Poviedka:
Pridaná: 17.5.2009, 17:22:12
Čítaná: 3000×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

A je to tu! Kompromitujúce, strašné, ba až hororové, ale existujú dvaja ľudia, ktorí ma do toho dotlačili a ja im zato toto venujem, takže LeXe a Pištovi...

Uff, tak to bolo... drsné.

Ráno začal Gregorovi tak otrasne spievať mobil! Mal na ňom šmolkov spievajúcich We will rock you. V živote som nepočul nič strašnejšie, a to som už počul aj Britney Speers spievať I love rock ´n´ roll.

"Ano mamiii?" zatiahol rozospato Greg a ja som sa zahrabal hlbšie do perín.

Zaspal som, súdim z toho, že som sa opäť zobudil. Neviem, ako dlho som medzi bdením spal, ale Gregor tam už nebol, tak som sa obliekol a zišiel som dolu. Raňajkovala tu práve Radka a Katu a vonku na tráve ležal Gregor.

"Kde je Dora?" spýtal som sa.

"Zmizla," počul som Radku.

"Akože zmizla? Kam zmizla?"

"Neboj sa, superman, pozná to tu," upokojovala ma Katu. Vrátil som sa dnu a vzal si rožok a šunku.

"Ako ti je?" spýtal som sa Radky. Už nemala na hlave obväz a vyzerala ako vždy.

"Fayn, trochu mi ide vybuchnúť hlava, trochu mi je na zvracanie, ale inak sa to dá, čo ty?"

"Fayn."

"Strohé. Katu spomínala niečo... au!" Katu totiž Radke uštedrila riadny šťuchanec.

"Spomínala," Radka ju prepálila vražedným pohľadom a Katu si dala hlavu do dlaní. "...že ste zostali pri ohni včera večer sami."

"Hey, mám sa fayn," odvetil som a vyšiel z chaty. Aj som zabudol, že mám v ruke rožok, tak som si cestou od chaty odhryzol.

Vyšiel som na cestu a vydal som sa roztrhanou cestou k jednému z hotelov. Cestou som jedol a rozmýšľal som, kam mohla ísť, no vôbec ma neťahalo ísť za ňou - no dobre, ťahalo, ale rozhodol som sa jej nechať chvíľu pre seba. Človek potrebuje byť sám. Doteraz som bol tak aj ja. Čudné, ako to človeka zmení, keď stretne niekoho ako je ona...

Preliezal som z lúky do lesa, z lesa na cestu, pár krát som sa stratil a pár krát som našiel cestu, ktorú poznám. Nakoniec som sa vynoril na jednej z lúk, kde ostatní cvičili a odtiaľ som sa ľahko dostal na chatu.

Dora na chate nebola. Ostatní tvrdli na izbách, tak som sa zvalil do kresla a čakal.

Dora sa vrátila o chvíľu a hneď pozháňala všetkých z chaty.

„Hovorila som s Evou,“ oznámila, keď všetci boli v obývačke. „Dračie kiahne jej už ustúpili a dokonca možno ešte príde na pár dní. Všetkých pozdravuje a teší sa na vás!“

V izbe nastala veselá atmosféra. Ani som netušil, kto je Eva, ale nechal som to tak.

Tešila som sa na Evu tak veľmi, ako sa len dalo. Keďže po prvý raz mala v rukách svoj život ona a nie jej rodičia, znamenalo to, že sa aj po prvý raz uvidíme. Tešila som sa ako malé decko. Eva vedela o mne úplne všetko, viac ako ktokoľvek na chate, nech som ich mala akokoľvek rada. Vedela som, že teraz Olivera zanedbám, no bolo mi to jedno. Eva mi bola prednejšia ako tento vysnený chalan pripomínajúci všetko, čo milujem.

Nečakal som, že návšteva príde skôr, ako som si myslela. Lenže nie z Rimavskej Soboty. Do našej chaty dnes vošli piati ľudia zo susednej chaty.

Poznala som všetkých troch a o to prekvapenejšia som bola.

Prvý bol chlapec s tmavou pleťou, ktorý bol už napohľad presne taký, aký bol v skutočnosti. Miloval Boba Marleyho, čo dokazovala štrikovaná čiapka (ktorú som na ňom ešte nevidela) a čierne husté vlasy na všetky strany. Vedela som, že má dredy, no nevidela som ich v tej záplave vlasov. Vašeka som poznala z táborov na Počúvadle. Druhých dvoch som poznala ešte lepšie. Saša, LeXa, ako sme ju volali, bola už dva roky moja spolužiačka. Maťo, ja som ho volala Kučierka, to bol super chalan. Síce o rok mladší, ale hlavu mal dva krát väčšiu, asi kvôli tým vlasom. Mal tie najkrajšie vlasy, aké som kedy videla - hoci mu odstávali na všetky strany, boli kučeravé a slabo hnedé, boli proste haluzné. Maťo bol z nich troch jediný rocker a tak sme sa hneď aj pozdravili - rockerským znakom.

„Čaaaau!“ zvískla som. Bože, čo tak výskam? „Čo tu robíte?“

„Čau,“ zapišťala Saša a vrhla sa na mňa. Hneď na to sa vrhla ku Gregorovi, s ktorým sa poznala oveľa dlhšie.

Predstavila som všetkých navzájom.

„Ale ako to, že ste v takejto zostave?“ spýtala som sa.

„No, ja som volal Maťovi, on obvolal všetkých známych a z nich šla len Saša a Monika. Tá ochorela a tak šla len Saša... je s ňou sranda, ale je to netýkavka.“

„Prestaaaaň!!“ zaskučala LeXa. Zasmiala som sa.

„Vy ste blázni,“ zasmial sa Gregor. Pozrela som na Olivera, Katu a Radku, ktorí boli pri nás na gauči, že prečo nič nehovoria. Katu hľadela do zeme a Radka na ňu, akoby jej preskočilo, Oliver sa zarazil do matraca a hľadel do steny, akoby mohla za ľudskú hlúposť. Odvrátila som sa a venovala som sa návšteve.

So všetkými troma sa vždy super kecalo. Spýtala som sa, či nechceli zobrať Dominu, Sašinu segru, alebo Mišu, ale Miši sa nechcelo a LeXa bola proti sestrinej prítomnosti. Radšej som to nechala tak, vedela som, že Miša chodila s Maťom a nechcela som to jatriť, aj keď to bolo už úplne jedno.

Tí traja odišli asi o hodinu. To už sa do rozhovoru zapojila aj Radka, no Oliver odišiel a Katu celý čas pozerala do zeme.

Nakoniec sme sa rozlúčili a chalani odišli. LeXa ešte chvíľu ostala, pretože nás presvedčila, aby sme šli k jazeru. Ani ma nehlo sa obliecť do plaviek,. Aj keď LeXa ma išla zabiť, ale ja som už na sebe plavky nemala od dvanástich a nemienila som to meniť.

„Naozaj by si si mala dať plavky,“ ozval sa Oliver. Sklonila som hlavu.

„Ja ani nemám plavky.“

„Ja ti ich požičiam,“ ponúkla sa Katu.

„Jasne!“ prikývla Radka nadšene.

„Nie, nepripravím ťa o plavky,“ pokrútila som hlavou no už som vedela, že mám veľkú smolu.

„Ježiš dievča!“ obe ako na povel vstali. „Nijaké dievča nemá len jedny plavky!“

A vybehli hore schodmi.

„Dosť pochybujem, že každé dievča na svete má dvoje plavky. V takom prípade,kto má moje plavky?“ spýtala som sa.

„Jéžiš, to fakt nemáš plavky?“ zatiahla Saša.

„LeXa, ty nerýp, ty môžeš za moje trápenie silné!“ odvetila som. Videla som ich už jak rýpu, tak som vyšla von a zamračila som sa na zábradlie.

[ » na začiatok « ]