Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Lilly Patterová
Stručný dej: Príbeh pomsty...
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia
Upozornenie: táto poviedka nie je zo sveta HP, takže ak také niečo čítate neradi, nemusíte sa unúvať...ak to však prečítate, tak pls komenty
Venovanie: no neviem, každému, kto to prečíta :)
Je Štedrý deň. Vonku tancujú snehové vločky a vo svetle reflektorov z pouličných lámp dopadajú na ulicu a do vlasov ľudí prechádzajúcich a ponáhľajúcich sa na večeru a k stromčeku. Deti hrajúce guľovačku sa už tiež pomaly rozchádzajú, každý domov k svojej rodine. Len v jednom malom domčeku sedí opustená päťdesiatročná Lilly Patterová a z hojdacieho kresla obráteného k oknu sleduje ulicu.
Zo všetkých domov svietia na ulicu vianočné stromčeky jej susedov, pričom akoby hrali súťaž, ktorý z nich je najkrajší.
Poobrátila hlavu a pozrela sa na svoj stromček. Ani zďaleka nebol vysvietený ako ostatné, ale napriek tomu mal vo svetle z krbu svoje čaro.
Svoj pohľad znovu upriamila k oknu a začala spomínať. Od malička bola iná ako ostatné deti. Kým ostatné deti snívali o darčekoch na Vianoce, ona ich od svojich ôsmich rokov nenávidela.
Lilly sa vrátila ku konkrétnej spomienke z Vianoc, keď mala len osem rokov.
„Lilly, večera,“ zakričala na ňu jej mama, pani Jessica Patterová.
„Už idem,“ odpovedala Lilly a o chvíľu stála pri stole. „Už som si myslela, že večeru mať nebudeme“ smutne povedala Lilly, no keď na stole zbadala typické vianočné jedlo, tvárička sa jej znovu rozžiarila.
„Vieš, že to by sa nikdy nestalo,“ upokojovala ju mama a pohladila dcéru po dlhých čiernych vlasoch. „Ocko sa asi zdržal v práci, takže teraz si dáme večeru a s darčekmi počkáme na neho, dobre?“
„Áno,“ súhlasila Lilly a usmiala sa na mamu.
Pani Patterová sa tiež usmiala, no bol to nervózny úsmev. Vedela, že jej manžel, John Patter by sa nikdy takto neoneskoril a už vôbec nie na Vianoce. Pokúšala sa na to nemyslieť a pre Lilly aj seba nabrala večeru. Večera prebehla v tichosti a o chvíľu už obe sedeli na pohovke a pozerali televízor.
„Kde je ocko tak dlho?“ spýtala sa Lilly, ktorá sa nemohla dočkať darčekov.
Práve v tej chvíli sa ozval pri dverách zvonček. Lilly vstala od televízora, zišla schodmi na dolné poschodie a otvorila dvere.
„Ahoj. Je tvoja maminka doma?“ spýtal sa policajt, ktorý stál v dverách.
„Možno. Kto ste?“ spýtala sa podozrievavo Lilly.
„Som náčelník polície, Bill Thompson“ predstavil sa. „Chcel by som sa porozprávať s maminkou.“
„Mami,“ zakričala Lilly a ustúpila z dverí, aby mohol náčelník vojsť. „Poď sem.“
Bolo počuť kroky na schodoch a pani Patterová prišla do haly.
„Dobrý večer, pani Patterová. Som náčelník polície, Bill Thompson“ predstavil sa náčelník znovu a podal jej ruku.
„Jessica Patterová,“ predstavila sa aj ona.
„Mohli by sme sa porozprávať? Osamote, ak by to šlo,“ povedal a kútikom oka sa pozrel na Lilly.
„Lilly, choď si do obývačky pozrieť nejakú rozprávku,“ povedala pani Patterová milo, no z jej hlasu bolo cítiť rešpekt. Lilly sa zvrtla a vybehla na horné poschodie.
„Môžeme ísť do kuchyne. Tadiaľto prosím,“ ukázala smer. Keď Lilly videla ako odchádzajú do kuchyne, posadila sa na schody a započúvala sa do ich rozhovoru.
„Dáte si čaj alebo kávu?“ spýtala sa pani Patterová, keď sa náčelník posadil.
„Nie, ďakujem. Potrebujem vám len niečo oznámiť. Je mi to vážne veľmi ľúto, ale váš manžel, John Patter, bol zavraždený.“
Pani Patterovej sa v očiach mihol strach a smútok.
„Nie...nie, to nemôže byť pravda. Môj manžel nikdy neublížil ani muche, prečo by to niekto robil?“ krútila nechápavo hlavou.
„Určite ste už počuli, že v meste máme drogovú mafiu. Keď sa váš manžel vracal domov z práce, bol zastrelený. Nemáme ale dôkaz, či to bolo znovu vyčíňanie mafie alebo nie. Nikdy nespravia chybu, vôbec nič na nich nemáme,“ povedal náčelník a zúfalo si prehrabol vlasy.
Lilly zrazu prudko vstala a rozbehla sa do svojej izby.
Myšlienkami sa Lilly vrátila do súčasnosti a pod návalom spomienok jej vyhŕkli slzy. Slzám však nevenovala veľkú pozornosť a znovu sa vrátila k svojim spomienkam. Tentokrát na mamu.
„Slečna Patterová,“ oslovil mladú dvadsaťročnú Lilly doktor v bielom plášti.
„Áno?“ spýtala sa Lilly, keď ju doktor volal k izbe jej matky.
„Stav vašej mamy sa radikálne zhoršil. Rakovinu má už príliš dlho a jej organizmus je až veľmi oslabený. Myslím, že jej ostávajú posledné hodiny,“ prehovoril lekár.
Lilly sa v tej chvíli podlomili kolená a zalial ju studený pot.
„Môžem...môžem ísť k nej?“ spýtala sa ticho napriek hrči, ktorá sa jej vytvorila v hrdle.
„Áno, jasné. Môžete tu ostať, koľko budete chcieť,“ súhlasil doktor a nechal ju stáť samú opretú o dvere.
Lilly sa smutne pozrela na kyticu kvetov, ktorú držala v ruke a dovolila slzám, aby sa dostali von. Po minútach státia si utrela oči a pohla sa smerom k maminej izbe.
„Lilly, si to ty?“ ozval sa z postele tichý hlas. Lilly sťažka preglgla, kým mohla odpovedať.
„Áno, mami. Ahoj,“ pozdravila mamu a s núteným úsmevom vošla dovnútra.
Pohľad na mamu nebol príjemný. Lilly videla, ako trpí. Ležala v bielej posteli, farbou pokožky sotva odlíšiteľná od bielych perín.
„Pozri, čo som ti priniesla,“ povedala Lilly tichým hlasom. „Veselé Vianoce,“ zapriala mame a vložila jej kvety do vázy na stolíku. „A ešte toto,“ začala si prehrabávať vrecká kabáta. Lilly našla malú čiernu škatuľku a vytiahla odtiaľ nádhernú retiazku z bieleho zlata. Napriek jej trasúcim sa prstom zapla mame retiazku.
„Pristane ti,“ usmiala sa na ňu.
„Lilly, ďakujem, ale to si nemusela.“
„Ja viem, že som nemusela, ale chcela som.“
„Ešte raz ďakujem. A ako sa ti darí v škole?“
„Výborne. Už musím spraviť len záverečnú skúšku a môžem sa pridať k polícii.“
„Gratulujem.“
Asi po hodine rozprávania Lilly zrazu vstala. Mala pocit, že jej mama je čoraz slabšia.
„Nedáš si niečo piť?“ spýtala sa priškrteným hlasom.
„Dala by som si čaj, prinesieš mi ho?“
„Áno. Aj ja si idem vziať kávu. Hneď sa vrátim,“ usmiala sa na mamu a pobozkala ju na čelo.
„Mám ťa tak rada mami. Chýbaš mi doma,“ povedala Lilly zlomeným hlasom.
„Aj ja ťa mám veľmi rada, Lilly. Nikdy na to nezabudni.“
„Idem po to pitie,“ odvrátila sa od mamy a šla k dverám. Tam sa otočila späť na mamu, ktorá sa na ňu usmievala.
Lilly vyšla na chodbu a sklesnuto sa oprela o stenu. Postupne sa upokojila a v automate kúpila čaj a kávu.
Cestou naspäť do izby začula hlas z mikrofónu, ktorý sa niesol celou chodbou.
„Doktor Sullivan, prosím na izbu číslo štyri.“
Lilly zrazu zalial studený pot.
„Slečna Patterová, teraz sem nesmiete ísť,“ povedal doktor a zavrel dvere na maminej izbe.
Lilly sa oprela o stenu a poháriky položila na zem. Čakala pred dverami izby, kým po pár minútach nevyšiel lekár.
„Slečna Patterová, je mi to veľmi ľúto, ale vaša mama zomrela. Už sme jej nedokázali pomôcť.“
Vtedy sa Lilly podlomili kolená a už sa rútila k zemi...
Lilly sa zrazu strhla a tentokrát slzám nedokázala zabrániť. Spomienky na rodičov boli príliš bolestivé. Prišla o nich príliš skoro a vždy to bolo práve na Vianoce.
Keď sa vyplakala, s jemne škodoradostným úsmevom na perách si spomenula na jeden policajný zásah.
„Patterová, nezabudnite, že ste sem neprišli kvôli pomste. Ste jedna z najlepších, nepokazte si to,“ povedal jej náčelník Thompson.
„Áno, pane,“ odpovedala Lilly a so zbraňou v ruke vystúpila z auta za ostatnými policajtmi.
Pomalým krokom sa posúvali k banke a pripravovali sa na najhoršie.
Zrazu sa spoza rohu vynorili tri čierne autá s tmavými oknami. Prvé auto zastalo bokom k policajtom a pridaním ďalších dvoch áut si vytvorili bariéru.
„Otec, poďme preč,“ prihovoril sa dvadsaťpäťročný mladík šéfovi mafie.
„Ak pôjdeme, budú nás prenasledovať. Najlepšia cesta vedie priamo cez nich.“
„Čože? Joe, neblázni,“ prihovoril sa šéfovi ďalší.
„Matt, vystúp z auta!“ prikázal Joe synovi.
„Ale prečo otec? Prečo neodídeme?“
„Vystúp!“ skríkol, načo sa Matt stiahol, vystúpil a skrčil sa za autom.
Keď muži sediaci v ďalších autách videli Matta prikrčeného za autom so zbraňou v ruke, začali jeden po druhom vystupovať za ním.
„Pane, čo to robia?“ spýtala sa Lilly, keď pozerali ako mafiáni ustupujú.
„Nie som si istý, Patterová. Keby som to vedel, tak už niečo robím.“
„Pane, mám pocit, že vzdať sa nechcú,“ ozvala sa znovu Lilly.
„Patterová...“zavrčal Thompson. „Nerozptyľujte ma vašimi poznámkami.“
„Pane, ešte niečo. Myslím, že by sme sa mali kryť,“ zakričala Lilly a rozbehla sa za policajné autá, práve keď mafiáni začali na nich strieľať.
„Thompson a ďalší traja policajti sú mŕtvi. Šéf mafie spolu s niekoľkými ďalšími tiež, jeho syn je zatknutý, no dvom sa podarilo utiecť“ hlásila Lilly na policajnej stanici vedúcemu oddelenia.
„Výborne, Patterová. Z väzenia sa tak skoro nedostanú. Sú odsúdení na pätnásť rokov. Myslím si ale, že za predávanie drog, krádeže a streľbu na policajtov by si zaslúžili oveľa viac.“
„Určite. Lenže my s tým nič nespravíme.“
„Ja viem, Patterová. Tak teraz už môžete ísť,“ povedal jej vedúci a ukázal rukou na dvere.
Lilly sa znovu vrátila do reality, no tentokrát neprišli žiadne slzy. Na perách jej pohrával úsmev. Od tejto úspešnej policajnej akcie uplynulo už pätnásť rokov, no spomienka sa k nej každý rok vracala.
Lilly sa ďalej pohojdávala v kresle a pozorovala ulicu. Až teraz si všimla, ako už čas pokročil. Deti sa von už nehrali. Určite práve všetci večerajú. Len ona sedí sama doma a hojdá sa v kresle.
Pokoj, ktorý vládol v jej byte, bol zrazu narušený. Začula tiché kroky. Pomaly sa otočila a hľadala pôvodcu týchto zvukov. Pri tmavom nábytku len sotva rozoznala postavu muža.
„Matt?“ oslovila ho, keď v ňom spoznala mladého mafiána, ktorého pred pätnástimi rokmi zatkla. „Čo tu robíš?“
„Hneď na začiatok dobrá otázka. Ešte ti to stále myslí,“ uškrnul sa.
„Pred dvomi dňami som sa dostal z väzenia. Nevieš si predstaviť, aké je to byť v jednej cele pätnásť rokov. Ty si ma tam dostala,“ povedal nenávistne.
„Prišiel si sa poďakovať? Keby si sa ako mladý nedostal do väzenia, teraz by si bol ako tvoj otec. Vrah nevinných ľudí.“
„Lilly, Lilly...narodil som sa v rodine mafiánov, to bol môj predurčený život. A keď už spomíname môjho otca, to je ďalší dôvod, prečo som tu. Prišiel som hlavne kvôli nemu.“
„Prišiel si sa pomstiť? Ak by si chcel počuť ospravedlnenie, toho sa nedočkáš.“
„Ale no tak Lilly, nechcem, aby si príliš trpela. Nepokúšaj sa ma vyprovokovať. Je jedno, či sa ospravedlníš alebo nie. Faktom zostáva, že ty si zabila môjho otca.“
„Nič také sa nemuselo stať, keby ste nezačali strieľať ako prví. A ja som tvojho otca zabila v sebaobrane, zatiaľ čo tvoj otec toho môjho zabil len tak, z nudy.“
Matt v jej hlase začul smútok.
„No Lilly, taký je život mafiánov. Čo máme robiť, keď sa nudíme? Vieš, potrebujeme si udržať dobrú povesť,“ žmurkol na ňu Matt.
„Si protivný a horší než bol tvoj otec.“
„Ďakujem za uznanie,“ uškrnul sa Matt. „Výborne som sa s tebou porozprával, ale rád by som sa vrátil k dôvodu mojej návštevy.“
„Tak som pripravená.“
„A na čo?“ spýtal sa nechápavo Matt.
„Prišiel si sa pomstiť. Zabiješ ma alebo nie?“
„Máš pravdu. Je to na mne až tak vidieť?“ povedal žartovne, no tvár mu zrazu zvážnela.
„Kľakni si predo mňa na zem.“
„Tak na to zabudni. Ja prosiť nebudem a už vôbec nie teba.“
„Že nie? To sa ešte uvidí!“ skríkol na Lilly a zrazil ju z kresla na zem.
Lilly spadla a ostala ležať na zemi.
„Dobre. Ak chceš môžeš kľudne aj ležať. To kľačanie ti teda odpustím,“ povedal už tichšie a namieril na Lilly zbraň. „Posledné želanie? Prosba?“ spýtal sa jej.
„Môžeš ma zabiť. Neznížim sa k tomu, aby som ťa prosila.“
Zrazu zaznel výstrel.
Matt sa spokojne usmial s vedomím, že otec by bol na neho hrdý. Pozeral sa na telo bezvládnej Lilly, ktorej z hlavy vytekal pramienok krvi.
Po chvíľke sa otočil a pobral sa k dverám jej domu. Vyšiel von na tichú ulicu a nasadol do auta.
Nikto si nejakú dobu nevšimne, že Lilly Patterová nevyjde z domu.
Nikomu nebude chýbať.
Nikto nezistí, čo sa v skutočnosti stalo.
Lilly Patterová predsa Vianoce vždy trávila sama...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...