Poviedka:
Pridaná: 12.6.2009, 10:24:44
Čítaná: 3026×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Dlho som nič nenapísala a mám strašnú chuť sem niečo pridať :D tak skúsim taký maličký príbeh, dajme tomu že jednorázovku? Ako, píšem stále, už mám skoro dopísaný ten príbeh s Fénixami, a pustím sa aj do dokončenia Veľkého oného, ale keď píšem tak doma a tam som mala teraz zaracha takže sorry no... tak niečo dajme :D venované... Eve, lebo už v utorok... a mamine, lebo už v pondelok!

Celý môj svet sa teraz krútil okolo jedinej veci.

Dieťa žijúce v mojom vnútri bolo už priveľké a ja som bola na pokraji síl. Nemohla som už robiť naozaj nič pre záchranu toho stvorenia, a vedela som, že spolu zomrieme. Musela som vymyslieť posledný plán, musela som zariadiť, aby aspo

to malé prežilo. Ale najprv... som sa ptorebovala najesť.

Bola hlboká noc a celý Londín spal. Už len posledné mačky mňaukali svoje žalospevy, ktoré mi hovorili, že som stále pri vedomí. Ležala som spotená v kope handár, čo som si stihla ako tie mačky nanosiť z kontajnerov, spotená, zakrvavená a boľavá. V rukách som zvierala hečiaci uzlík, ktorý pomaly utíchal a zaspával. Nakojila som ho už pred hodinou, no stále plakal. Bol hladný... ale bol veľmi silný. Vedela som, že on to prežije. To mal po otcovi. Jeho otec bol vždy tak silný... až kým ho nezabili pri prepade jeho obchodu. Vždy bol nespokojný s tým, čo mal, a zomrel nešťastný. Chcel byť veľký mág... a skončil v predajni čarodejníckej obuvi. Bála som sa, že to s malým neutiahnem... mala som pravdu. Prežila som doteraz... no viac už neprežijem. Nedokážem prežiť, nemám jedlo a ani mlieko.

Rozhodla som sa, že rod Bariusa Koghena zachovám. Malý bude žiť.

Z posledných síl som vstala. Bála som sa zaspať, viac nmež kedykoľvek za tých šesť mesiacov, čo som bola na ulici, bála som sa viac ako dovtedy, že zaspím a už sa neprebudím. Pobrala som sa za poslednými svetlami pouličných lámp. Ocitla som sa na rozľahlom námestí, obkoleseným vysokými radovými domami. Malého som položila do priestoru medzi dvoma domami. Vedela som, ako sa bude volať... ale nemala som to ako povedať či napísať jeho novej rodine, ktorá sa ho ujme, ako som dúfala. Nicolas... chcela som, aby sa voal ako môj otec.

Zomrela som nadránom. Plač môjho syna ku mne doliehal len chvíľu z diaľky.

Myseľ jedného malého domáceho škriatka...

Bola hlboká noc, keď som sa zobudil a vyteperil sa zo svojej izby, ktorá mi zatiaľ stačila. Mama zomrela pred dvoma týžd§ami a odvtedy bol priestor pod bojlerom môj. Bolo tam pekne teplúčko a mal som tam svoje poklady po mame. Pani mi dala pred dvoma dňami papierovú vreckovku a ja som ju nechcel zahodiť, mal som ju tu. Dúfal som, že ma pani nezbije.

Išliel som vysypať smeti. Pani ma zaračovala, aby ma vonku nikto nemohol vidieť, keď chodím vysypať smeti. Dnes to však bolo iné.

Bol som tak malý, že som sa s taškou smetí teperil až von asi päť minút. Celý čas mi v ušiach zvonil nejaký čudný zvuk, ktorý som nepoznal. Smeti dopadli do kontajnera a ja som sa chcel vrátiť, keď som pred našim domom uvidel malý uzlík, čo vydával tie hrozné zvuky. Prišiel som k nemu. Bolo to ružové a špinavé, zabalené v starých handrách, a z hlavy tomu trčalo pár čiernych vlasov. Zobral som uzlík a rýchlo som bežal do domu,t ak rýchlo, ako mi to malé ťažké čudo dovoľovalo. Zavrel som sa vo svoejj izbe a tíšil som to. Prestalo to plakať a zaspalo to asi o hodinu. Poriadne mi to liezlo na nervy, no po tej hodine to už bolo milé, ke´d si to tak spinkalo.

Ráno sa dvere mojej izby otvorili a stála tam moja veľká pani. Bola naozaj prekvapená... a potom sa rozprávala s mojím pánom. Oni nemali deti, a toto je vraj dieťa. Zobrali mi môj uzlík.

Ďalšie dni ho vychovávali oni, a potom týždne, mesiace, aj roky. Ja som ho tiež vychovával, bol taký múdri ako moji páni. Dali mu meno Sirius a vorili, že je to ich syn. Potom to vraveôo Ďalšiemu uzlíku, ktoré mali oni dvaja. Hovorili mu Regulus. Bolo to také pekné ako ten predtým, ale mne sa páčilo viac to väčšie, už tak nerevalo, vlastne vôbec nerevalo.

A tak sa stal Black Blackom.

[ » na začiatok « ]