Poviedka:
Pridaná: 5.8.2009, 16:54:21
Čítaná: 4206×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bellatrix Lestrangeová, Narcissa Malfoyová
Stručný dej: Pohľad na Bellatrix z trochu iného uhla - ako na vášnivú chovateľku zvierat

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Mám rada Bellatrix Lestrangeovú, a preto ju chcem v tejto poviedke vykresliť trochu v inom svetle. Snáď vám to nebude vadiť...

Na svoje si prídu i tí, čo zvieratá radi nemajú. Priklonia sa na stranu Narcissy.

Pozn. : Bellatrix teraz môže voľne hovoriť o Temnom pánovi, lebo je to v období, keď práve smrťožrúti obsadili ministerstvo.

__________________________________________________________

„Ako môžeš chovať tú kopu hnusu?“- hnevala sa na mňa Narcissa. Nenávidela pavúkov a ja som ich práve milovala. Nevedela som od tých zaujímavých tvorov odtrhnúť oči.

„Pozri sa, aký je zlatý!“- zasmiala som sa. Môj pavúčik Eddie mi liezol po čiernom kabáte. Bola to nádherná tarantula, čierna. Najkrajší druh, aký mali v Magickom zverinci.

„Aj Temný pán by ťa potrestal. Je alergický na zvieratá, samozrejme, okrem hadov. Kebyže máš hada, nič ti na to nepoviem, ale pavúk? To je hanba pre celý rod Blackovcov!“- vravela Narcissa.

„Počuj Cissy, čo by si povedala na to, keby som mala psa.“- navrhla som.

„Ble! Tie okaté netvory sú odporné. Slintá to, pĺzne, ničí koberce. No to určite.“- zahriakla ma Cissy a mne už dochádzala fantázia. Aké zviera by vyhovovalo aj mne, aj jej?

„Mačku by si zniesla?“- nadškrtla som ,ale už dopredu som vedela reakciu.

„NIE! Veď tie chlpia ešte horšie, než psy, a to je už čo povedať... a navyše, čo sa ti na nich páči, Bella? Sú také slizké a vtieravé.“ Toto sa ma teda dotklo! Keď sme ešte s Cissy chodili na Rokfort, mala som kocúra Binkyho a bol to môj miláčik. Narcissa to určite povedala naschvál, lebo môj neposlušný kocúrik roztrhal najlepšie Cissyne habity.

„Nenarážaj prosím na Binkyho!“ -vybuchla som.

„Zničil mi všetko, všetko! A ja teraz mám znášať ďalšiu odpornú mačku?“- syčala Cissy.

„No tak pôjdeme so Zverinca a kúpime nejakého vychovaného kocúra.“

Ani neviem, ako som pochytila takú vášeň pre chov zvierat. Keď som bola prváčka na Rokforte, mala som iba sovu, ale tú som sotva považovala za domáceho maznáčika. Volala sa Viola a používala som ju na odosielanie listov. Necítila som k nej o nič viac.

No potom som stretla (v druhom ročníku) jednu slizolinčanku, a tá mala nádherného pavúka. Videla, ako mi žiarili oči, keď som ho uvidela, a preto mi ho podala. Nebola som až taká zbabelá, aby som sa ho bála. Mojím prstom som ho pohladila a odvtedy ich milujem.

No nie len pavúky. Postupne som si zamilovala všetky možné zvieratá, okrem vtákov. Asi to spôsobila tá chudera Viola...

Znovu som uvidela Šikmú uličku a na môj vkus moc nudné obchody. Najradšej som chodila do Zašitej uličky a do Magického zverinca. Vždy tam boli nádherné zvieratá. Tam som si kúpila aj pred tretím ročníkom Eddieho (ešte šťastie, že má čarovnú moc, ináč by už asi nebol).

„Počuj, Bella, snáď si o tých zveroch nepovedala nášmu Pánovi?“- strachovala sa Narcissa. „Myslíš, že Temného pána by zaujímali prednášky o tarantulách a mačkách?“- zasmiala som sa. Cissy mi vždy pripadala tak, akoby mala plné gate.

„Dobrý deň, slečna Lestrangeová! Čo si želáte?“- spýtal sa predavač. Už ma dobre poznal (kto by doparoma nepoznal takú chovateľku?).

„Chcela by som sa opýtať, či nemáte nejaké mačky. Ale také, ktoré sú dobre vycvičené.“- povedala som mu príjemným, no chladným hlasom – to bola predsa moja vizitka.

„Máme práve také mačky, ktoré majú takú čarovnú moc. Keď boli malé, boli na ne uvalené rôzne zaklínadlá.“- vravel predavač. „Tu sú.“

Ukázal na klietky a v nich roztomilé malé mačence. „Jeee!“- zvýskla som radostne. „Povraciam sa...“- povedala Cissy.

Rôznofarebné klbká sa pohybovali v klietkach a mne jedna mačka ihneď padla do oka. „Tú chcem!“- ukázala som na čierne mačiatko. Predavač ju vybral a vložil do taštičky s dierkami, na ktorej bolo napísané: Magický zverinec- úžasné zvery a zvieratká!

„Dvadsať galeónov prosím.“ Cissy sa na mňa pozrela a myslela na to isté – dvadsať galeónov za jednu mačku?

No aj tak som vložila dvadsať zlatých peniazov do jeho ruky a on mi podal mačku. Z obchodu som vyšla s plnými rukami a horlivo som rozmýšľala nad menom.

„Budem ťa volať Sarah!“- vykríkla som nadšene, áno, to je vhodné meno. „Prosím ťa, nabudúce ma už do obchodu nevolaj... odporne to tam páchne!“- mávala si pred nosom Narcissa. Aspoň v tom som s ňou súhlasila.

[ » na začiatok « ]