Kapitola:
Pridaná: 4.8.2009, 12:23:06
Čítaná: 4160×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Rayne, Tom Severin
Stručný dej: Nedokončená poviedka o vampírke z New Yorku.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, horor

Kapitola: Prológ » Zoznámte sa s Rayne

Uväznená medzi dvoma svetmi

Rayne bola obyčajná vampírka. Túlala sa po noci v uliciach New Yorku zabíjala nevinných ľudí.

Čierne šaty jej poletovali vo vzduchu - bol predsa chladný zamračený večer a vzrušene vyhľadávala dnešné prvé obete. Slnko bolo mimo dosahu ešte len pár minút, no Rayne útočila občas i cez deň.

Červené vlasy mala zložito zamontované a pery červené nie od rúžu, ale od zosušenej krvi. Strašidelný výzor jej dodávala čiernota okolo očí. To bolo dôležité. Každý, kto ju stretol bol beznádejne mŕtvola. A jej cieľom bolo to, aby videla prestrašené ľudské tváre premietajúce si celý život.

Tenkými ušami začula zvuk auta. Poskočila od radosti - konečne po dlhom dni sladučká krvička... mňam, mňam!

Auto zastalo. "Pozri sa!"- ukazovala na noviny žena vo vozidle. "Zabitý za záhadných okolností... 73 mŕtvych v nákupnom centre... vyhýbajte sa tmavým uličkám... v noci najviac útokov. To už nie je ani tu bezpečné?" Rayne sa na chvíľu zastavilo srdce. Sedemdesiattri mŕtvych v nákupnom centre, to bola zrejme jej práca.

"Teraz je moja šanca!"- zalizla sa. Vyskočila na strechu auta, no nemala čas zaútočiť. Ľudia stihli vybehnúť. Rayne však napadla bezbranného muža, ktorý mal tú odvahu a drzosť sa s ňou biť. Strelil jej s päsťou do brucha a ona mu z radosťou bolesť dvojnásobne vrátila. Nôž, ktorý pohotovo vytiahla mu zapichla do krku.

So ženičkou sa chcela trochu pohrať a napiť sa. Vycerila svoje vampírie zúbky a zapichla sa s nimi do krku zúfalej ženy. Ešte chvíľu sa vyžívala v pišťaní ženskej a potom ju vrhla o zem.

"Trčí ti orgán!"- škrekľavo sa smiala. Smiech ju hneď prešiel, keď v novinách pohodených na zemi a od krvi uvidela svoju fotku. "Nie!"

To nemôže byť pravda... musí sa teraz začať lepšie pri útokoch maskovať, aby ju náhodou v škole nespoznali.

Na ďalší deň v sobotu sa spokojne pohybovala po centre New Yorku zahalená v dlhom kabáte. Oči už nemala čierne a ústa červené. Keďže bola táto vampírka úplne zakrytá pred slnkom, slobodne sa mohla pohybovať i za slnečného svetla. Nepôsobilo na ňu tak ako na iných upírov, no cítila sa, akoby bola mimoriadne opálená. Mala čudnú schopnosť sa pred tým uchrániť.

Vybrala sa do supermarketu, pretože ja vampírky musia niečo jesť. Nenápadná ošarpaná budova bol jej cieľ. Vyšla z nej s dvoma taškami - kúpila iba mlieko, chlieb, salámu, a podobné základné potraviny.

***

V pondelok musela ísť do nenávidenej školy. Jej otec bol človek a donútil ju navštevovať "blázninec" ,ako Rayne školu nazývala.

Verte či neverte, keď si učesala vlasy a obliekla normálne ľudské oblečenie vyzerala celkom ako obyčajná sedemnásťročná stredoškoláčka. A navyše, koho by už len napadlo, že je krvilačný vampír?

Schytila dotrhanú modrú školskú tašku, prehodila si ju cez plece a nastúpila do školského autobusu. Nudná cesta netrvala dlho a konečne vystúpila pred bláznincom. Vkročila do budovy tak, že si ju nikto ani nevšimol. V škole bolo lepšie príliš (hlavne teraz) nepútať pozornosť, i keď bolo nepravdepodobné, že by to jej tajomstvo niekoho napadlo.

Nemala veľké ambície, veď jej budúcnosť nespočívala v ľudskom svete. No keby predsa, chcela byť čašníčkou. A za ňu sa aj učila.

Chodbou kráčala a konečne dorazila do triedy. Mala biele steny a drevenú podlahu, vzadu nástenku , pred lavicami katedra a tabuľa s kriedami.

Rayne zamierila ako vždy na nenápadné miesto v kúte, kde ju takmer nikto nevidel.

"Dobrý deň, žiaci!"- vošla do triedy profesorka.

"Dobrý deň, profesorka Peeryová!"- odpovedalo niekoľko vzorných žiakov. Cez dvere okrem učiteľky vošiel chalan zo zelenými očami, hnedými vlasmi padajúcimi do jeho hladkej tváre a odporným ošúchaným kabátom.

"Toto je váš nový spolužiak Tom Severin!"- predstavila ho sivovlasá profesorka.

"Vedľa Rayne je miesto."- zahučala naňho. Normálne bola ešte menej príjemná. Severin zamieril k nej a ona tušila, že bude problémom. "Ahoj!"-neisto ju pozdravil. "Čau!"- zaškriekala a otočila sa tak, aby Severin vedel ,že s ním nechce mať nič spoločné.

"Máte domácu úlohu urobenú?"- hučala profesorka Peeryová. "Ups!"

"Rayne, už si si neurobila úlohu po tretí raz - byť po škole ti určite pomôže."- zlovestne vrieskala.

"Stará suka."- vyletelo z Rayne.

"Čo si to povedala?"

"Že ste stará suka. Zmierte sa s tým."- pokojne strašidelne zašepkala. Zrazu sa na ňu Severin pozrel s vypúlenými očami.

"Mladá dáma, môžeš sa tešiť na niekoľko týždňov po škole."- pišťala zarazene. Rayne jej ešte povedala zopár mastných nadávok, no Peeryová ju ignorovala.

Po hodine ju schytil Severin za ruku a viedol ju na chodbu. Zahučal: "Ty si vampír?"

"Ako to vieš!?"- zvreskla vystrašená Rayne.

"Ak žijem s upírom niekoľko rokov, spoznám aj teba."- pokojne povedal.

"Ale... neudáš ma, že? Oni by ma zabili."

"Nie. Tým by som šiel sám proti sebe."

Toto Rayne vôbec nepochopila, ale mala na mysli toľko otázok, že sa radšej spytovala: "Kto to bol v tvojej rodine?"

"Mama. Zomrela pred rokmi. Otec je človek. Na mňa to akosi... neprešlo."

"To je ale náhoda! Aj u mňa je to tak isto, ale na mňa to prešlo .Kto bola tvoja matka?"

"Upírka... jedna. To nie je podstatné."

"Nuž, bolo by od teba pekné, keby si mi pomohol zadržať sa. Ak na mňa ešte raz tá krava vybehne, prisahám, že ju bodnem nožom."

"O tom nepochybujem. Rád ti pomôžem. Ja sa vampírov ani upírov ako mnohý ľudia nebojím."

Rayne bola rada, že si po prvý raz v živote našla kamaráta.

Ako malá chodila do škôlky iba krátko. Aj tam bola nezvyčajná. Vychovávateľky sa rozhorčovali nad tým, že oblizuje ostatným deckám ich krvavé rany. A ako sa zalizovala, keď ju ochutnala!

Takto ostala večná samotárka až do tohto momentu zoznámenia so Severinom. Zmierila sa s tým, že nie je človek, zmierila sa s tým, že nie je upír.

Dostala dar - môže žiť uväznená v oboch svetoch ako vampír.

Vyučovanie bolo i naďalej rovnako nudné. Cez prvú prestávku jedna jej spolužiačka (nemienila si pamätať mená žiakov) zvreskla : "Fuj, čo to je?" Ukazovala na Rayninu fľašku.

Krv, moja zlatá. Chceš, aby aj z teba ostala len takáto fľaša? , vravela si v duchu. Normálne sa však pousmiala a nahlas povedala: "Jahodový džús. Vyzerá to ako krv, však?" Severin sa rehotal, no keď mu Rayne povedal, že je to naozaj krv, zvážnel.

Slastne si vychutnávala červenú tekutinu, no nebolo to ono. Dlho tomu odolávala, no už nemohla vydržať. Vybehla z triedy a utekala do prvého kabinetu, ktorý uvidela : kabinet profesorky Peeryovej.

Otvorila bez zaklopania dvere a cítila v sebe vzrušenie ako vždy pred vraždou.

"Čo tu robíš, ty skazené dievčisko?"- vyvreskla stará profesorka. Rayne sa usmiala, bleskovo zamkla dvere a precedila cez zuby: "Mohla si zomrieť rýchlou smrťou, no tým tvojím privítaním si ma ešte viac vyburcovala. Takto sa s tebou možno i pohrám."

Peeryová chytila odlepenú parapetnú dosku, pokúsila sa ju hodiť na Rayne, no tá ju šikovne odstrčila a vyrazila z učiteľkinej ruky. Zostala bezbranná. Začala kričať.

"Dvere sú zavreté. A ak sem príde niekto z tvojich kolegov, tiež prídu o život. Profesorka sa beznádejne hodila a zem a zúfalo pišťala: "Prosím... neubližuj mi... prosím." Rayne vytasila pred ňu nôž a zasmiala sa: "To som ani nemala v úmysle. No ty si ma donútila."

Rayne jej najprv zapichla nôž do nohy. Chcela ju udržať pri vedomí, a tak nevytvárala príliš hlboké rany. Učiteľka vrieskala, preto si Rayne vyzliekla tričko a strčila ho ženskej do úst.

Nožíkom robila bolestivé zranenia. Keď si bola istá, že profesorka dlhšie nevydrží, nasala sa z jej troška krvi a staré mŕtve telo odkopla.

Pozrela sa do zrkadla v kabinete a vyčistila si z úst krv. Na odhalenú hornú polovicu tela si zakryla profesorkiným svetrom. Potom bez výčitiek išla späť do triedy.

Práve, keď si sadla začula výkrik inej profesorky. Už ju našli, pomyslela si. "Ó nie!" Zabudla na nohy. Mala ich celé krvavé. Bleskovo rýchlo otvorila okno a skočila von zo štvrtého poschodia.

Poprosím o komentáre. Nápady posielajte na e-mail ria4567@azet.sk

alebo sovou.

Ďakujem

[ » na začiatok « ]