokonca ak zvládol prežiť celý rok. Hneď odišiel z kancelárie, jeho myseľ sa vyrovnala a on uzavrel dvere za sebou rýchlym slovom, ironicky znejúcim z jeho pier.

___________________________

"Všetci študenti musia byť o 15:00 vo Veľkej sieni, bez výnimiek. Hlavy fakúlt budú strážiť svoje fakulty a ak ktokoľvek zanedbá lekciu Čistoty krvi s profesorkou Carrowovou, bude to mať vážne následky." McGonagallovej oči sa zableskli, keď pohľadom skĺzla z riaditeľa a Ginny v jej tvári videla hnev. "Takže, študenti, očakávam, že tu každý jeden z vás bude. Viem, že tento predmet nie je príjemný, ale jednu hodinu vydržať môžeme. Je to jasné?"

Študenti, ktorí zaplnili Chrabromilskú klubovňu, nerozhodne prikyvovali. Zúčastnili sa už na dvoch týchto lekciách a "nie je príjemný" bol veľmi jemný výraz. Študenti boli vyvolávaní, oba razy, tou ženskou Carrowovou, aby diskutovali pred celým zhromaždením o tom, že byť priateľský voči muklom a nečistokrvným je pre čarodejnícku civilizáciu vhodné. Ginny na sebe cítila niekoľkokrát Snapeove oči a cítila sa, akoby prišiel jej čas. Nebola si istá, čo by mala urobiť; dostane trest, predpokladala, lebo by nedokázala vystúpiť a vypľuť z úst takéto nezmysly. Nedokázala, do pekla. Nikdy. Ale bolo ešte jedno miesto, kde potrebovala byť.

___________________________

"Takže, čo si myslíte?" Ginny pozrela na svojich dvoch partnerov a obaja prikývli. "Ak jeden z vás nechce dostať šancu... "

"Nie, máš pravdu, je to naša najlepšia príležitosť. A ak sa budeme skutočne ponáhľať, možno by sme sa mohli tváriť, že sme dobehli neskoro."

"Alebo môžme povedať, že nás na schodoch zdržali Skazostreky. Som si takmer istá, že sa zdržiavajú blízko našej klubovne. Nikto nemôže namietať proti tomu, aké náročné je dostať sa od nich preč."

"Oh, dobre." Ginny prikývla a hrýzla si pery. Pravdepodobne by sa minulý rok nad touto poznámkou smiala, ale tento rok sa nebolo na čom smiať. "Takže, je všetko rozhodnuté?"

Neville a Luna vážne prikývli v odpoveď. Toto popoludnie sa pokúšali z Riaditeľne ukradnúť meč Richarda Chrabromila

___________________________

Keď bolo 14:45, Ginny a Neville sa stretli pohľadmi. Ostatní študenti si začínali chystať veci a pripravovať sa na odchod na hodinu. Oni robili to isté, ale Ginnino srdce dunelo strachom.

Vedela, aké druhy trestov mali Carrowovci pripravené pre previnilcov za vlámanie a kradnutie. Nemohla ani minútu dúfať, že by k nim boli zhovievavejší, pretože ona a Luna sú dievčatá. Filch bol s bičmi a reťazami vo svojom živle. Ginny počula, ako si žiaci šepkali dohady o Cruciatách, ktoré boli s radosťou použité na študentov. Predstavovala si, že by to mohla byť ich zbraň pre ňu. Po tom všetkom, odkedy sa jej rodičia dostali do problémov s Ministrom, nevedela si predstaviť, že by ich sťažovanie mohlo nejako pomôcť. Ale, myslela, keď zapínala tašku, to by sa stalo, len ak by sa nechali chytiť. A to nemala v úmysle.

Chrabromilskí študenti sa v masách presúvali cez portrétový otvor a ona s Nevillom sa zaradili na koniec radu. Keď študent pred nimi vykĺzol von, Ginny utekala ku stoličke v rohu a vytiahla tašku, ktorá za ňou bola skrytá. Nevillova tvár bola červená a mohla povedať, že bol vystrašený maximálne ako len mohol.

"Dobre, máme všetko, čo potrebujeme."

"V poriadku. Dúfam, že Luna je pripravená."

"Neboj sa. Nikto jej nevenuje dosť pozornosti." Smutne sa na seba usmiali a Neville vyšiel otvorom v stene von s Ginny za pätami. Radšej než doľava sa vybrali doprava a skryli sa do výklenku za brnenie, nie veľmi ďaleko od Tučnej panej.

Počuli McGonagallovej hlas, ako volá na študentov na konci radu, aby dobehli svojich spolužiakov. Ginnino srdce bilo ako splašené. Stískala Nevillovu ruku a bola spokojná, že je tak vlhká ako tá jej. "Bojím sa, Neville."

"Oh, ja tiež. Ale Harry ten meč potrebuje, nie?"

"Hej. Dumbledore chcel, aby ho mal."

"Tak teda ho preňho dostaneme. Neboj sa Ginny, ponesiem celú vinu, ak bude treba." Ginny cítila, ako jej po lícach stekajú slzy.

"Vďaka Neville, ale to ti nemôžem dovoliť... "

"Psst!" zašepkal, keď začuli kroky. Ginny vykúkala spoza brnenia, ktoré ich zakrývalo a zbadala Filcha kráčajúceho okolo. Na tvári mal široký úškľabok a Ginny si priala, aby bola dosť statočná na to, aby ho zakliala. Konečne odišiel a mohli opustiť svoj úkryt. Pohybujúc sa tak ticho, ako len mohli, zišli dole do opustených kamenných chodieb. Zbadali Lunu sediacu na okennej rímse, kde si dohodli stretnutie, ako na nich šťastne máva. Práve keď k nej pristúpili, začuli hlasitý zvuk a všetci traja nadskočili.

"Všetci študenti majú byť teraz na lekcii vo Veľkej sieni. Bezprostredne sa tam dostavte." Bol to Snapeov hlas, zrejme zosilnený Sonorusom. Zopakoval upozornenie tri razy a oni traja sa na seba s obavami dívali.

"Myslíte si, že vie, že tam nie sme?" Ginnin hlas sa triasol a nepáčilo sa jej, že má strach z toho mastného idiota.

"Možno, ale zaberie mu to nejakú chvíľu, kým nás nájde. Ručím vám, že nepôjde najskôr do svojej kancelárie. Poďme!" Neville sa vybral ku kamennej oblude pred Dumbledorovou - nie, Snapeovou - kanceláriou. Ginny aj Neville potlačili tapisériu bokom a zostali stáť skrytí za zvlneným okrajom. Luna sa na nich usmiala. "Nebojte sa, vy dvaja. Získam to heslo."

Pristúpila bližšie k oblude a hlasno si odkašľala. Ginny sa zasmiala. Luna vyzerala, že stratila pointu. Neville sa usmial späť a chytili sa za ruky. Ginny si nebola istá, kto z nich sa trasie viac, no nestarala sa.

"Potrebujeme sa dostať do Riaditeľovej kancelárie. Potrebujeme heslo." Lunin hlas bol nízky, ale čistý a Nevillova ruka zovrela tú Ginninu ešte silnejšie.

"Nemôžem ti pomôcť."

"Áno, môžeš. Trčíš tu deň čo deň, určite si ho musel niekoľkokrát počuť."

"Počul som ho, ale nemôžem ho prezradiť."

"Takže súhlasíš s tým, že profesor Snape je riaditeľom Rokfortu, získajúc toto miesto odpornou vraždou?" Ginny vo vnútri zavzdychala nad tými okrídlenými výrazmi. Znelo to ako zle napísaná telenovela.

"Riaditelia prichádzajú a odchádzajú. Nestarám sa do toho."

"Harry Potter, Vyvolený, potrebuje niečo z kancelárie."

"Harry Potter? Potom nech príde a vezme si to. Môžem mu povedať heslo."

"On je - " začala Luna, ale Ginny švihla tapysériou nabok a inštinktívne ju umlčala.

"Tu som." Neville a Luna na ňu šokovane hľadeli. Toto nebola súčasť plánu ale bolo všeobecne známe, že Ginny môže rozprávkovo dobre imitovať Harryho hlas. George a Fred ju učili pred rokmi o tom, ako urobiť uveriteľný dojem niečieho hlasu a ona si ten Harryho mnoho krát vyskúšala. Utvorila si ho, keď bol tak strašne ďaleko a navyše s tými mizernými Dursleyovcami.

"Nevidím ťa. Ukáž sa, Harry Potter."

Ginny vedela, že portrét nemôže vidieť ďalej, ako je rám. Posunula sa bližšie, ale udržala sa pri stene tak, aby preň bola neviditeľná.

"Nemôžem. Som pod mojím neviditeľným plášťom. Mohol by som sa dostať do problémov, keby ma niekto videl tu v Rokforte, nemyslíš?"

Na minútu zavládlo ticho. Luna a Neville vyzerali nervózne a Ginny sa divila, aká je zrazu pokojná. Cítila, aj keď to bolo hlúpe, že Harry tu akoby bol, povzbudzoval ju a pomáhal jej. Rozhodla sa dotlačiť portrét k odpovedi. "Viem, že väčšina portrétov nie je rada, že Snape vedie školu. Nechcem ho zraniť, ale urobím to, čo chcel Dumbledore. Chcel, aby som mal meč. S ním dokážem poraziť Veď-vieš-koho."

"Predpokladám, že ak existuje dôvod, prečo je Chrabromilov meč tak dobre uschovaný, je to tento," uvažoval portrét. "Ale ako zistiť - "

" - či som to skutočne ja? Vieš, že si ma s mojím neviditeľným plášťom videl minulý rok, keď som chodil na špeciálne hodiny s profesorom Dumbledorom. Nikto iný nemá takýto plášť."

"To je pravda. Dám ti heslo, ale on ich denne mení, takže nečakaj, že sa zajtra vrátiš."

"Vďaka." povedali Neville a Luna a 'Harry' urobil to isté. Potom Ginny vstúpila do zorného poľa portrétu a tiež mu poďakovala svojim vlastným hlasom.

"Je to 'vajíčka trojhlavca'. Ale odo mňa ste to nepočuli." Starý čarodejník hneď odišiel zo svojho rámu a traja priatelia sa na seba pozreli a dovolili si malý úsmev.

"To bolo skutočne dobré, Ginny. Nevedela som, že vieš napodobniť Harryho." Luna sa pustila po ceste ku oblude a Neville sa za ňou potichu chichotal.

"Myslíte, že mu to neskôr povie?"

"Možno. Ale pravdepodobne nie. Stratil by svoj hlavný post, keby sa dozvedeli, že vyzrádza školské tajomstvá; mohli by ho navždy odstrániť," povedala Ginny. A navyše to, čo povedal portrét, bola pravda; počula klebety portrétov a vedela, že mnoho z nich sa hnevá na Snapea kvôli vražde riaditeľa, tak ako každý. Nevedela si predstaviť, že by tento zvláštny portrét mohol byť natoľko zúfalý, aby sledoval Snapa červeného od zlosti, ako zisťuje, kto sa dostal cez obludu a ako.

Kamenná obluda ich pustila bez komentára, hneď ako vyslovili heslo a keď vstúpili na tmavé schodisko, ktoré sa pomaly točilo nahor, všetci traja rozsvietili prútiky.

"Ako dlho už asi je hodina?" opýtal sa Neville, keď dorazili k dverám kancelárie.

"Asi dvadsať minút, myslím. Možno o niečo dlhšie. Poďme to skúsiť čo najrýchlejšie. Nechcem byť niekde v blízkosti, keď sa Snape vráti." Ginny pokusne stlačila kľučku na dverách a bola šokovaná, keď sa potichu otvorili. Očakávala, že bude musieť použiť pakľúče, ktoré zdedila od Freda a Georga, keď pred dvoma rokmi opustili školu. Kancelária bola úplne tichá a všetci traja do nej vstúpili po špičkách. Nechceli zobudiť spiace portréty, alebo naraziť na niečo, čo by mohlo upozorniť Snapea na ich prítomnosť skôr, než by sa odtiaľ dostali.

Zhasli prútiky. Ginny podala Nevillovi a Lune bezhlavé klobúky. Neville sa na ňu usmial a potom si klobúk nasadil na hlavu. Bol to jeho nápad, aby im ich Fred a George poslali Sovou poštou tak, že vyzerali ako špinavé ponožky. "Nechcem, aby niektorý z portrétov vedel, kto sme. Nechcem im dať šancu, ak sú viac lojálni ku Snapeovi ako ku ostatným v hrade," upozorňoval Neville. A Ginny znova cítila ako sa jej nervózne zviera žalúdok.

V tejto chvíli, keby ich chytili, boli by mŕtvi. Bolo by pekne ťažké vymyslieť uveriteľný dôvod, prečo sa nachádzajú v Snapeovej kancelárii, nespomínajúc ani to, že vlastnia Weasleyovské výmysly a vynálezy. To by bol ďalší trestuhodný priestupok.

Rýchlo prešli k sklenej vitríne a obklopili ju, zízajúc na blýskajúci sa meč vo vnútri. Ginny priniesla malé kladivko, aby rozbila sklo. Nechceli použiť mágiu, pretože by bolo príliš jednoduché zistiť, kto použil Reducto. Doniesla aj veľmi ťažké kladivo, pre prípad, že by malé nestačilo. Vybrala to menšie z tašky a držala ho nad vitrínou. "Za Harryho a DA."

"Za Harryho a DA," zopakovali Neville a Luna vážne. Ginny udrela kladivom a na jej údiv sa sklo jednoducho roztrieštilo. Vykríkla prekvapením, no vzápätí zastenala, keď sa sklo takmer okamžite vrátilo do pôvodného stavu.

"Sakra. Nechajte ma to skúsiť ešte raz." Nakoniec s veľkým kladivom urobila do skla dieru a hneď do nej vložila hlavicu, takže sa nemohla sama opraviť. Zatiaľ, napriek všetkej snahe, sa portréty na stenách poprebúdzali. Ginny usúdila, že bude lepšie rýchlo meč dostať von za každú cenu, alebo bude všetko stratené.

"Za Harryho," povedala znovu a všetci traja uchopili rozbité sklo a vytrhávali von veľké kusy. Obaja, ona aj Neville sa určite porezali, ale nestarali sa o to. Meč bol vo vnútri na dosah ruky a keď okolo neho zovrela zakrvavenú päsť, pocítila horúci nával triumfu. Poťažkala ho, zaskočená jeho hmotnosťou. Bola to masívny spracovaný kov a čudovala sa, že dvanásťročný Harry ho dokázal zodvihnúť nad hlavu a prebodnúť ním baziliskovu lebku.

"Je nádherný!" zvolala Luna, keď ho Ginny podala Nevillovi.

"Áno!" zavrčal Neville. "A ťažký."

Ginny priniesla niekoľko látkových tašiek, ktoré ona a jej spolubývajúce ukradli škriatkom z práčovne skôr, než ich stihli vyprať. Zabalila do nich meč najlepšie ako mohla, zväzujúc ich dohromady mágiou, aby sa nerozpadli. Zabalila celý balík do starého roztrhaného habitu a vyslovila niekoľko zaklínadiel.

"Fajn, pamätáte si plán?"

"Áno," odpovedali spolu Neville s Lunou. Neville úzkostlivo hľadel na čierny dlhý bal, ktorý ležal na podlahe a Ginny si zobrala kladivá a schovala ich do tašky. "Nie je to veľmi nenápadné."

"Nie, ale nemusíme to zaniesť nikde ďaleko. Len do Núdzovej miestnosti. Je to na tom istom poschodí a keď sa tam dostaneme, môžeme to do nej jednoducho ukryť. Potom o pár dní, keď rozruch ako tak opadne, prepašujeme to do Luninej spálne. Ale na teraz sa postavme bližšie ku stene, kde sú tiene najhlbšie. Okraje chodieb budú dosť tmavé."

"Áno, bude to jednoduché, Neville, predpokladám, že nás nechytia Nargly. Mohli by nám spôsobiť problémy."

"Presne," zopakoval Neville s vážnou tvárou. "Pamätaj, Ginny, vyhýbať sa Knarly."

"Nargly, Neville. Neurážaj ich."

Ginny sa úprimne smiala a ulovila si so smiechom Nevillov pohľad. Všetci traja zdvihli meč a sklo nechali na podlahe presne tam, kde dopadlo. Nebolo to najlepšie riešenie, i keď mohli dúfať, že nikto nezistí, že meč chýba. Dvere kancelárie sa otvorili znovu jednoducho na jej dotyk a Ginny obidve kľučky opatrne utrela, tak ako navrhol Neville. Zložili si bezhlavé klobúky. Každý si ten svoj vopchal pod plášť, aby ich v prípade potreby mohli použiť. Ginny rozsvietila svoj prútik a pustili sa do schádzania.

Boli práve na poslednej zákrute, keď sa schodisko otvorilo a na prvý schod vystúpil profesor Snape.

"Hovorím ti, Amycus, toto je ako prenasledovanie divých husí. To Weasleyovie dievča nie je dosť hlúpe, aby - " Jeho hlas zrazu odumrel a on sa díval na nich troch a znetvorený čierny balík, ktorý držali. "Alebo možno je."

Amycus Carrow sa nadýchol a začal sa smiať. "Povedal som to, Severus. Povedal. Keď som videl, že nie je na lekcii. Dokonca som si ani neuvedomil, že Longbottom tam nebol. Prekrásne, prekrásne. Oh, nechaj ma ich potrestať, prosím."

"Samozrejme. Som si istý, že môžeš vymyslieť niečo vhodné."

Snape ukázal svojím dlhým prstom späť hore na schody a všetci traja sťažka prehltli a otočili sa späť do kancelárie. Ginnino srdce mlátilo trikrát rýchlejšie a nebola by prekvapená, keby omdlela skôr, než by sa dostala hore. Snape bol hneď za ňou a cítila nepríjemný pach žalárov, ktorý prenikal celým jeho habitom. Tiež počula funenie a nechutný smiech "profesora" Carrowa za Snapeom, prechádzal zoznamom vhodných trestov za takéto hrozné previnenie.

Keď sa ocitli v kancelárii, Snape kúzlom uzatvoril dvere a vzal Nevillovi meč. "Bol to môj nápad. Je to všetko moja vina, profesor."

"Sklapnite Longbottom. Viem, koho nápad to v skutočnosti bol." Snapeove chladné oči sa zabodli do Ginny a tá sa zachvela.

"Pre Harryho," hovorila si. "Bolo to pre Harryho."

"Dobre, čo mi k tomu chcete vy traja povedať? Prečo ste zobrali tak cennú vec z mojej kancelárie, kam patrí?"

"Bola to skúška odvahy," odvetila Ginny. "Zasväcovací žart. My, ehm, nechceli sme si ho samozrejme nechať."

"Prirodzene," hľadel na Nevilla a Giny bola pyšná, že Neville mu jeho pohľad poctivo oplácal. Neville bol zo Snapea vždy vydesený, ale teraz sa na jeho tvári nič také nezračilo. "Brali ste ten meč pre Pottera. Požiadal vás o to?"

"Nie." odpovedala tento krát Luna a Snape svoju pozornosť upriamil na ňu. "Vôbec nevieme, kde je."

"Zvláštne.

To bola moja ďalšia otázka. Ako ste to uhádli?" Ginny sa modlila, aby Luna nepovedala niečo príliš bizarné, čo by ich mohlo dostať do ešte väčších problémov. No aspoň teraz sa to nestalo. "Nie pre Pottera? Ale kto iný by mohol chcieť ten meč? A Prečo by Potter chcel mimochodom ten meč?" Nikto nič nepovedal, až kým sa Carrow neopýtal, či môže prikázať Filchovi, aby priniesol okovy, na ktoré ich zavesia dole hlavou za palce.

"Nemyslím si, že je to v tomto prípade nutné, Amycus. Je očividné, že klamú. Môžem si odpoveď prečítať v ich hlavách. Ale skutočne nevedia, kde je Potter. Neverím, že mali plán, ako by k nemu meč dostali. Mučenie by nám nijak nepomohlo." Snape rozbalil nemotorne zabalený meč. Ginny na lesknúcu sa čepeľ hľadela s túžbou, uvedomujúc si v inej časti mozgu, že jej a Nevillova krv, ktorá na ňom bola, je preč. "Nie, myslím, že dlhý a bolestivý trest je v poriadku, ale na druhej strane, myslím, že to môžeme označiť za nezmyselný výkon, ktorý dosiahli títo hlúpi študenti."

Jeden z portrétov sa začal nesúhlasne sťažovať, ale Ginny si nestihla všimnúť, kto to bol. Snape ho utíšil mávnutím prútika. "Dlhý a bolestivý trest. Hmm." Snape sa posadil za Dumbledorov stôl a dlho na trojicu hľadel. Nikto neprehovoril.

"Skontroluj ich kvôli tomu pašovaniu, Amycus. Chcem si byť istý, že budú dôkladne potrestaní za všetky priestupky."

Objavili bezhlavé klobúky, skonfiškovali Ginninu tašku a čokoládu, ktorú mala Luna vo vrecku zobrali tiež, aj keď na to Carrow nemal žiadny dôvod.

"Takže, vlámanie a vniknutie do riaditeľne, ukradnutie predmetu, ktorý patrí škole, ničenie majetku, začarovanie chrliča, tiež ochrany kancelárie a navyše prechovávanie troch prepašovaných vecí. Ani nehovorím o klamaní riaditeľovi. Zahŕňa to všetko, Amycus?"

"Verím, že áno Severus, áno." Znovu sa zachechtal a Ginny si priala, aby mala dosť odvahy na jeho omráčenie. Privádzal ju do nepríčetnosti.

"Dobre, teda, myslím, že trest bude trvať minimálne týždeň. Povedzme - sedem dní. Jeden deň za každý priestupok a jeden len tak pre zábavu." Ginny naprázdno prehltla a dúfala, že Snape nebude súhlasiť. Sedem dní byť zamknutá v žalároch, sedem dní pod Cruciatom, sedem dní s Filchom a jeho bičmi? Miestnosť sa naplnila napätím a počula Nevillove tiché stony.

"Bolo to pre Harryho," mrmlala. Snape ju nepočul.

"Áno, sedem dní... v Zakázanom lese. Som presvedčený, že profesor Hagrid nájde pre vás dosť práce. Sťažuje sa, že zázračné tvory sú čoraz divokejšie a potrebuje pomoc pri ich chytaní. Vy traja môžete urobiť aspoň niečo užitočné." Zavládlo prekvapené ticho a Ginny cítila, že jej srdce začalo znova byť. Sedem dní s . . . Hagridom! Skutočne počula dobre?

Očividne tomu nemohol uveriť ani Carrow. "Čo?"

"Áno, nočné tresty v lese. Začiatok tak o deviatej, povedal by som. Môžete začať už túto noc. Budem ho informovať, aby vás očakával. Môžete ísť."

"Ale, ale, ale -"

"Vyzeráš nepríjemne, Amycus. Myslíš, že je to pre nich príliš kruté? Možno by som mohol - "

"Nie! Les?!"

"Bol si tam niekedy v noci? Nie? Tak potom nevieš, aký hrôzostrašný v skutočnosti je. Alebo áno? Budú každú noc utekať ako o život. Tento trest je pre nich úplne vhodný. A ak pochybuješ, verím že nie, opýtaj sa bývalej Vrchnej Inkvizítorky Umbridgeovej na jej názor; som presvedčený, že ťa bude informovať. To je všetko. Môžete odísť. Všetci. A nezačnite žobrať o milosť, moja myseľ je celkom vyrovnaná."

Ginny, Neville a Luna ho nenechali dlhšie premýšľať. Prakticky vyleteli von teraz už otvorenými dverami a dole schodmi, až kým nezastali v knižnici, na jedinom mieste, kde sa cítili ako-tak bezpečne. Kde sa mohli rozprávať o tom, aký to bol zázrak, že vyviazli s tak ľahkým trestom.

___________________________

Amycus opustil kanceláriu o dvadsať minút neskôr. Musel opraviť vitrínu a vrátiť meč na správne miesto. Celý čas pri tom reptal. Sťažoval sa, nadával, stenal a hundral a Severusa od zakliatia jeho úst delilo už len pár sekúnd, keď konečne dokončil svoju prácu a odišiel. Kancelária bola takmer kompletne tmavá. Zasvietil malú lampu. Potom sa zadíval do jasnomodrých očí portrétu, ktorý visel priamo za jeho stolom.

"Zlyhal som, Albus. Nenechá to len tak."

"Ja viem, Severus."

"Pokúšal som sa zdržať ho, naliehal som, že musíme prehľadať ich klubovne, knižnicu, kuchyňu. On nechcel nič z toho."

"Pravdepodobne vedel, že cieľom je meč."

"Pravdepodobne. Ak áno, je bystrejší než som si myslel." Obaja na moment stíchli. "Nemôžem pripustiť, aby sa podobná situácia zopakovala. Mohol by som byť podozrivý."

"Áno, som si istý, že máš pravdu."

"Dúfal som, že polhodina bude stačiť. Urobil som to pre nich tak jednoduché. Ani som len nezamkol dvere."

"Áno, viem. Myslím, že postupovali tak pomaly, pretože sa obávali nejakej ochrany. A bolo náročné rozbiť vitrínu. Nechceli používať mágiu."

"Čo urobíme teraz? Potrebujeme odvahu, Albus. Potrebujeme odvahu. Nemôžem ho len tak dať niekomu, aby ho mohol dať Potterovi."

Muž na portréte potriasol hlavou. "Obávam sa, že si nie som istý, čo robiť ďalej. Prišiel čas, verím, keď ty sám dostaneš meč k Harrymu. Tento plán prinútenia niekoho, aby mu ho dal je príliš riskantný. Myslím, že je čas získať návnadu. Mohlo by byť podozrivé, keby si tu meč držal aj po tomto. Musíš ho poslať preč pre udržanie bezpečia."

"Áno. Súhlasím. Prinesiem falošný meč z mojej starej komnaty, kým ten hlúpy Slughorn bude na svojej nočnej prechádzke. Zajtra urobím prípravy na jeho prevoz do Gringottbanky."

"Počkaj, Severus - nebuď tak unáhlený. Získaj falzifikát, určite, ale asi by si nemal jednať nezávisle. Mal by si požiadať o pomoc. Tom ti povie, kde poslať meč."

"Áno. To je múdry nápad, Albus. Požiadam o pomoc a pošlem ho spolu s listom." Severus zdvihol ťažký meč. "Stále si mi nepovedal, prečo to Potter potrebuje?"

"Nie teraz. Možno neskôr, keď budeme vedieť, že mu ho musíme dať."

Severus pootočil Dumbledorov portrét stranou, odhaľujúc tak úzky výklenok, v ktorom bol ukrytý pravý Chrabromilov meč. Mohol získať repliku dnes v noci, alebo najneskôr zajtra, a môže poslať Temnému Pánovi list o pokuse o jeho ukradnutie ešte dnes. Bol si takmer istý, že Voldemort nebude chcieť meč nikdy viac v Rokforte. Zhlboka sa nadýchol. Teraz potreboval napísať Hagridovi, aby čakal troch veľmi tvrdohlavých študentov počas nasledujúcich siedmich nocí. Dúfal, že Hagrid urobí to, čo očakáva a nakŕmi ich čajom a jeho hroznými kamennými koláčikmi so strašným sirupom. Mohli stráviť hodiny rozprávaním, hraním Rachotiacej sedmy a preklínaním jeho mena. Napokon, tí traja si to zaslúžili.

Zhasol lampu a na veľmi dlhý čas sa usadil do tmy.

--------------------------------------------------------------------------

mám jednu jedinú prosbu...

keby ste mi napísali komentár aj na môj blog, kde je táto poviedka uverejnená... rozbieham to tam, takže ak chcete, mrknite na to... teraz tam začnem uverejňovať jeden nový preklad o Severusovi a Harrym, takže možno vás to zaujme... :)

vďakááá

http://minnie.blog.cz/0908/chrabromilov-mec

[ » na začiatok « ]