Poviedka:
Pridaná: 21.6.2009, 21:55:59
Čítaná: 2775×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Hermiona
Stručný dej: Aj Hermiona máva nočné mory, a toto je jedna z nich...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

„Slečna Grangerová, zo všetkých skúšok VČÚ máte najlepšie známky! Gratulujem! S vedúcou vašej fakulty - profesorkou MacGonnagalovou – sme sa rozhodli, že vás zapíšeme do hárku úspešnosti v sieni slávy! Máte jedinečnú možnosť stať sa aurorkou!“ nadšene kráka Flitwick. Hermiona žiari, keď vtom vojde do kabinetu Riddle. Syčí:

„Zabijem Harryho...Zabijem ho...Ty nebudeš aurorka...Zabijem aj teba...Aj Weasleyho. Slávna trojka padne. Avada Kedavra!“

Hermy padá a padá a padá....

SEN SA MENÍ

Ron leží v posteli, Sirius Black drží nôž nad jeho srdcom.

Hermy kričí, vrieska, jačí...

SEN SA MENÍ

Jej rodičia dávajú protézu niekomu s turbanom. Ten niekto si odmotá turban a vyšklbne sa Hermioninmu otcovi z rúk. Zo zákazníkovho zátylku sa vynoria biele, strach naháňajúce kostnaté ruky bez nechtov a obopnú hrdlá Hermioninych rodičov.

Hermy reve..

Hermiona sa prudko prebudila zo spánku. Pri prvom sne musela spadnúť z postele, lebo teraz cítila tvrdú zem a smrad svojich ponožiek porozhadzovaných na dlážke.

Celá roztrasená sa postavila. Chvíľu jej trvalo, kým si zvykla na svoju váhu. Krv sa jej vliala do hlavy, ktorá ju teraz nenormálne bolela. Chytila sa za čelo.

‚Pravdepodobne mám horúčku’ pomyslela si zhrozene. Veď zajtra má ísť do Rokfortu! Postavila sa pred svoju zrkadlovú skriňu. Vyzerala ako zombie. Krvou podliate oči, vlasy trčiace na všetky strany, vyrážky po celej tvári a pot stekajúci po celom jej tele.

‚Utopím sa vo vlastnom pote!’ pomyslela si zúfalo.

Sadla si na posteľ a snažila sa pouvažovať o svojich snoch.

Prvý bol nemožný. Skúšky VČÚ už mala za sebou a aj v skutočnosti mala zo všetkých predmetov najlepšie známky. A to, čo vravel Voldemort predsa už dávno vedeli. Jasné, že ich chce zabiť. A keby bol ten sen skutočný, bola by už mŕtva.

Scéna v druhom sne sa stala pred štyrmi rokmi. V treťom ročníku. Teraz by mali nastúpiť do siedmeho. Takže živý sen môže pokojne vylúčiť. A predsa vedia, že Sirius Black nieje šialenec, ale dobrý človek. Teda, bol dobrý človekL. Nebyť Lestrangeovej. Tejto scény sa Hermiona v treťom ročníku desila.

A tretí sen...Voldemort má predsa už vlastné telo, nemusí sa prevteľovať do svojich sluhov. Turban mal Quirell, ktorý je mŕtvy. Ale predsa len... Hermiona sa bojí o svojich rodičov, ktorý teraz ani nevedia, že je ich dcéra. Možno jej Voldemort akosi vnúkol túto myšlienku, podobne ako Harrymu v piatom ročníku, aby ho prinútil prísť na Oddelenie Záhad. Ale medzi nimi existuje spojenie duší a myslí a keďže sa Voldemort nepokúsil zabiť Hermionu, ťažko mohla mať v sebe jeho kúsok duše.

Možno by sa mohla ísť spýtať Harryho alebo pána Weasleyho. Vzápätí ale túto myšlienku zavrhla, lebo bola hlboká noc. Pozrela na Ginnynu posteľ. Ginny pokojne spala. Kiež by mohla takto kľudne spávať aj Hermiona. Ale nie, jej sa vždy museli snívať, také strašné, hrozivé, napoly možné a napoly nemožné, hrôzostrašné, krvavé, a čo je najdôležitejšie, sny, ktoré sa týkali smrti jej blízkych a priateľov. Až do hrozivého pohrebu Albusa Dumbledora - najlepšieho riaditeľa všetkých čias, ktorý ako mnoho chrabrých a múdrych ľudí zomrel – verila, že jej sny prestanú a oni spoločnými silami zdolajú Voldemorta. Ale odkedy sa na Dumbledorovom pohrebe dohodli, že budú hľadať horcruxy, akosi prestala veriť. Lebo vedela skľučujúcu pravdu – jej sny budú stále čoraz horšie a horšie.

Rozhodla sa, že dnes už radšej spať nepôjde. Počká do rána, veď zajtra ešte neodchádzajú. Zajtra má Harry narodeniny. Dúfala, že nebude celý deň ospalá...

A pustila sa do písania listu pre rodičov. Ale musela sa skryť za nejakú tetku z ministerstva zdravotníctva. Vzdychla si. Dúfala, že sú v poriadku.

[ » na začiatok « ]