Poviedka:
Pridaná: 21.5.2009, 22:02:56
Čítaná: 2483×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom, dievča
Stručný dej: Rokfort je škola plná mladých čarodejníkov, a preto niet divu, keď aj tu ľudia trpia na zlomené srdce. Na Rokforte je dokonca možná aj samovražda...

Literárna forma: próza
Žáner: tragédia

Tmavá noc. Vietor jej šľahal do tváre, skrehnuté prsty na nohách ako prikované k oknu, biela nočná košeľa viala v vetre.

Dlhé blond vlasy voľne rozpustené.

V jej očiach bol vytesaný hnev, ľútosť, láska aj zrada.

Stále mala v hlave jeho slová

"Bola to len stávka..."

"NIE!!" skríkla do noci. Niekoľko sov vystrašene vyletelo.

Stále mala na očiach tie vysmievajúce pohľady a medzi nimi aj pohľad jej lásky. Lenže on sa nesmial. On ňou opovrhoval.

Prečo?

Bola humusáčka.

" Láska "zašepkalo dievča do tmavej noci.

Posledný hlas.,

O nohu sovy priviazala odkaz.

Posledný odkaz.

Opatrne zdvihla ľavú nohu. Chvíľu balansovala na pravej nohe.

Pozrela sa na svet pred sebou. Veľká oranžová guľa.

Posledný východ Slnka.

Spomenula si na chvíľu keď východ slnka zažívala s milovanou osobou. Po tvári sa jej skotúľala slza.

Posledná slza.

Spravila krok.

Posledný krok.

Pod sebou necítila nič. Len svišťanie vetra. V tej chvíli sa ako film začal objavovať v jej mysli život. Prvý list, prvý prútik, prvá domáca úloha, prvá láska, prvé rande, prvý bozk, prvé sklamanie... Bola to len stávka.

Pocítila prudký náraz a neopísateľnú bolesť.

Posledná bolesť.

Celé to trvalo len stotinu sekundy.

Posledný okamih.

A potom nič.

Konečne šťastná.

________________________________________

O pár hodín neskôr.

Vo Veľkej Sieni už bolo hlučno. Za pár minút by mala začať prvá hodina. Do Siene vletel kŕdeľ sov. Jednu malú, šedú si nik nevšimol. Presne ako jej majiteľku.

Potichu vzlietla nad jedného študenta. Ten si najprv nič nevšimol. Okolo seba mal hlúčik kamarátov, ktorí sa bili o jeho pozornosť. On, s jeho tmavými vlasmi a očami, si ležérne vyložil nohy na stôl. Vtedy mu niečo padlo do lona. Obzrel sa nad seba. Nič. Pozrel, čo na neho vlastne spadlo. Čierny list. Otvoril ho.

" Ó! Ďalšia ctiteľka?" Zasmial sa Roger pohŕdavo.

Chlapec sa len uškrnul. Začal čítať prvé riadky.

Z ničoho nič vstal a zamieril ku dverám. Kamaráti na neho udivene pozreli.

"Kam ideš? Za chvíľu sa začína hodina!"

"Len som si zabudol knihu! Hneď som späť." zakričal a rýchlym krokom vyšiel zo Siene. Vošiel do haly, no nešiel však smerom k izbe. Vybral sa na školský dvor. Von bolo zamračeno. Akoby aj príroda držala smútok. Chlapec otvoril list. Prebehol očami tých pár riadkov. Spoznával to písmo. To písmo mu dávalo odpisovať domáce úlohy, to písmo mu posielalo ľúbostné listy. Aj toto bol list. Len s tým rozdielom, že mal úplne iný obsah.

A bol to posledný list.

"Keď čítaš tieto riadky. Som na druhom svete. A je mi tu fajn. Lebo tu nie si. Nie, nedokážem ťa nenávidieť, lebo ťa ľúbim.A ľúbiť ťa aj budem. Dala som sa ako na striebornom podnose.

Dala som ti moje srdce a ty si ho pošliapal.

Dala som ti moje ústa a ty si ich pohryzol.

Dala som ti moje telo a ty si ho odkopol.

Dala som ti moju dušu, ale to bola len stávka.

Uvidíme sa v pekle Tom."

_________

Riadna kravina, čo? Prvá, úplne prvá poviedka... No, čo už... :D

[ » na začiatok « ]