Kapitola:
Pridaná: 21.3.2009, 17:35:05
Čítaná: 4901×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Sirius Black, Lilly Potter, James Potter
Stručný dej: Sirius prepadol oblúkom smrti. Čo sa s ním stalo potom? Čítajte túto poviedku a určite sa to dozviete.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Koniec začiatkom 2 » Znovuzrodenie 3 » Skúška odvahy 4 » Prekvapená dvojica 5 » Odhalený 6 » Záchrana Ginny 7 » Neplnoletý smrťožrút 8 » Potrestaný Draco 9 » Narcissina pomsta 10 » Slizolinov medailón 11 » Únos 12 » Nikto nie je nepremožiteľný

No, takže po veľmi, veľmi dlhom čase ste sa dočkali pokračovania tejto prachom zapadnutej poviedky. Prajem príjemné čítanie.

Narcissa iba bezradne stála na mieste, keď sa na schodisku ozvali kroky, o chvíľu sa rozsvietilo svetlo a do izby vošiel Lupin.

„Čo sa...“ začal, no vzápätí si uvedomil, že Sirius tu nie je a na mieste, kde ešte pred pár sekundami ležal, bola iba prikrývka a neviditeľný plášť. Bleskovo vytiahol prútik pripravený na obranu. Narcissa naňho len smutne pozrela.

„Je preč. Bellatrix sem prišla a premiestnila sa s ním. Nemohla som nič urobiť, nemala som ani prútik,“ povedala tichým hlasom. Lupin sa na ňu pozrel, akoby jej neveril, no potom odložil prútik a podišiel ku pohovke. Pozorne po nej prešiel pohľadom a potom opäť otočil tvár.

„Už sa to raz stalo. Vtedy sme však mali Siriusa a ten zachránil Harryho priateľov. A...“

Vtedy však zmĺkol. Pohľad mu prešiel na neviditeľný plášť, ktorý Bellatrix nestihla uchmatnúť. Pomaly ho zodvihol a pozorne si ho prezrel. Zbytočne odfúkol z neho maličkú smietku a potom povedal:

„Tento plášť by nám pomohol zachrániť ho. Sirius ho využíval na záchrany. Lenže neviem, či je taký zázračný, keď ho má niekto iný ako on.“

Bezmocne ešte raz pozrel na plášť, ktorý zostal voľne visieť v jeho zovretí.

V malej, tmavej a špinavej miestnosti, v ktorej na prvý pohľad okrem starodávne vyzerajúcej skrine nebolo nič, sa čosi pohlo. Osoba sa pomaly zodvihla, no takmer znovu spadla na zem, ale stihla sa oprieť o stenu, z ktorej už dávno opadala omietka. V tom dopadol na tvár osoby lúč svetla, ktorý sa do miestnosti dostal len vďaka malému, zamrežovanému okienku. Sirius, ktorému patrila osvetlená tvár, sa začal obzerať. Matne si spomínal na udalosti, ktoré predchádzali jeho únosu. Keď sa uistil, že miestnosti okrem skrine nič nie je, jedným krokom prikročil k nej a pokúsil sa ju otvoriť, no jej dvere boli pravdepodobne zapečatené nejakým kúzlom, keďže nimi ani nepohol. Odrazu sa však otvorili dvere, ktoré si Sirius pri prezeraní izby ani nevšimol, keďže vďaka špine priam splývali so stenou, a v nich sa zjavil človek, ktorého z duše nenávidel - Bellatrix. Tá, zjavne prekvapená tým, že sa väzeň už prebral, rýchlo vybrala svoj prútik a namierila ho na Siriusovu hruď.

„Ale, ale, bratranček sa už prebral,“ detským hlasom rapotala Bellatrix a malými krokmi sa k nemu približovala, pričom prútik nezohla ani o milimeter. „Raz som mala to potešenie zabiť ťa a rada si to zopakujem,“ ďalej hovorila a z jej tónu sa dalo vyčítať, s akým potešením spraví to, na čo sa chystala. Sirius ani len nedúfal, že má pri sebe prútik, keďže ten si večer pred spaním dával ku gauču. Vtedy mu prišla na um bláznivá myšlienka. No teraz bol každý nápad dobrý a tak neváhal a bleskovo sa hodil na Bellatrix, akoby ju chcel surovo zhodiť na zem a zmlátiť. Z jej prekvapeného výrazu okamžite vyčítal, že mu tento plán vyšiel. Celou svojou váhou sa na ňu zvalil, prútik jej vytrhol zo zovretia, ktoré hneď uvoľnila. Okamžite sa z nej zodvihol a namieril na ňu prútik. Nestačil však ani začať zaklínadlo, ktoré plánoval a ktorým by pripravil Bellatrix bezbolestne a rýchlo o život, pretože ostatný smrťožrúti boli pravdepodobne nablízku a asi poltucet z nich sa okamžite vrhol do miestnosti. Sirius však rýchlo zareagoval a rýchlo sa hodil na zem, takže ho asi dva zelené svetlá len o chlp minuli. Rýchlo preto švihol prútik, čím vystihol moment prekvapenia a zneškodnil jedného zo smrťožrútov. Jeho telo okamžite použil ako štít proti ďalšiemu návalu zaklínadiel. Zdeformované telo smrťozřúta okamžite dopadlo na zem a v tom už na Siriusa leteli ďalšie zaklínadlá. Ten zúfalo pričaroval pred seba skriňu, ktorú sa pred pár sekundami pokúšal otvoriť, aby zistil, či sa v nej nenachádza niečo, čo by mu pomohlo. To však bola chyba. Zaklínadlá totiž rozbili skriňu na niekoľko menších i väčších kusov a práve jeden z nich vyletel smerom k Siriusovi a vyrazil mu ukradnutý prútik z ruky.

„Takže ten plášť nám bude vlastne nanič. Do riti!“ nahnevane skríkol Harry, pričom pani Weasleyová sa po jeho poslednom slove zamračila tak, aby si to všimol. Za tých pár minút už členovia rádu vyskúšali všetky možné kúzla či čarovné prostriedky, ktorými by mohli plášť nejako oživiť alebo ho donútiť, aby im nejako naznačil miesto, kde sa Sirius nachádza. Snape dokonca doniesol niekoľko elixírov, ktoré liali na plášť, no ten jednoducho všetko tekutinu akoby vpil do seba a aj napriek tomu zostal suchý ako predtým.

„To nemá cenu,“ vyhlásil Lupin. „Možno bol ten plášť naozaj začarovaný tak, aby sa v rukách niekoho iného ako Siriusa správal ako obyčajný cestovateľský plášť. Možno by sme len mali počkať a zistiť, čo sa bude diať.“

„Nemôžeme čakať! Niekde tam vonku sú smrťožrúti a väznia Siriusa, možno ho mučia alebo sa ho práve pokúšajú...“ nedokončil vetu Harry a zhlboka sa nadýchol. Ostatní sa len ďalej pozerali do prázdna. Všetci vedeli, že to má pravdu, že smrťožrúti sa so Siriusom nebudú maznať, že prinajlepšom ho budú chcieť vymeniť za Voldemortov prútik, prinajhoršom sa ho chcú len zabiť a tu bola len jediná možnosť, ktorú si však nechcel nikto pripustiť.

„ Nedá sa nič robiť, len čakať. Poďte... poďte si ľahnúť. Siriusovi predsa nepomôžeme tak, že tu budeme všetci unavení vysedávať a čakať, kým sa nestane niečo nezvyčajné,“ vyhlásila po minúte ticha pani Weasleyová a ostatní, aj keď bez nadšenia sa postupne pobrali von z miestnosti, v ktorej spal Sirius. Lupin, ktorý vychádzal z miestnosti posledný, položil Siriusov neviditeľný plášť späť na gauč a tiež sa pobral spať, pričom ešte zhasol svetlo v izbe. V momente, keď sa za ním zavreli dvere, sa tmavá ničota v izbe akoby rozčerila, no po pár stotinách sekundy sa všetko na prvý pohľad vrátilo do poriadku. Ale len na prvý pohľad.

„Black,“ zavrčal jeden zo smrťožrútov, ktorého Sirius ešte v živote nevidel a nepoznal ani jeho hlas. „Narobil si nám toľko problémov Black. Ale nikto nie je nepremožiteľný, Black. Vieš, čo ťa teraz čaká, Black? Smrť!“ drsným hlasom hovoril, pričom vždy zdôraznil slovo Black. Siriusovi pri každom vyslovení jeho vlastného priezviska naskakovali na chrbte zimomriavky, no nezmocnil sa ho strach, ako niekoho, kto sa smrti bojí, kto ani len netuší, čo sa stane, keď zomrie. Jednoducho bol na to pripravený, vedel, čo sa stane v momente, ako do jeho tela narazí ten zničujúci zelený prúd svetla, ktorého silu zatiaľ nikto neprežil. Nikto, okrem jeho krstného syna. Všetci smrťožrúti naňho naraz namierili prútiky, no on stál napriek tomu vzpriamene a pokojne, pokojne čakal na ortieľ, ktorého sa už raz dočkal. Smrťožrút, ktorý naňho prehovoril pred pár sekundami, k nemu pristúpil a namieril Siriusovi prútik priamo na hruď.

„Rozlúč sa so životom, Black!“ rozkázal mu a pomaly vykrivil pery do hlúpeho úškľabku. Sirius mal chuť hodiť sa naňho a vyriešiť tento spor muklovským spôsobom, ale na čo by to bolo? Smrťožrútovi by spôsobil len krátkodobú bolesť a možno ani to nie, keďže keby sa pohol, bleskovo by naňho letelo päť či šesť smrtiacich zaklínadiel. Preto len zostal pokojne stáť, pričom sa neustále pozeral na tvár smrťožrúta, ktorého ústa sa pomaly otvorili a z nich vyšli dve slová - Avada Kedavra!

P.S. - Ja tieto poviedky nepíšem pre trápnych idiotov, ktorý len tak zo srandy dávajú poviedkam 1 hviezdičku. Tak nech sa nabudúce ten dotyčný uvedomí, ako sa tým strápňuje.

[ » na začiatok « ]