|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Peterka

Nagini

30. kapitola: Navždy spolu


Bola už takmer úplná tma, keď Sirius s Nagini vyšli ruka v ruke z chodby vedúcej pred Dračiu skalu. Tiene, ktoré na ňu vrhali priľahlé stromy vyzerali zlovestne ako sa mihali pod silou vetra.

Sirius presvedčil Nagini, aby sa spolu vrátili do Rokfortu za Dumbledorom. Súhlasila aj preto, lebo vďaka elixírom jej modriny vymizli skoro úplne. Stopy čiernej mágie zanechávali na človeku následky omnoho dlhšie a ťažko by vysvetľovala, že sa pošmykla na schodoch.

Presviedčala ho, aby sa do hradu vrátili každý zvlášť, ale Sirius o tom nechcel ani počuť. Trvala aspoň na tom, aby ho mohla zobrať prípojným premiestňovaním pred brány Rokfortu.

Prehodili cez seba neviditeľný plášť a Nagini zmietla každú stopu, ktorú zanechávali v čerstvom snehu, ktorý pokrýval školský areál.

„Môžeme si to dať dole,“ pošepkala Siriusovi, keď vstúpili do hradu.

„Neviem či je to dobrý nápad,“ namietal Sirius.

„Nezabúdaj, že si v doprovode pani profesorky,“ uškŕňala sa. „Prinajhoršom poviem, že som ťa načapala a budeš u mňa doživotne po škole.“

Na to nemal čo povedať. Ešte si ju pevne privinul k sebe a láskyplne ju pobozkal. Zalapala po dychu. Stále sa toho nevedela nabažiť. Sirius sa zachechtal.

V tom momente ako sa odhalili do tmy spod neviditeľného plášťa, sa odniekiaľ objavila tmavá postava, ktorá pred sebou držala zasvietený prútik. Obaja inštinktívne vytiahli tie svoje a namierili ich oproti svetlu.

„To som ja Nagini.“

Ihneď spoznala hlas Severusa Snapa. Z jej prútika zasvietil pás svetla, ktorý osvetľoval jeho bledú zamračenú tvár. Nagini chytila Siriusovi ruku a zatlačila mu ju pozdĺž tela.

„To je v poriadku,“ povedala mu potichu.

„Nevedel som, že budete mať spoločnosť pani profesorka,“ pohŕdavo si premeral Siriusa.

Ten si zhnusene odfrkol.

„Prečo si tu Severus?“ spýtala sa ostražito.

„Musím s vami hovoriť. Osamote,“ dodal a venoval Siriusovi nenávistný pohľad.

„Sirius?“ Otočila s k nemu.

„Nie Nagini. Ja nikam nejdem,“ hovoril napäto skrz zuby.

Nagini sa postavila pred neho tvárou, ako keby tam Severus ani nebol. „Je to v poriadku Sirius. Počkaj ma pred mojou izbou. Sľubujem, že o chvíľu som tam.“ Vtisla mu bozk na ústa.

To ho presvedčilo. Ak to urobila pred ufňukancom, bude jej veriť, pomyslel si.

Keď prechádzal okolo neho, povedal mu výhražne: „Dávaj si na mňa pozor!“

Severus len prevrátil očami.

Obaja čakali v tichu, kým sa nevzdialil.

„Tak?“ prst si dala na ústa, aby mu naznačila, že musia byť čo najtichšie, keby načúval.

„Dostal som príkaz, aby som na teba čakal. Inak by som tu nebol.“

„Chápem Severus,“ vedela, že to nebol jeho nápad.

„Mám pre teba odkaz. Máš sa vrátiť k Temnému pánovi. Odkazuje ti, že všetko bude v poriadku, ak prídeš čo najskôr.“

Nagini na sebe nedala znať žiadnu emóciu. „Ďakujem Severus.“

„Ešte ti mám odovzdať toto.“ Podal jej zapečatený pergamen. Zobrala ho do ruky a schovala si ho pod plášť. „Ešte niečo?“

„Vieš, že ja som len posol,“ povedal pokorne.

„Viem Severus. Vždy som si ťa vážila.“

„Nagini nemal by som ti to hovoriť,“ zaváhal.

Usmiala sa. „Nemusíš Severus, nechcem, aby si mal problémy.“

„Nie, myslím, že to musíš vedieť. Keď som dnes dostával inštrukcie, bol u Temného pána Peter Petigrew. Vzhľadom na okolnosti,“ zamračil sa a Nagini vedela, že naráža na Siriusa, „by si mala vedieť, že Temný pán bol veľmi spokojný s jeho návštevou, nech už mu povedal čokoľvek.“

„Ešte raz ti ďakujem Severus a naozaj si to vážim.“ Pohladila ho po ramene a vybrala sa do svojej izby.

Keď si bola istá, že už ju ani Severus nemôže vidieť, zastala. Vytiahla prútik a poklopala po pergamene, ktorý jej dal. So stiahnutým žalúdkom ho otvorila. Boli na ňom len dve slová: Inak zomrie.


Oblial ju studený pot. Začali sa jej podlamovať kolená. Musela sa prichytiť zábradlia, aby nespadla. Čo teraz povie Siriusovi? Dala mu sľub, ktorý nemohla dodržať. Tak veľmi chcela, aby mala nejaké východisko. Musela ísť rýchlo za ním, aby sa o ňu nebál. Hodila pergamen do vzduchu, luskla a on v stotine vzbĺkol. Čierny popol dopadol na zem bez náznaku rany, ktorú spôsobil Nagini. Kráčala chodbou, na ktorej konci videla jeho siluetu. Mala chuť sa k nemu rozbehnúť a objať ho najsilnejšie ako vedela. Nohy ako keby dostali jasný príkaz a rozbehli sa. Sirius jej hneď šiel naproti. Bežala ako o život. Skočila mu do náručia a nohami sa pevne zachytila jeho bedier. Takto bola v bezpečí. Z jeho náručia ju nemohol nikto odtrhnúť. Držal ju rovnako silno a cítil, že ak ju pustí, môže to byť navždy.

„Stalo sa niečo?“ šepkal jej do ucha.

„Nie, len si mi strašne chýbal.“ Bola pritisnutá k jeho tvári a cítila ako sa mu napli svaly v úsmeve.

„Aj ty si mi chýbala. Začínal som sa báť, že už neprídeš.“

„Vieš, že sa správame ako blázni?“ pozrela mu do očí.

„A to je zlé?“

„Nie, skôr krásne.“ Bozkala ho na oči. „Nepúšťaj ma prosím.“

„Nepustím,“ sľuboval.

Nagini mávnutím ruky odstránila falošný múr, za ktorým sa skrývali dvere do jej izby. Sirius ju zaniesol až do postele. Ľahla si na jeho hruď a on jej hladil vlasy.

„Čo ti povedal Snape?“ opýtal sa.

„Tom chce, aby som sa vrátila,“ povedala na oko ľahostajne.

„Ale ty za ním nepôjdeš, však? Sľúbila si to.“

„Nie. Nepôjdem. Zvládneme to.“ Hovorila to tak presvedčivo ako len vládala.

„Severus je jeden z vás, z nich?“ opravil sa. Bolo mu proti srsti zahrňovať tam aj ju.

„Nemôžem hovoriť o tom kto patrí medzi smrťožrútov.“

„Tak sa volajú? Nechutné. Prečo o nich nemôžeš hovoriť?“

„Je to zložité. Môžem o nich hovoriť, ale nesmiem prezradiť ich mená. Aj keď je spôsob ako to obísť.“

„Ako?“ zaujímal sa.

„Bežné spôsoby ako je Veritaserum alebo Imperius. A potom je tu to, že by som sa musela Temného pána úplne vzdať.“

„Tomu nerozumiem.“

„Je to kúzlo. Niečo ako kúzlo vernosti.“ Cítila ako Sirius strnul. „Nezazlievaj mi to prosím. Nedokážem zmeniť všetko za jeden deň. Ale raz určite,“ to už skoro šepkala.

„Ani Dumbledorovi si nemohla prezradiť mená?“

„Žiaľ nie. On o tomto kúzle nevie, ale myslím, že minimálne tuší. Ale vie čo má Temný pán v pláne a robí proti nemu kroky.“

„Môžem o nich vedieť aj ja?“ mal milión otázok a čakal kedy Nagini prejde trpezlivosť.

„Samozrejme. Ak máme byť spolu, musíš vedieť všetko.“

To ho zaplavilo spokojnosťou. „Ďakujem, že mi dôveruješ.“

„Nikdy som nikomu neverila, tak ako tebe. Len je tu jedna vec, o ktorej nemôžem hovoriť, ale pokúsim sa naznačiť.“ Zamyslela sa nad tým ako to povedať. „Musíš si odteraz dávať pozor na všetkých. Priateľov aj nepriateľov. Sľúbiš mi to?“

„Samozrejme. Myslíš tým aj chalanov?“

„Áno. Nesmieš im o mne, ani o tom o čom ti teraz rozprávam povedať nič.“

To ho znepokojilo.

„Neboj sa, všetko bude v poriadku, len musíš dôverovať predovšetkým Dumbledorovi.“


Celú noc strávili v objatí. Ráno sa Sirius zobudil a uvedomil si, že je sám. Prudko sa posadil na posteli a premohol ho strach. Ten sa rozplynul hneď potom ako začul pustenú sprchu. Keď si predstavil ako kvapky horúcej vody dopadajú na jej nahé telo, neodolal a vošiel do kúpeľne. Chvíľu ju pozoroval ako so zatvorenými očami krúži pod prúdom vody. Tento moment si chcel vryť do pamäte. Teraz už nemal strach sa jej dotknúť. Vedel, že už mu to nie len dovolí, ale rovnako to potrebuje ako on.


Sirius sedel už oblečený na posteli a obúval si tenisky. Nagini stála v kúpeľni nahá a česala si dlhé vlasy kefou. Díval sa na ňu cez otvorené dvere. Vošla ladne do izby a jemu sa na moment zatajil dych. Nagini milovala ten pocit omámenia a zbožňovania v jeho očiach. Zobrala prútik z nočného stolíka, namierila na seba a každým švihnutím jej telo zahaľovala jemná biela látka.

„Vieš nádherne čarovať Nagini,“ povedal obdivne.

Pokladala by to za príjemný kompliment, avšak si uvedomila, že to isté jej hovorieva aj Voldemort. Len sa usmiala a uhladila si snehovo-biele šaty rukou.

„Si síce prekrásna, ale nebude to na raňajkách podozrivé, keď nebudeš mať profesorský habit?“

„Nepôjdem na raňajky,“ sadla si vedľa neho.

„Tak potom nepôjdem ani ja!“ vyhlásil vzdorovito.

„Sirius počúvaj. Ak nám má toto vyjsť, tak musíš chodiť normálne ďalej do školy. Ja pôjdem za Albusom a musíme vymyslieť čo ďalej. To, že sme sa nejako rozhodli, nestačí na to, aby to akceptoval aj ON. Len mi musíš dôverovať. Dobre?“ chytila ho za ruku a pobozkala ho do dlane.

Sirius mlčal. Vedel, že má pravdu. „Dobre Nagini, ale po raňajkách sa uvidíme, áno?“ uisťoval sa.

„Samozrejme,“ vtisla mu bozk na ústa.

Postavili sa z postele a Nagini ho šla odprevadiť k dverám. Keď odišiel, chvíľu tam len tak stála a dívala sa do okna. Bolo to pre ňu tak neuveriteľne ťažké. Sadla si za stôl, švihla prútikom a na stole sa objavili dva pergameny, obálky a kalamár s brkom. Dívala sa na prázdny list a aj keď sa jej triasla ruka, zobrala brko a začala písať: „Drahý otec!“

Keď skončila, utrela si horúce slzy. Poskladala úhľadne oba pergameny a vložila ich do obálok. Ešte napísala mená adresátov a položila ich na stôl. Obliekla si teplý cestovný plášť.

Zvolala: „Corky!“

Malý domáci škriatok sa v momente objavil a hlboko sa uklonil.

„Čo môcť urobiť pre pani?“ opýtal sa zdvorilo.

„Corky prosím ťa na stole sú dve obálky. Najskôr o tri hodiny ich doruč ich adresátom. Najlepšie tak, aby boli osamote. Ak to nepôjde, najneskôr do štyroch hodín ich musia mať. Rozumel si?“

„Samozrejme.“

„Ďakujem Corky,“ pohladila škriatka po líci. Ten sa na ňu prekvapene pozrel obrovskými očami. „Zbohom Corky.“ Ani nečakala na odpoveď a vyšla z dverí svojej izby bez ohliadnutia. Pomalým krokom kráčala chodbami hradu, ktorý vždy považovala za svoj domov. Chcela si zapamätať ako voňajú prastaré múry, chcela si zapamätať zvuk klopotu jej podpätkov na studenom kameni, chcela do seba nasať všetku tú čarovnú atmosféru, ktoré toto miesto malo. Nežne sa dotýkala stien, sôch aj brnení, aby sa jej ten pocit vryl až pod kožu. Obyvatelia obrazov sa na ňu zvedavo pozerali zo svojich rámov, keď kráčala dole schodmi pevne sa držiac zábradlia. Lúčila sa s týmto miestom a jediné v čo vždy verila bolo, že si ju Rokfort zapamätá tak ako ona jeho. Nechcela myslieť na Dumbledora, ani na Siriusa. Tak veľmi ho milovala, že myšlienka na neho by jej nedovolila odísť. Aj keď práve on bol jediný dôvod prečo bol strach z Voldemorta menší, než z toho, že by Sirius prišiel o život. Čo ak by ona prežila? To bolo jediné bremeno, ktoré by nikdy nezniesla.

Uprostred vstupnej haly, ktorá bola skoro prázdna sa pozrela na majestátne dvere do Veľkej siene. V mysli sa rozlúčila s jedinou láskou, ktorú kedy mala a teraz ju musela opustiť. Zahnala pokušenie poslednýkrát ho vidieť a vykročila k bráne.

„Nagini!“ zvolal za ňou známy hlas.

Zatvorila oči a dúfala, že si to len predstavuje. Otočila sa, ale to už za ňou stál Sirius. Bolo na ňom vidieť, že je plný obáv. „Kam si myslíš, že ideš?“ nahnevane sa zamračil.

Pozrela mu cez rameno a videla, že Remus, James a Peter ho čakajú pri vchode do Veľkej siene.

„Poď!“ chytila ho za ruku a ťahala ho za mohutné brnenie rytiera.

„Bola si za Dumbledorom? Prečo si hneď neprišla za mnou? A určite nikam nejdeš!“ aj keď šepkal, tak to skôr znelo ako krik.

„Sirius,“ chytila ho za obe ruky, „bola som za Dumbledorom a musím niečo vybaviť. Je to veľmi dôležité.“

„Dumbledore ťa niekam poslal? Tak pôjdem s tebou!“ vyhlásil sebaisto.

„To nejde. Musím ísť za starým známym, ktorý by asi nepochopil tvoju prítomnosť. Je jediný kto nám môže pomôcť.“

„Ako?“ stále sa mračil.

„Len on môže zmeniť JEHO rozhodnutie.“

Sirius mlčal a díval sa jej priamo do očí hľadajúc nejaké zaváhanie. Privinula sa k nemu a hlavu si položila na jeho hruď, aby možno poslednýkrát počula biť jeho srdce.

„Sľubujem, že to zvládnem. Musím. Kvôli tebe. Kvôli sebe. Kvôli nám!“

„Dôverujem ti, Nagini. Môžem ťa aspoň odprevadiť?“ opýtal sa už spokojnejší.

Nagini zovrelo srdce. „Samozrejme,“ usmiala sa.

Z hradu vyšli ruka v ruke. Obyčajne by namietala, ale teraz nie. Teraz bola pre ňu každá sekunda, každý dotyk, všetko čo mala. Kráčali mlčky. Sirius mal na sebe len školský habit. Nagini si to uvedomila až keď už boli len pár desiatok metrov od brány. Zastala. „Okamžite sa vráťte do hradu pán Black! Veď mi ochoriete!“

„Ja mám lepší nápad.“ Rozopol jej plášť a vsunul studené ruky pod neho. Keď ju nimi objal, skoro zhíkla. Zasmial sa.

„Ľúbim ťa Nagini. Vráť sa mi celá a zdravá, dobre?“

Bozkami ho umlčala. „Ľúbim ťa Sirius, budeš si to pamätať?“

„Navždy. Ale hlavne verím, že ty mi to budeš pripomínať každý deň, až do smrti.“

„Tak na to sa môžeš spoľahnúť,“ pokúsila sa o úsmev.

„Zbohom Láska,“ zašepkala.

„Radšej dovidenia,“ pohladil ju po líci.

Poslednýkrát pritisla mäkko svoje pery na tie jeho a prisahala si, že tú sladkú chuť bude mať v ústach navždy. Odtiahla sa a zapla si plášť. „Pa!“ cúvala vzad a rýchlym krokom šla k východu z areálu. Zakázala si obzrieť sa. Slzy sa jej nezastaviteľne hrnuli do očí.

Sirius sa jej trasúc od zimy díval na chrbát. Mal pocit ako keby sa lúčila navždy. Ale musel jej veriť. Keď už bola skoro pri bráne, neovládol sa a zakričal: „Nagini!“

Prudko sa otočila. Keď ho tam videla stáť s nezbedným úsmevom na krásnej tvári ako mu vlasy rozfúkaval vietor, jej telo sa inštinktívne rozbehlo k nemu. Vrhla sa mu do náručia a bozkami zahrňovala celú jeho tvár. Nadvihol ju zo zeme a prepadol rovnakému šialenstvu. Celý svet sa točil okolo nich a ona vedela, že jednoducho ho nemôže opustiť. Nemôže byť bez neho.

„Prečo mám pocit, že sa lúčiš navždy?“ šepkal jej do ucha, keď ho bozkávala na krku a položil ju na zem. Mlčala. Len sa ho pevne držala. „Život by som za teba dal,“ povedal skôr pre seba. Ako to dopovedal, uvedomila si, že nesmie byť slabá. Nesmie byť dôvodom prečo by tento nádherný človek mal zomrieť na začiatku svojho života.

„Ja budem s tebou vždy Sirius,“ dotkla sa jeho srdca. „Ľúbim ťa, vždy som ťa ľúbila a vždy ťa ľúbiť budem.“

„To som už tuším niekde počul a potom si...“ Položila mu ukazovák na ústa.

„Neboj sa. Už naozaj musím ísť.“ Usmiala sa, venovala mu posledný bozk na rozlúčku, otočila sa a snažiac sa o vyrovnaný krok vyšla za hranicu svojho domova. Ešte mu naposledy zamávala a odmiestnila sa.


Za ten krátky čas čo mala od kedy dostala odkaz od Voldemorta, musela vymyslieť plán ako ochrániť Siriusa. Stála pred panským sídlom Riddlovcov a nemyslela na nič iné len na to, aby jej plán vyšiel. Mávla rukou do vzduchu a ako otočila zápästím, odrazu v nej držala striebornú dýku tepanú do najjemnejších detailov. Zelené smaragdy sa jasne leskli na jej rukoväti. Bol to jeden z mnohých darov od jej bohatých milencov. Takto si pripútavala k sebe tých, ktorí ju slepo zbožňovali a slúžili záujmom Temného pána.

Kráčala po schodoch odhodlane, aj keď sa obávala, že ju niečím prekvapí. Prútik pevne zvierala v jednej ruke, v druhej pripravenú dýku.

Vstúpila do izby a mala pocit ako keby sa scéna spred pár dní opakovala. Voldemort ju opäť čakal vo svojom kresle tvárou otočený k dverám. Ako keby jej osud dával novú šancu.

„Vedel som, že prídeš," pozrel sa na jej ruky a tvár sa mu roztiahla v nebezpečnom úsmeve. „Ó, dnes sa chceš brániť.“ Vytiahol prútik a položil ho na stôl. „Sľúbil som, že ti neublížim, ak sa vrátiš,“ úškrn nezmizol.

„Obaja vieme, že pravda je relatívna,“ na rozdiel od neho jej tvár ostala vážna.

„Tak čo máš v pláne Nagini? Zaujalo ma toto tvoje divadielko. Musím priznať, že si vo mne vzbudila zvedavosť. Čo chceš robiť s tým nožíkom? Hádam ma nechceš zabiť?“ vysmieval sa jej.

Nagini namierila dýku na svoj krk. Voldemortov úsmev okamžite zmizol. Zobral prútik zo stola a kŕčovito ho zvieral v ruke.

„Chcem aby si prisahal!“ vyhlásila ostro.

„Ty chceš, aby som zložil neporušiteľnú prísahu? Tak to si asi zabudla na pravidlá Nagini!“ zúril. „Nemáme ani spútavača a tú hračku ti zoberiem skôr, než sa dotkneš mojej ruky.“

„Nechcem, aby si zložil neporušiteľnú prísahu,“ bola pokojná, lebo teraz už vedela, že jej smrť je to posledné čo by chcel. „Chcem, aby si prisahal na moju krv.“ Čepeľ sa ledva dotkla jej kože, no aj tak jej začala tiecť bordová krv po bledej pokožke.

Vo Voldemortových očiach sa zračil strach. „Myslíš, že ma donútiš? Myslíš, že ťa nenechám skapať ako prašivého psa?“ kričal, až sa zdvihol z kresla. Váhal, či má použiť prútik.

„Aby si prišiel o svoju trofej? To by bola prehra a to predsa nedovolíš, aby najväčší čarodejník všetkých dôb prehral,“ maska neľútosti jej sebaisto hrala v tvári, aj keď ju začala premáhať slabosť z rany na krku.

„Na čo mám prisahať?“

„Že neublížiš Siriusovi, ani na to nevydáš príkaz.“

„To by bolo príliš jednoduché.“

„Tak potom zbohom Tom,“ natiahla ruku zvierajúc dýku namierenú do svojho srdca.

„Nie!“ zastavil ju v poslednej chvíli. „Za toto mi zaplatíš!“ mračil sa.

„Viem,“ smutne sa usmiala.

„Prisahám na tvoju krv, ktorá ti koluje v žilách, že sa nikdy nepokúsim Siriusa Blacka zabiť, ani mu neublížim a prisahám, že nevydám na to ani rozkaz, dokiaľ bude tvoje srdce biť.“

Nagini si vydýchla. Hneď ako dopovedal, všetka krv zmizla z jej šiat, aj kože a rana sa zacelila.

„Odlož tú dýku a odovzdaj mi prútik!“ precedil pomedzi zuby.

Nagini nechala zmiznúť nôž a podala mu prútik. Chytil ho do rúk a zlomil ho o koleno na dve polovice. Zahodil ho na zem. Nagini potíšku zhíkla. Pristúpil k nej bližšie a otvorenou dlaňou ju udrel do tváre až spadla na zem. Toto nikdy predtým neurobil, ale vedela, že ju chce ponížiť čo najviac.

„Si cundra!“ opľul ju. „Zahodila si všetko čo som ťa naučil.“ Schytil ju za vlasy a vliekol ako handru po podlahe k posteli. „Chcela si obetovať svoj život, ktorý patrí mne, nejakému sopliakovi!“

Nagini ho chniapala za ruku až mu od jej ostrých nechtov presakovala krv. V tom amoku si to ani nevšimol. Chytil ju surovo za pažu a hodil ju celou silou na posteľ. Schúlila sa do klbka.

„Tak čo Nagini! Viem ako to máš rada!“ Odhodil prútik a stlačil jej rukou stehno a vopchal sa medzi jej nohy. Pritlačil jej ruky k vankúšu než stihla čokoľvek urobiť. Z dlaní jej vychádzali iskry a stratené kúzla lietali po celej miestnosti, kde zanechávali hlboké diery.

„Bráň sa Nagini! Len sa bráň!“ vyceril zuby v desivom úškrne. Cítila jeho ostrý dych na tvári a keď jej olízal líce dlhým jazykom, prevrátil sa jej hnusom žalúdok. Všetku silu vložila do svojich nôh, ktoré sa ovinuli okolo jeho bedier. Voldemort zavyl od bolesti, keď ho tak zovrela. Ruky jej chytil len do jednej a zašepkal „Accio prútik!“ Odrazu ho už držal v ruke a okolo jej zápästia sa ovíjali hrubé povrazy. Ich konce sa previazali o čelo postele.

Prsty zaboril do jej stehien a odtlačil jej nohy od svojho tela. Na tom mieste jej začali vystupovať čierne modriny. Kričala od bolesti a bezmocnosti.

„Tak to má byť Nagini, len krič! Bráň sa!“ oči mu šialene svietili v tom vytržení. „Ten sopliak nemohol byť lepší ako ja!“ strašidelne sa smial, keď z nej trhal biele šaty.

Nagini sa viac nevládala brániť. Ani mu nechcela spôsobovať takú radosť. Aj tak nemohla zabrániť tomu, čo sa chystal vykonať. Jej telo zostalo nehybne ležať. Prestala vnímať Voldemortov smiech a slová, čo sa mu rinuli z úst. Odvrátila tvár na bok a myslela len na Siriusa. Na jeho nežné dotyky a sladké slová. Slzy jej stekali po tvári na vankúš. Len na moment ucítila ostrú bolesť a vedela, že ju priam trhá. Tupé nárazy do tela jej spôsobovali pálčivú bolesť, ale ona viac nemohla odporovať. Privrela viečka a sústredila sa na Siriusovu tvár. Láskavé oči, ktoré sa na ňu dívali, keď odchádzala. Šibalský úsmev, ktorý na ňom tak milovala jej pomáhal prekonať to utrpenie. Keď konečne skončil, Nagini cítila len rezavú bolesť a ako z nej vyteká krv zmiešaná s horúcim semenom. Ten pach krvi a jeho potu ju nepríjemne štípal v nose. Voldemort sa spokojne díval na svoje dielo. Nagini ležala na posteli nahá, spútaná povrazom, ktorý jej spôsobil tmavé podliateniny na zápästiach. Šaty dotrhané na kúsky boli pohodené vedľa nej ako dôkaz ohavnosti, ktorý na nej spáchal.

„Zabi ma,“ šepkala.

„Ó nie, Nagini. Keby som pre teba zvolil smrť, už dávno by si bola mŕtva. Ja mám pre teba niečo oveľa lepšie. Budeme spolu navždy. Verne budeš vždy po mojom boku. Už nedovolím, aby si ma zradila alebo opustila. A najúžasnejšia vec na tomto pláne je, že nikto o tom nebude vedieť. Nikto ťa nepríde zachrániť. Ani tvoj milovaný Sirius, ani ten starý idiot, ktorý ti vždy tak bezhranične veril.“ Obdivoval svoju dokonalosť, ktorá očividne nemala v tomto pláne žiadne trhliny. Nagini stále nerozumela ako by to chcel dosiahnuť bez toho, aby ju zabil.

„Nenávidím ťa Tom!“ povedala šepky so slzami v očiach.

„To sa o chvíľku zmení drahá Nagini. Lord Voldemort si zoberie nielen tvoje telo, ale aj tvoju myseľ.“

„Nikdy mi nemôžeš zobrať dušu.“

„Nie, nie Nagini. O to sa ani nepokúšam. Budeš trpieť, lebo si zapredala svoju dušu niekomu inému, ale tvoja myseľ bude moja.“ Zdvihol prútik a začal odriekavať zaklínadlo: „Immutatio corpus serpente omnis!“ Kúzlo ako para doľahlo na jej telo. Povrazy na Nagininých rukách zmizli. Ruky sa začali sťahovať v nechutnom kŕči. Celé telo jej horelo novou bolesťou a krik derúci sa z jej hrdla bol neznesiteľný. Nohy akoby neboli ani jej, sa lámali na každom centimetri. Ich praskot sa ozýval miestnosťou. Pramene vlasov pri každom pohybe, o ktorý sa pokúsila, padali na vankúš vlhký od jej sĺz. Pokožka dostávala tmavohnedý odtieň a menila sa na šupinatú. Poslednýkrát vykríkla: „ Sirius!“


Sirius sedel na hodine elixírov a zrazu sa strhol. Na čele mu vystúpil studený pot.

„Ste v poriadku pán Black?“ opýtal sa ho starostlivo profesor Slughorne, keď sa na neho pozrel.

„Nie. Asi nie pán profesor. Prišlo mi nejak zle.“

Chalani sa na neho ustarane pozerali. Sirius bol zelený v tvári a po celom tele mu naskočila husacia koža.

„Mali by ste ísť do nemocničného krídla, pán Black.“

„Asi áno.“ Postavil sa zo svojho miesta, lebo mu bolo naozaj zle. Keď vyšiel zo žalárov zamieril smerom do nemocničného krídla. Po pár krokoch, ani nevedel prečo sa otočil a vybral sa do riaditeľovej pracovne. Dúfal, že tam bude. Prišiel pred kamennú príšeru.

Zrazu sa s hlasným puknutím pred ním objavil domáci škriatok. Sirius až nadskočil ako sa zľakol. Škriatok sa hlboko uklonil. „Dobrý deň pane! Mám pre vás list.“ Podal mu obálku s jeho menom.

„Od koho je?“ opýtal sa prekvapene.

„Od pani Nagini. Dovidenia!“ uklonil sa a náhle zmizol.

Sirius to ani nepostrehol. Nešikovne trhal obálku a keď sa mu konečne podarilo vytiahnuť pergamen, rozostrel ho a začal čítať:

Drahý Sirius!


Viem, že toto nie je ten najlepší spôsob ako povedať Zbohom, ale nemala som na výber.


Siriusovi sa podlomili kolená a zviezol sa na zem.


Dala som ti sľub, ja viem, ale ver, že ja ťa nikdy neopustím. Dokiaľ budeš na mňa myslieť, budem vždy s tebou. Na konci tejto cesty ma čaká istá smrť. Ale radšej to, ako keby som mala byť zodpovedná za tú tvoju. Ak môj plán vyjde, Temný pán ti nikdy neublíži. Viem, že od teba nemôžem chcieť, aby si to všetko nechal tak a ver mi, že ani nechcem. Dôveruj Dumbledorovi a bojuj za všetko čomu veríš. Ja som až príliš slabá na to, aby som bojovala. Na to som až priveľmi sebecká, aby som zniesla, že o teba prídem. Svoj sľub dodržím a budem ťa čakať niekde, kde nám možno osud dopraje spoločnú budúcnosť. Ži svoj život a nezabudni na mňa. Verím, že mi raz odpustíš.

Ľúbim ťa, vždy som ťa ľúbila a vždy ťa ľúbiť budem. Moja duša je navždy tvoja a to jediné mi nikto nemôže nikdy vziať.


Navždy tvoja Nagini.


Sirius prevracal pergamen znova a znova, aby našiel aspoň kúsok nádeje. Alebo nejaký náznak, že to je nevydarený žart. Nič tam však nebolo. Držal si tvár a nevládal zadržať príval sĺz, ktoré mu tiekli z očí. „Ona nemôže byť mŕtva. Nie teraz. Nie keď...“ hovoril si sám pre seba. Ovládol ho hnev na Dumbledora, že to on ju poslal na smrť.

Heslo vykríkol na kamennú príšeru ako keby to malo pomôcť. Schody bral po dvoch. Bez zaklopania vtrhol do riaditeľovej pracovne. Dumbledore sedel za svojim stolom skrývajúc si tvár v dlaniach presne tak ako pred chvíľou on. Na stole ležal taký istý pergamen ako on dral v rukách.

„Sirius!“ prekvapene sa na neho pozrel.

„Prečo ste ju poslali na smrť? Prečo! Prečo!“ hodil pergamen pred neho.

„Ja som ju nikam neposielal. Dúfal som, že ostane.“

„Ale ona mi povedala, že ste ju poslali za nejakým známym! Dnes ráno! A teraz je mŕtva! A to kvôli vám!“ kričal ako zmyslov zbavený a zatínal ruky v päsť.

„Sirius, Nagini dnes za mnou vôbec nebola. Jediné, čo mi po nej zostalo je tento list,“ podával mu ho.

Sirius prerývane dýchal. Nemohol uveriť tomu, čo práve počul. Vytrhol mu ho z ruky a klesol na stoličku. Začal čítať:


Drahý otec!


Keď budeš toto čítať, už budem pravdepodobne mŕtva. Aspoň v to dúfam. Jedine smrť ma môže od Toma úplne oslobodiť. Idem za ním, aby som sa podrobila jeho vôli, inak by zabil Siriusa. Donútim ho zložiť Krvnú prísahu, aby mu nemohol ublížiť. Ak by sa mi to nepodarilo, zaprisahávam ťa, aby si ho ochránil. Je pre mňa to najdôležitejšie, čo som kedy mala. Viem, že ma bude chcieť pomstiť a preto je dôležité, aby si ho učil. Dovoľ mu pomáhať ti v tvojom pláne.

Ďakujem ti za všetko. Ďakujem, že si ma nenechal prestať byť človekom. Teraz ako človek aj zomriem, lebo verím, že mi bude odpustené. Dúfam, že mi odpustíš aj ty a dúfam, že raz mi odpustí aj Sirius. Aj vďaka tebe mi bolo dovolené ho ľúbiť.

Ľúbim ťa a ďakujem, že som mohla mať otca, ktorý bol viac než som si mohla priať.


Zbohom, Nagini.


Sirius vedel, že sú v tom spolu. Spájal ich žiaľ za tou istou osobou. Chvíľu sa na seba mlčky dívali.

„Pôjdeš so mnou do boja proti Voldemortovi?“ opýtal sa Dumbledore s plnou vážnosťou.

Aj keď mal nespočetne veľa otázok, okamžite odpovedal: „ Budem bojovať do konca môjho života alebo aspoň do toho jeho.“


V starom Riddlovskom sídle bol pokoj. Lord Voldemort sedel vo svojom obľúbenom kresle a pozeral do blkotajúceho krbu s pohárom vína v ruke. Pri jeho nohách ležal obrovitý had schúlený do klbka. Nagini teraz odovzdaná a ovládaná jeho pánom si nedovolila sa ani pohnúť. Jej duša však bola stále živá a jej srdce bilo len pre Siriusa. Nikto sa nikdy nedozvie, že sa jeho tlkot nezastavil. Nikto sa nikdy nedozvie, že teraz už budú s Temným pánom navždy spolu.


Koniec

--------------------------------------------------------------------------


Tak a je hotovo! Trvalo to veeeľmi dlho, ale som rada, že som Nagini dokončila. Dúfam, že ste mali z čítania tohto dielka aspoň trošku radosť.

Chcem vám veľmi pekne poďakovať, že ste Nagini čítali. Samozrejme aj za vaše komentáre, ktoré ma posúvali až k tejto poslednej kapitole. A úplne najviac ďakujem Gorathovi, ktorý ma kritizoval, inšpiroval a v neposlednom rade sa zúčastňoval ako spoluautor. Má najväčší podiel na tom, že som sa chcela stále zlepšovať v písaní, takže mu vzdušnou čiarou posielam megapusu :).

Posielam vám bošteky na nošteky a samozrejme ma teraz viac ako inokedy potešia komentáre alebo sofky. Niečo ako rozlúčka ;).


Zbohom Nagini, mala som ťa rada :D.


[ » na začiatok « ]

« 29. kap.: Jaskyňa


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Pán Weasley kedysi pracoval na Ministerstve mágie v Oddelení pre odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov.
CITÁTY
Knieža temnôt a ja máme veľa spoločného. Napríklad oboch nás veľmi sklamali otcovia... naozaj veľmi... Oboch nás urážalo, že nosíme mená po nich. A obaja sme s potešením... veľmi veľkým potešením... svojich otcov zabili,...

prof. Alastor Moody
HP4: Ohnivá čaša
(kap. 35, str. 659)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018