Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Détester, Leanné, Damon
Stručný dej: Prológ k nikdy nevzniknutej poviedke, o dievčati, na ktorom sa odrazila nepriazeň vlastnej matky.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma
Rozmýšľali ste niekedy nad svojim narodením? Nie, nemyslím splodením ale narodením. Čo bolo predtým a také veci. Niektorý ľudia ,s citom pre názory, tvrdia, že deti si ako malé dušičky vyberajú svojich rodičov. A to mi práve vŕta hlavou. Prečo som si vybrala svojich rodičov? Prečo? Matka ma nenávidí, lebo nie som syn a môj otec.. aspoň ten trochu.
Nikto si teda na to svoje narodenie nespomína a ja nie som samozrejme žiadnou výnimkou. Mne ten príbeh o mojom srdcervúcom narodení rozprával človek, ktorého som nepoznala, dokým mi nepovedal, že tento osud mi bol proste predurčený.
Dážď bil agresívne na rímsu viktoriánskeho okna. Bola krutá búrka, ktorá brala do seba stromy a ich plody. Za svetlým oknom sa dialo niečo, čo sa deje pár krát za život každej žene tej doby. Rodila. Áno, rodila ma. Utápala sa v mukách a mala som pocit, ako keby umierala. Ach, kiežby. Bolo počuť môj plač, ktorý sa rozprestieral všade naokolo. Kebyže to niesom ja, priviniem si seba k telu.
„Kde je to dieťa?“ spýtala sa moja matka vyčerpane.
„Práve ju odniesli do kúpeľne. Chcete ju k sebe?“ odpovedala jej Casandra a podložila maminu hlavu bielym vankúšom, ktorý bol vyplnený perím.
„Povedzte mi.. dali ste chlapčekovi meno?“ usmiala sa žena spod sĺz bolesti.
„Nieje to chlapec, pani moja. Je to.. dievča,“ povedala Casandra opatrne, ako keby to bol hriech. Mojej mame sa nad hlavou objavili mraky. No čo, bolo jej treba trošku znížiť jej naivitu voči veciam. Lebo ona si vždy myslela, že čo bude chcieť ona, tak to tak bude. Alebo to dostane.
„Dievča?! Akože dievča?!“
„Je to dievča... ak ste si želali chlapčeka, je mi ľúto. Zapisovateľka sa pýta, aké ma uviesť meno pre dieťa,“
Mojej mame vtedy asi pretiekli nervy, nadýchla sa a z plného hrdla začala kričať.
„Déterster! Jej meno bude Déterster Broqeugarde!! Détester, ak ma tvoja duša počuje, nenávidím ťa!“ kričala a plakala. Nakoniec sa zrútila. Viete čo znamená meno Détester? Nenávidieť. Už od narodenia mi bolo jasné, že ma moja matka nenávidí. To sa proste nedalo na nej nevidieť.
A takto som sa narodila. Počuli ste aj jej myšlienky? Videli ste, ako som sa narodila? Mysleli ste si predtým, že si vymýšľam, aby ste ma ľutovali? Ľutovať ma netreba. Hlupáci.
Ako malé dievčatko bol môj život ťažký. Mala som síce otca, ktorý bol oveľa lepší ako moja matka ale nebola som spokojná. Celý som život som bola pod dohľadom pestúnok, u ktorých som občas dostala zopár faciek. Moje sťažnosti ani moje záujmy proste vtedy nikoho nezaujímali. A teraz priatelia, ak dovolíte, sa presunieme do doby, keď som bola na rázcestí medzi tým, ako môžem zmýšľať. Či začať plakať alebo pľuť matke do tváre.
Bola som dieťaťom mojej matky a otca, Leanné a Damona Broquegarde. No, ak porovnávam chúťky mojej matky, tak o Damonovi môžem aj trochu pochybovať .Môj celkový duševný odraz sa zachoval na jednom obhorenom pergamene, ktorý je uložený na dne čarovnej skrinky, ktorá sa otvára len tomu, komu povolím. Máte jedinečnú možnosť nahliadnuť dovnútra.
Malé dievčatko sedelo na záhradnej hojdačke a pohmkávalo si jemnú melódiu. Vyzeralo neprirodzene čisto. Bolo oblečené v bielych šatôčkach a jej orieškové vlásky krásne lietali vo vetre i pri jemnom závane vetra. Bola celá biela ako sneh a mala obuté biele baleríny, na ktorých bola ozdobná mašlička. Jej anjelsky vzhľad dotvárali jej oči, ktoré boli farby neba.
„Déterster! Domov!“ zavolala je matka Leanné.
Dievčatko pomaly odišlo tam, odkiaľ sa ozýval jej hlas.
„Pozri sa na seba! Ako to vyzeráš?!“ povedala Leanné a dobre, že ju neťahala za vlasy.
Nikto nevedel, prečo jej to povedala, keď vyzerala, ako keby práve vyšla z čistého jazierka umytá a čistučká ako najčistejší porcelán.
„No pozri sa na seba!“ skríkla do nej znovu a ťahala ju k studni za dvor. Tam ju vyzliekla a obliala ju vedrom studenej vody. Dievčatko ani okom nemihlo ale do očí sa jej tisli slzy.
Objavil sa tam vysoký muž v cestovnom kabáte a v čiernom kožovitom klobúku. V ústach držal cigaru.
„Čo s ňou robíš?! Veď sa pozri! Prečo ju mlátiš?! Prečo ju každý deň a každú minútu umývaš, ako keby stále padala do blata?!“ kričal na Leanné muž. Damon v plnej kráse.
„Je to len špina! Je v nej hlboko ukrytá a musí sa zničiť!“
Áno, doteraz ma to bolí. Bolí ma to, že ku mne nemala žiadny cit. A bolí to tak , ako si nikto nemôže predstaviť.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...