Kapitola:
Pridaná: 28.4.2009, 21:25:16
Čítaná: 3135×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Antares, Remus Lupin, Lily Evans, James Potter, Sirius Black, Peter Pettigrew
Stručný dej: m

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Predslov 2 » Neoblomní 3 » Stret 4 » Výsluch 5 » Sledovačka 6 » Remus v tom má jasno 7 » Šach mat

Sirius s Remusom prišli k Antares o piatej ráno, keď ešte tvrdo spala. Urobili jej raňajky (Sirius sa blysol, keď zašiel do obchodu, keďže všetky vajcia boli staré minimálne mesiac a pečivo bolo perfektnou zbraňou) a čakali.

Zobudila sa a zišla dolu neučesaná, neumytá, neoblečená (teda, samozrejme v pyžame). Keď vošla do kuchyne, nadskočila desať centi nad podlahu a zalapala po dychu, keď ich uvidela sedieť za stolom s taniermi pred sebou.

„Zas mi varíte?!“ vydýchla naštvane. „Skoro som dostala infarkt!“

„Sorry,“ odvetil Sirius.

„Na čo ste tu obaja? Nemal prísť len jeden?“

„Remus mi prišiel pomôcť udržať ťa na uzde, keby si sa snažila protestovať. Vlastne, len prišiel, aby sa ujistil, že ma nezabiješ, keď ti niečo zakážem.“

Antares naštvane preletela po nich pohľadom.

„Čo mi chceš zakázať?“ pripadalo jej zbytočné hádať sa o tom, že to malo byť naopak, že to Remus mal s ňou zostať. Aj tak raz Siriusa zabije, určite jej to nikto nebude zazlievať.

„Len také maličkosti ako že nebudeš vychádzať z domu bezo mňa a ani v dome nebudeš sama...“

„...a nebudem ani spať sama? Brzdi, Sirius! Budem si robiť čo chcem!“

„Tak to si vyhoď z hlavy, maličká, tie časy sa skončili. Či sa ti to bude páčiť alebo nie, teraz si v mojich rukách,“ skoro sa usmial, no ovládol sa.

„Ehm, ja som ešte tu,“ ozval sa Remus. Sirius na neho pozrel naštvane, Antares ospravedlňujúco a oddane ako pes. „Ale hneď odchádzam!“ dodal a rýchlo vyšiel z izby. Antares otvorila ústa, aby ho zadržala, no to už sa zatvorili vchodové dvere a Sirius mal spečatený úspech.

„Tak, Antares, ako som už vravel, máš dosť veľkú šancu, že sa zblázniš, pretože ja s tebou Budem deň, noc, budem s tebou všade, aj na záchode ti budem strážiť dvere, a keďže ťa poznám, začarujem všetky okná, takže ujsť sa ti nepodarí.“

„Ty...!“ rozbehla sa k nemu a chcela mu jednu vraziť, no on ju skúseným pohybom zneškodnil, a to tak, že ju celú obmotal rukami a pritlačil jej paže k telu. Ocitla sa mu chrbtom.

„Pusti ma, Black!“ rozkričala sa. „Okamžite ma pusti! Ak ma...“

„Ak ma nepustíš, zabijem ťa!“ napodobnil jej krik. „Ale Antares, hádam ma teraz nezabiješ, hneď v prvý deň, čo ťa strážim?“

Pustil ju.

„Poď sa najesť,“ zasmial sa a odsunul jej stoličku.

„Nie som hladná,“ zaťala sa.

„Ja sa ťa nepýtam, či si hladná. Mám ťa strážiť, takže budem strážiť všetko na tebe, tvoja životospráva je prednostne dôležitá. A vieš prečo?“ naduto pokrútila hlavou. „Pretože sa nechcem pozerať na anorektičku, múmiu ani nič podobné. Chcem vidieť toto telo... a hlavne ak bude tak krásne opyžamkované,“ zasmial sa.

„Ale teraz ťa upozorňujem ja! Ak budeš mať tieto narážky, zle dopadneš!“

„A čo mi urobíš,“ zazubil sa.

„Za každú narážku týkajúcu sa mojej osoby v akomkoľvek sexuálnom zmysle ti fyzicky ublížim! Uvidíme, kto sa skôr zblázni!“

„No, a to som si myslel, že sexuálne narážky sú u teba v núdzi. Myslím, že som sa nemýli. Musí byť ťažké tak dlho nemať hračku pre dievča, ktoré sa hralo každú chvíľu. Chlapci sa minuli? Muži na teba tak neletia? Boja sa ťa?“

„Ty beštia,“ zašepkala. „Dobre vieš, že by som mohla mať hocikoho, na koho ukážem prstom!“ vyletela na neho. „Iba ťa štve, že teba jediného NECHCEM! To ťa žerie, ty hnusný, svinský, podlizácky, nafúkaný frajer!“

Sirius sa rozosmial na celé kolo.

„Zlatko, ale ty ma CHCEŠ! Chceš ma, pretože inak by si takto nevyvádzala! Lebo keby si ma nechcela, bolo by ti všetko ukradnuté, ani by si sa na mňa nepozrela, no ty sa neustále snažíš ma o niečom presvedčiť, o niečom, čo vieš, že ani nie je pravda!“

„Sviňa jedna, si mi odporný, čo to nechápeš?“ od zúfalstva a hnevu sa skoro rozplakala. „Si tak strašne pokrytecký ako nikto na svete. Nafúkaný idiot.“

„Aký zrazu pokojný tón. Začnem sa báť.“

„Boj sa, lebo ťa prevalcujem. So mnou si nebudeš zahrávať, milý Sirius.

„Už sa trasiem.“

Zaškúlila na neho a vybehla z izby. Sirius si sadol a pokojne sa pustil do jedla. Ešte uvidí, tá malá koketa, čo si môže dovoľovať. Poľovačka nezačína, nekončí, ona pokračuje. A Sirius stále mal nádej, že ju dostane, nech ho to bude stáť čokoľvek.

[ » na začiatok « ]