Kapitola:
Pridaná: 28.6.2009, 13:35:58
Čítaná: 3436×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Denisa
Stručný dej: Denisa je maturantka, bifľoška a ešte k tomu si myslí, že je škaredá. Ale možno sa niečo z tohto zmení...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zúfalé rozhodhutie 2 » Čarovný deň

Erika bola celú cestu ku kaderníčke veľmi milá, rozprávala síce hrozne rýchlo, no zmysel pre humor jej veru nechýbal. Každú chvíľu ma rozosmievala niečím iným. Vyzerala ako veľmi dobrá kamarátka, len či to nieje iba pretvárka...Vošli sme do kaderníctva Erikinej sesternice. Bola to pekná, útulná miestnosť. Steny boli bledo fialové s bielym ornamentom na ľavej stene. Zrkadlá a stoličky boli pri stene oproti. Hneď na pravo pri dverách bol mäkký biely gauč, na ktorom bolo najmenej desať vankúšov. Erika si naň hneď posadila a vylíčila sesternici môj problém. Jej sesternica bola rovnako milá ako Erika. Mala krátke, čierne vlasy, bola chudá a mala hnedé oči. ,,Posaď sa sem,´´ povedala a ukázala na jednu zo stoličiek. ,,Niečo by som s tebou vedela urobiť,´´

Namočila mi vlasy, rozčesala ich (s miernou námahou) a trochu usušila fénom. Vzala so ruky nožnice a vlasy mi zľahka prestrihala. Potom ich vysušila úplne. Výsledok bol neuveriteľný! Nemohla som uveriť, že sú to moje vlasy. Potom mi ich vyžehlila a dala mi na ne sprej ktorý chráni vlasy, aby sa žehlením nepoškodili. Nakoniec mi dala tužidlo a bolo hotovo. Neverila som svojim očiam. Erika na mňa pozrela (doteraz čítala časopis) a padla jej sánka. ,,To je neuveriteľné!´´

Samozrejme, nemusela som nič platiť, pretože- ako Erika povedala, som priateľka. Nevedela som, čo má povedať ani urobiť. Poďakovala som a vyšli sme z kaderníctva. ,,To je neuveriteľné! Koľká zmena! A to boli len vlasy!´´ rozplývala sa Erika. ,,Mohla by som ťa skúsiť trochu nalíčiť. Lenže... Mala by si zmeniť aj okuliare a to už zadarmo nebude,´´ povedala. ,,Mám nejaké peniaze našetrené! Šetrím ich už dlho a stále neviem, čo s nimi. Možno teraz ich využijem´´ zamýšľala som sa. Erika mala pravdu- keby som si nechala tieto okuliare, zmena by bola k ničomu. Boli by na mne ako pasť na oko- ako keby ste princeznej dali do ruky zbíjačku. ,,Môžeme ísť k nám domov a objednať nejaké cez internet,´´ navrhla Erika. ,,Mmm...To nieje zlé...Lenže kým ich vyrobia a dovezú, bude to dlho trvať a okrem toho to bude drahšie. Poďme radšej do optiky. Možno tam budú mať moje číslo...´´

Vybrali sme sa teda do optiky. Môj dom bol po ceste, takže som si rýchlo behla pre peniaze. Bolo ich tam akurát dosť, takže možno mi zostane aj na nejaké nové oblečenie. ,,A ako vysvetlíš tvoju zmenu vašim?´´ spýtala sa po chvíli Erika. Ou...Naši- na to som nepomyslela! Otec sa síce poteší, že som si splnila sen, ale mama to zase nepochopí a bude to rozoberať najmenej týždeň. Keď ju to prejde, začne si ma doberať, či sa mi páči nejaký chlapec. ,,Zatiaľ neviem...Musím vymyslieť nejakú výhovorku.´´

,,Dúfam, že nebudeš mať doma problémy...A, už sme tu!´´ Erika potisla dvere do optiky. Mali tam rôzne okuliare od výmyslu sveta- elegantné, detské, dámske, pánske, do diaľky, do blízka, slnečné, jednofarebné, viacfarebné, vzorované... Podala som predavačke moje okuliare. Zistila si veľkosť dioptrií a začala hľadať (čo ma veľmi potešilo) medzi elegantnými a dámskymi okuliarmi. Vybrala hneď niekoľko párov a dala mi na výber. Boli tam hnedé, čierne, s rámom okolo skla, bez rámu, bordové a rôzne iné. Ja som si vybrala čierne bez rámu okolo skla (tie totiž najmenej vidno). Nasadila som si ich. Sadli mi ako uliate a nemusela som si pýtať inú veľkosť. Erika ohodnotila, že to vyzerá super, tak som za ne zaplatila a nechala som si ich na očiach. Staré okuliare som sa rozhodla nechať si na pamiatku. Ako som predpokladala, zostali mi aj peniaze na oblečenie. ,,Teraz môžeme ísť k nám a nejako ťa skúsim nalíčiť,´´ povedala Erika a žiarivo sa usmiala. Bolo to od nej veľmi milé. Rozhodla som sa, že aj ja jej raz pomôžem. Veď nieje vôbec taká zlá, ako som si myslela. Možno tak iba vyzerá. ,,Poznáš nejaké extra tipy na líčenie?´´ spýtala som sa jej. ,,Čítala som o tom časopisy...Ale podľa časopisových návodov mi to veľmi nejde, skôr by som ťa vedela namaľovať podľa vlastnej fantázie. Aj by som možno vedela, čo by sa ti hodilo. O chvíľu budeme u nás,´´

Prešli sme cez ulicu a ocitli sa pred Erikiným domom. Bol krásny. Veľký asi ako náš, bol bledo žltý a mal biele, plastové okná. Pred domom boli rôzne kvety a krásne uložené dekoračné kamienky. Dúfam, že Erika ma zmení natoľko, že budem naozaj pekná...

[ » na začiatok « ]