Kapitola:
Pridaná: 3.5.2009, 13:26:11
Čítaná: 3466×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Sirius Black, Savannah, Fred Weasley, Amai, Cassaerio, Evelin
Stručný dej: Čo sa asi tak deje po smrti čarodejníkov? Odpoveď nájdete v tejto poviedke, ktorá sa síce zameriava na Savannah, no k ďalším hlavným postavám patria Sirius Black a Fred Weasley.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu) 4 » (bez názvu) 5 » Zábudlivec a rojko 6 » Drahý denníček... 7 » (bez názvu) 8 » Strasti... 9 » ...a radosti 10 » Odhalenia 11 » Dohody a rozhovory 12 » Ona a on

„Hádam, že mi pomôžeš s tými taškami?“ spýtala som sa prekvapene Freda. Už to bol približne mesiac, čo sa Eve preriekla a my dvaja sme boli oficiálne označovaní ako pár. Zopár ľudí ľutovalo Catherine, no z toho som si nerobila ťažkú hlavu. Z myšlienok som sa vrátila do prítomnosti, kde som bola s Fredom na nákupe pre celý penzión. Samozrejme Amai bola s nami tiež. Uvedomila som si, že Fred vzal tie najťažšie z tašiek.

„Vďaka.“

„Poďme ešte do Joeových sladkostí! Prosím!“ psími očkami na nás pozrela Amai.

„Odnesieme nákup domov a potom tam skočíme, dobre?“ ujal sa slova Fred. Amai len prikývla a chytila nás oboch za ruky.

„Nemusíš sa s nami vracať,“ povedala som Fredovi.

„Ehm... Nevadí i tak niekto musí zaniesť zásoby Siriusovi. Nech nežije len z ovocia a pozerania telky,“ dodal, no zazdalo sa mi, že zmenil tón. Po chvíli som to hodila za hlavu a pustila som sa do roztrieďovania nákupu. Fred zmizol do izby a Amai zisťovala novinky od Eve.

O dvadsať minút sme boli späť medzi stánkami. Zamierili sme doprava k malému stánku, ktorý viedol starček Joe. Amai si vypýtala dve lízatka a ja som vzala balík nugátových cukríkov pre ostatných v penzióne. Cestou k veži sme sa rozdelili, Fred šiel za Siriusom a ja s Amai sme pokračovali smerom ku kolotočom, ktoré ešte stále žali slávu.

„Slečna Sav,“ potiahla ma za rukáv Amai, „niečo sa tam stalo.“ Ukázala na malú uličku pri ihrisku. Veľký hlúčik ľudí obklopoval miesto. Nejako sme sa s Amai preplietli do prvých radov. No čo som uvidela mi skoro vyrazilo dych. Celá jednotka z Centra stála pred Priešmykom.

„Slečna S ... čo to je?“ bojazlivo sa spýtalo dievčatko a schovávala sa za moju sukňu.

„Amai, bež za Fredom, a spolu sa vráťte do penziónu, dobre?“ so strojeným úsmevom som jej nariadila a zamierila k najmenej zaneprázdnenému “špeciálovi“, ako sme ich zvykli volať na akadémií. Po povinnej prednáške ma pustil k slovu.

„Dokážem pomôcť, dočerta! Len mi povedzte koľko je to otvorené! A dostal sa niekto skrz?“ skríkla som a v duchu som sa uškrnula. Mávol rukou keď si všimol, že čo-to poznám.

„Nech si kto si, rob si čo chceš, nestíhajú nám poslať pomoc, ale ak sa sem čoskoro nedostanú tak to neudržíme.... Otvorilo sa to ani nie pred piatimi minútami.“ Vysypal a nahradil kolegu, čo odpadol. Ja som sa postavila na miesto asi dvadsaťročného špeciála, ktorý sa vedľa mňa zvíjal v kŕčoch. Nováčikovia, pomyslela som si. Postup poznám naspamäť, no i tak zatváranie Priesmyku je zložité...

Šepot známych hlasov ma pomaly zobúdzal a v hlave sa mi rozzvonilo. Opatrne som otvorila oči a počkala, kým si zvyknem na prudké svetlo. Miestnosť mi bola povedomá, no i tak som si ju nevedela zaradiť. Pomaly som sa zdvihla z postele a prešla pár krokov. Podlomili sa mi kolená a musela som sa zachytiť o stenu, no pokračovala som. Teraz rozhodne nie je čas ležať v posteli. Po vykročení z miestnosti ma uvítala facka.

„Čo si o sebe myslíš?!“ rozhorčene na mňa skríkol Cassaerio. „Ten Priesmyk bol miniatúrny! Nebolo ťa treba! Poslali tam nováčikov z Akadémie, aby ich trochu vydesili, naokolo boli všade skrytý lektori!“ jeho hlas sa pomaly ukľudňoval. Rozhodla som sa, že ho radšej prerušovať nebudem, no očividne to nebolo múdre. „Napadlo ťa, čo všetko sa ti mohlo stať?! Asi nie...“ zúfalo klesol na podlahu.

„Cass...?“ opatrne som začala, „Čo vy ...“

„Priesmyk bol vyvolaný menším zemetrasením, ktoré ťuklo do Tunelu.“ Až teraz mi došlo, že kebyže je to niečo vážnejšie je tam i Cass. Mala som chuť si streliť facku.

„Prepáč, ja... chcela som sa zapojiť. Zase môcť použiť všetky sily. Neuvedomila som si...“

„Opäť použiť sily? Stále ich máš zapečatené! Hlavne ma už takto nedes, dobre? Stačí, že Roic je na tom...“ zasekol sa, „ešte sa neprebral. Ešte i ty mi pridávaš vrásky.“ Štipol ma do rebier a konečne sa usmial.

„Jasné, jasné, sľubujem, že nabudúce, keď budem niečo podobné skúšať dám ti skôr vedieť, ok?“ konečne som sa i ja zmohla na vtipnejší tón, „Zbehnem sa ešte pozrieť za Roicom a pôjdem už, nech ma tu nik nevidí.“ Povzdychla som si. Nech sa deje čokoľvek, stále mám zakázané vkročiť do Centra a i napriek tomu tu som.

„Nie! Vravel som, že Roic stále len nehybne leží. A do toho penziónu tiež nemusíš, poslal som Evelin odkaz, že si v poriadku!“ Vykríkol zrazu.

„Nechápem.“

„Samozrejme, že nie. Tak počúvaj sestrička. I keď tento Priesmyk bol len miniatúrny, že sa ho Akadémia rozhodla použiť, no boli tu i horšie. A nik nevie čo ich spôsobuje,...“ Cass niečo hovoril no ja som sa uzavrela do seba a v hlave som si zhŕňala všetko čo o Priesmykoch viem. Jednoducho povedané, Priesmyk, prechod medzi Tunelom, týmto a dolným svetom, ktorý umožňuje aby sa hocičo dostalo z jedného sveta do druhého. Tunel, povzdychla som si, smutné miesto pre tých, ktorí boli zabití Avadou, najnedokonalejším zaklínadlom. Takže, upozornila som sa, späť k Priesmykom, môže ich spôsobiť len málo vecí. Menšie priesmyky môže byť vyvolané i zemetrasením, no tie väčšie, ktoré už môžu napáchať škodu, sa dajú vyvolať jedine zložitým zaklínadlom, na ktoré by nestačil možnože ani Cass. Nik ešte nevidel dostatočne veľký nekúzelne vyvolaný Priesmyk, skrz ktorý by sa niečo dostalo a nebolo by to na cucky roztrhané!

„Počúvaš ma?“

„Eh, nie.“ Priznala som sa a uľavilo sa mi, keď sa nad tým Cass pousmial.

„Takže, skrátene.“ povzdychol si a so smrteľne vážnym pohľadom mi pozrel do očí, „Sanny, presvedčil som Centrum, že aby si sa tu mohla zdržiavať, kým chytia toho, kto vyvoláva Priesmyky.“

**********

„Kde by mohla byť?!“ pýtal sa rozhnevaným hlasom mladý chalan s hustými, krikľavo červenými vlasmi. Už pár dní panovala v Penzióne, ako to obyvatelia volali, napätá atmosféra. Z nákupov sa pred týždňom vrátili iba Fred a Amai, malé neposedné japonské dievčatko.

„Fred... čo ak ti poviem, že viem na 100%, že je v poriadku, no nemôžem ti povedať, kde je?“ opýtalo sa opatrne jeho spoločníčka, s veľkým dôrazom na slovo nemôžem. Chalan vyštartoval k nej, až sa pohár, ktorý držala v rukách, roztrieštil o podlahu.

„Od koho to vieš? Okamžite vrav!“

„Fred, čo sa deje? Väčšina už spí, nekrič!“ zišlo z poschodia ďalšie dievča v pyžame, s rozospaným výrazom.

„Kde je Savannah?!“

„Myslím, že ju desíš.“ Zapojila sa do rozhovoru už zobudená dievčina.

„Proste to viem, no... musela mu som odprisahať, že to nepoviem.“

„Komu si to odprisahala? Evelin! Prosím ťa, len mi povedz kde je!“ Fred triasol, teraz už úplne vydesenou dievčinou.

„Fred prestaň!“ skríkla Caroline, ktorú bola tiež zobudená hlukom. Podarilo sa jej vyslobodiť Evelin z Fredovho zovretia a strelila mu silný facku, na prebratie.

„Prepáč,... ja...“ začal, no došli mu slová. „Budem u Siriusa.“ Zvrtol sa a odišiel.

„Sirius? Smiem?“

„Jasne, poď sa pozrieť. Opäť majú sviatočnú večeru u Molly a Artura,“ ozval sa hlas spred veľkej žiarivej obrazovky. „Prepáč, mám to radšej vypnúť?“

„Nie, v poriadku. Len ... prišiel som sa porozprávať o Savannah,“ vysypal zo seba. Sirius so slabým hvizdnutím vypol telku.

„Ešte stále sa neobjavila?“

„Nie. A čo je horšie, myslím, že každý okrem mňa vie kde je! Už som tu vyše roku a ona... skoro som kvôli nej zabudol na ten denník, na cestu späť!“

„Kamoško, napi sa. Raz mi to tu namiešal ehm ... kamarát. Pomôže ti to.“ Sirius vstal a doniesol z jednej z mnohých poličiek malý flaktónik, plný akejsi červenej tekutiny. „Mám ešte zopár v zásobe, takže daj koľko chceš.“ Odzátkoval fľašku a po miestnosti sa rozniesla štipľavo-sladká vôňa. Fred si odpil a v tom okamihu sa rozkašľal.

„Fuj! Sakra, čo to je?!“ ešte stále pokašlávajúc, sa podozrievavo pozrel na Siriusa. Ten sa len uškrnul a čierna ofina mu padla do tváre. Pohodil hlavou a hodil do seba obsah ďalšej fľaštičky.

„Bylinky a trocha ruskej vodky dovážanej zdola. Ak toho nevypiješ veľa, prečistí so to rozum,“ uškrnul sa, „ no ak to preženieš, hlava ťa bude bolieť ešte rok.“ Podal Fredovi druhý flaktónik a vyložil si nohy na blízky stolík.

„Daj si, a môžeš začať.“

„Keď som sa sem dostal, nemyslel som na nič iné ako na návrat. Sav sa so mnou bavila, povzbudzovala ma. Dokelu! Pamätáš, keď som začal s tým projektom? Najprv mi to nešlo, no potom som sa rozbehol... Ale,...“ Fred vstal a vybral z presklenej poličky ďalšie pitie.

„Hou, hou, mierni sa, okej?“ upozornil Sirius a len tak-tak zachytil fľašku, ktorá Fredovi vypadla. „Síce som vravel, že si môžeš dať, ale nemyslím, že spiť sa, že sa nespoznáš, tiež nie je riešenie.“ vravel a ukladal fľaštičky naspäť na ich miesto.

„Nebuď suchár. S Georgeom sme každý zvládol celú fľašu ohnivej whisky. Sirius, ja sa tam vrátim, uvidíš! A potom zase budú šialené výmysly, bláznivé večierky a...“ Fred sa zasekol a zmenil tému. „Možnože len šla navštíviť rodinu do inej štvrti. Keď Amai prišla v ten večer sama, nič nepovedala. Vlastne, odvtedy vôbec nič nepovedala. Mal som s nimi ostať. Mal som niečo urobiť. Čokoľvek.“

„Kamoško, asi ťa to prekvapí, no Sav svoju rodinu nemôže vidieť, presne ako ty. Hoci i teraz, keď jej brat je chorý, nemôže ho ísť pozrieť.“ Fred prekvapene zdvihol hlavu a s otázkou v očiach sa pozeral na Siriusa.

„Ale veď... vravela, že sa narodila tu. Takže svoju rodinu môže vidieť, odtiaľto sa predsa nikam ďalej nedá ujsť.“

„Bol by si prekvapený, ale dá. Jej rodina žije v Centre. Sav mi raz rozprávala, že keď bola malá, často chodievala so svojím bratom sem alebo na Zem. A tam spoznala nejakú ženu. Ona si to meno pamätá, ale ja som ho už dávno zabudol. A proste raz na nákupoch stretla tú ženu, tu. Vtedy už vedela, že má deti a milujúceho muža a tak nechápala, ako sa sem, tá Jane – nazvime ju, dostala. Savannah to dosť vzalo a keďže si vybudovala vzťah k Jane rozhodla sa, že ju dostane naspäť na Zem. Podarilo sa, no niečo sa pokazilo. Sav mi nikdy neprezradila, čo. Ale Jane i keď žila jej život bol strašný a Sav bola vyhostená vlastnými rodičmi. Prvé roky strávila v tejto veži až potom si otvorila ten penzión. Keď som ju spoznal dosť mi ťa pripomínala.“ Sirius skončil a Fred naňho hľadel s ústami otvorenými v úžase. Ešte chvíľu len mlčky sedeli, keď sa Fred opäť ozval.

„Jej brat je chorý?“

Sirius bol prekvapený, no aj tak okamžite odpovedal: „Áno, niekedy okolo tvojho prvého úspechu keď si pre Sav vyrobil tú žabku, zabudol si? I tebe to myslím, že vravela, jej brat prišiel o svoju moc.“ uškrnul sa, „Myslel som, že sa spýtaš skôr niečo o živote “Jane“, ako dôvod prečo bol jej život taký zlý, alebo čo sa asi mohlo pokaziť.“

„Sirius,“ povedal Fred rozhodnutým hlasom a vstal. „Idem do centra. Už som to raz skúšal, viem čo musím urobiť.“ Nepočkal ani na Siriusovu odpoveď a vyšiel z veže. Ten sa však len uškrnul a pre seba si povedal, „Ešte stále mi ťa pripomína. Vy dvaja ešte spôsobíte problémov.“

Fred svižne kráčal hrboľatou cestou a v hlave rozmýšľal, čo bude robiť keď sa dostane dnu. V tej chvíli ho napadlo – denník! Musefan sa predsa dostal dnu! Stránky naučené naspamäť sa mu vynorili v hlave temer bez problémov. Vedel kadiaľ ísť.... až na Jimmyho. Keď Fred prišiel až tesne pred bránu a pohľadom hľadal obrovského strážcu.

„Preboha. Zase ty?“ ozval sa hromový hlas.

„Aj ja ťa rád vidím,“ odpovedal Fred sarkasticky, „idem za Savannah. Pusť ma dnu.“ Jim pozdvihol obočie a prekvapene sa zadíval na odvážlivca. Povzdychol si a so zadunením si sadol do tureckého sedu, pred bránu.

„Nie.“

„Jimmy, povedz, záleží ti na Sav? Myslím, že viem ako pomôcť jej bratovi. Takže ma dostaň dnu!“ no obrí strážca sa ani nepohol. Fred trochu strácal istotu, no poddať sa nechcel. „Počúvaj ma! Je to možno... nie, je to otázka života a smrti.“

____________________________________________________________

Ja viem, strasne so mnou, ze som tak dlho nepridala ziadnu kapitolku,,... no mam i nejake vyhovorky! :D heh,.. hlavne skola.

ale, pozitivum je, ze som uz dopisala i poslednu kapitolku,... takze, gratulujem si! hehe,...

opat dakujem uzasnej testralke za beta-read! :D

dufam, ze sa kapitolka pacila :D i ked je ta druha cast pisana akoby z pohladu Freda,... no, ak si potom vsimnete i u nasledujucej kapitolke tie nadpisi k tomu tak nahravaju :D no, moznoze uz prezradzam privela :D

[ » na začiatok « ]