Poviedka:
Pridaná: 15.3.2009, 20:17:58
Čítaná: 2826×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Alison, Remus
Stručný dej: Remus sa vyhýba Alison, pretože si myslí, že pre ňu nie je vhodný...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Taaaakže, čo ja viem, ako to nazvem? Je to for Emka, lebo ju už o pár rokov uvidím.

Vyšla som z hradu, pridŕžajúc si pridlhý habit, a rozbehla som sa cez zamrznuté záhony, ktoré predtým, ako ich pošliapali testraly vyzerali celkom k svetu. Mohla som len dúfať, že kamarátku nájdem niekde v kríkoch alebo na lavičke. Obehla som niekoľko fontán, ktoré vyčaroval Dumbledore len pre túto príležitosť a našla som ju v tieni jedného kríka.

Mladé, hlasno vzlykajúce, plavovlasé dievča, krčiace sa na studenej zemi, objímajúce si kolená. Vyzerala ako kôpka nešťastia. Kvokla som si k nej a objala ju ramenom.

„Al,“ oslovila som ju ticho. „no tak, prosím ťa. Prechladneš. Poď späť do hradu.“

No ona len pokrútila hlavou a ďalej vzlykala.

„O chvíľu budeš mať celý habit mokrý, chceš, aby ťa takto niekto uvidel?“

„Je mi to jedno!“ odvetila. Mala ťažkosti prehovoriť, nemohla dýchať a pila si vlastné slzy.

„Al, musíš to prekonať. Predsa sa nezložíš kvôli nejakému idiotovi!“

„On nie je idiot! Ja som krava! Blbá, naivná krava!“ smrkala. „Čo som si vôbec myslela? Mal úplné právo...“

„Zachoval sa odporne, Al, za to ty nemôžeš. Len kvôli nemu si toho toľko urobila...“

„Čo som kvôli nemu urobila? Jedine že som nešla s nikým iným.“

„Áno, ísť sama na ples je absolútne normálne. Pozývali ťa aspoň osemnásti chlapci!“

„Devätnásti, kým neprišla Brucova priateľka, aj on ma pozval. Dnes.“

„Aký Bruce?“

„Sprengsteen.“

„Och, prosím ťa, ten nech si len spievka zamilované ódy a tebe dá pokoj. Je to truľo.“

„Ale má úplnú pravdu! Povedal, že... som len naivka čakajúca záchranu, ktorá má jeho podobu!“

„Debil,“ odvetila som.

„Mala by som vraj prestaň snívať...“

„Zlatko, jediné, čo musíš teraz urobiť, je ísť do sály a začať sa baviť! Zatancuješ si aspoň s troma chlapcami a ukážeš mu, že je ti ukradnutý!“

„Nie. Pôjdem s tebou, ale do sály sa nevrátim. Som unavená.“

„Dobre, len sa postav, lebo ešte nachladneš. Zem je studená.“

„Akoby som mala prečo zdravie v tejto oblasti využiť,“ zamrmlala, keď vstávala. Pozrela som sa jej do tváre. Bola červená, oči mala opuchnuté, celá mokrá. Vytiahla som prútik a vyčarovala som jej vreckovku.

„Ešteže sa nelíčiš. Vyzerala by si ako medúza.“

„A teraz snáď vyzerám ako?“ spýtala sa, utierajúc si oči.

„Že potrebuješ vodu.“

Zavidla som ju k jednej z fontánok, aby si umyla tvár. Hneď vyzerala lepšie. Uplakané oči síce stále nemali svoj zvyčajný sivý odtieň, ale zdalo sa, že v nich bol kúsok z ich zvyčajného lesku. Usmiala som sa na ňu a viedla som ju s ramenom prehodeným cez jej plece do hradu.

Vo Vstupnej hale som zazrela svojho priateľa a partnera na plese, Adriana. Pozrel na mňa spýtavo, no ja som pokrútila hlavou. Prikývol a vošiel do sály.

Pri schodoch stál problém večera. Jednou rukou sa opieral o zábradlie, druhú mal zakvačenú v čiernych vlasoch a tmavohnedý pohľad upieral do zeme. Keď sme okolo neho prechádzali, zatienila som Alison výhľad. Pozrel na nás, no venovala som mu len nahnevaný pohľad a rýchlo som viedla Al preč. Ona však pri náhlom zmene tempa pozrela za seba, a keď ho uvidela, hneď šľahla pohľadom pred seba, za čo som ju obdivovala.

Vyšli sme do klubovne a odtiaľ do našich spální. Zdieľalo nás ju päť báb - Lily Evansová, Alice Edgeberová, Rita Skeeterová, ja, Emma Rosová a Al - Alison Leetersová. Alison sa hneď zvalila do svojej postele a začala si vyzliekať biely habit. Odhodila ho do kúta a vytiahla si pyžamo.

„Zostanem tu s tebou?“ spýtala som sa a dúfala som, že povie nie.

„Nie, choď sa zabaviť, Andy ťa už určite čaká... ty ešte máš niekoho, kto ťa má rád.“

„Ale no tak, neber si to tak. Je to idiot.“

„Jasne,“ pokúsila sa usmiať, no nevyšlo jej to.

„A tak som... počúvaš ma vôbec?“

„Ha? Hey, jasne.“

„Si nejaký nesvoj... nejdeme sa prejsť...“ zaklipkala som očami. Nech si len nemyslí, že kvôli nemu budem teraz len sedieť na zadku! Pozval ma, tak nech sa o mňa teda postará!

„Eh... vieš čo, musím ísť,“

A už ho nebolo. Naduto som si prekrížila ruky na prsiach a sledovala dianie v miestnosti. Ku mne si sadol Sirius. Jeho partnerka sa niekam vyparila a zrejme si hľadal novú obeť.

„Nešla by si von, Rita?“ spýtal sa a ja som pocítila prudký nával radosti.

„No to by záležalo od toho, na čo.“

Alison vyzerala ako zdochnuté kura. Naradovala som sa, lebo mi vyfúkla chalana, ktorý nebol najhorší a pozval ma. Lenže rozhodovať sa medzi takými krásavcami akí ma zvali, to nebolo ľahké...

„Čaaaau, Al, počuj, si nič nezmeškala...“ začala som jej referovať. „Fakt, ako nemusíš sa ani trápiť kvôli tomu, že s tebou nebol, je to úplný debil, celý čas bol ako na pohrebe a potom niekam odbehol...“

Vtom sa dvere otvorili opäť a vošli Lily a Emma. Lily vyzerala rozcuchane a akoby prišla z iného sveta a Emma stále do nej šťuchala.

„Veď dobre, dobre!“ odvetila nakoniec, keď sa zvalila do postele a Emma vedľa nej. „Stretla som Jamesa.“

Posadila sa a keď videla naše tváre, dodala: „Nebojte sa, nepobili sme sa.“

„Tak prečo tak vyzeráš?“ spýtala sa Emma.

„No... vlastne som... no...“

„Len mi nepovedz, že... že ťa...“

„Ani to nedopovedz. Vlastne by si nemala pravdu v ničom, čo by si povedala, on nič neurobil. To ja... ale musela som!“

„Tak už nás nenapínaj!“ zvolala som.

„No dobre! Tak... stál tam, pri schodoch, a vyzeral... božsky! Mal čierny habit, perfektne mu splýval s vlasmi, a tie mal samozrejme tak neposlušné...“ Lily vyzerala, akoby opisovala nejakú svoju hračku. „No a ja som to nevydržala! Oslovila som ho... otočil sa... a...“ červenala sa ako paprika a ja som bola tak nedočkavá... čo to nemôže zrýchliť? „No ja som ho pobozkala!“

Z hrdla mi vyšlo čosi neidentifikovateľné. Emma zhíkla a Alison... sa usmiala. Blbá reakcia.

„No a potom ma... zatiahol niekam... no proste ma niekam zatiahol!“

„Takže ste sa spolu...“

„Nebuď smiešna! Čo som štetka?“

„A aké to bolo?“ pokračovala Emma vo výsluchu.

„No... bolo to... úžasné! Prekrásne! Také... neskutočné!“

Obzrela si nás a zastavila sa pohľadom na Alison. Mierne zbledla a zatvárila sa menej šťastne.

„Em... Al? Videla som...

„Dajte mi s ním už pokoj!“ zvreskla Alison, postavila sa a vybehla z izby.

Vošiel som do klubovne, dúfajúc, že všetci už spia, alebo sa ešte nevrátili. Nechcel som, aby sa ma niekto niečo pýtal, hlavne nie chalani. Vedeli o mne všetko a mne sa nič nechcelo rozoberať.

Lenže zo schodov práve zišla Alison. Aj v pyžame a s vlasmi v cope vyzerala perfektne. Nebola na nej nijaká zmena, bola krásna ako na plese. Keď ma však v polke klubovne uvidela, zvrtla sa a chcela odísť.

„Alison?“ oslovil som ju priškrtene. Bože, čo ma to napadlo?!

Otočila sa a pozrela na mňa. V očiach mala smútok a hnev, no aj niečo, pre čo som ju tak miloval...

„Prepáč,“ povedal som. Výraz nezmenila. „Bolo odo mňa... necitlivé, pozvať Ritu.“

Vieš... keby si Pozval Miss Univers tak by som to asi brala lepšie,“ v hlase jej bolo počuť, že plakala, alebo mala k tomu blízko. Bolo mi to veľmi ľúto.

„Ale Rita?“

„Viem... bol som hlupák. Ale... chceš počuť pravdu?“

Nechci, prosím, nechci ju počuť! Tak veľmi ti ju chcem povedať, že ak teraz povieš áno, všetko ti poviem!“

„Áno.“

„Ja... musel som ju pozvať. Vedel som, že jej bude jedno, s kým pôjde, a... nemohol som pozvať teba. Keby som to bol urobil... zle by to dopadlo.“

„Naozaj? A čo by na tom tak hrozne dopadlo?“

„Musíš pochopiť, že... nemôžem byť... s tebou. Je to nebezpečné pre teba... aj pre mňa.“ Ach, aké len ťažké to bolo vysloviť! Odháňať od seba jedinú osobu, ktorá ma môže mať rada... ale je to len pre jej dobro. Bolo by odo mňa sebecké si ju držať pri sebe... hoci som tak chcel...

„Naozaj? Tak by si si to mal prilepiť na čelo a vystavovať sa! S veľkým nápisom Nebezpečenstvo zlomeného srdca!“ skoro sa rozkričala. Vtedy sa za mnou otvoril priechod.

„Sorry...“ počul som hlas Elice Edgeberovej a o chvíľu som ju videl bežať do spální. Alison sa zvrtla a rozbehla sa za ňou.

Keď som vošla do Veľkej siene, neprekvapilo ma, že už nezostala ani stopa po včerajšom plese. Dumbledore nikde nebol, no nepredpokladala som, že by to bolo kvôli vyčerpanosti, niekedy vyzeral, že vôbec nespí. Skôr mal zas nejakú prácu. Stále niekam odbiehal...

Pri našom stole sedelo len niekoľko ľudí, veď som zámerne prišla až neskôr, aby som sa s ním nemusela stretnúť. Lenže bol tam. Boli tam všetci. Sedeli pri jednom stole a hustili do neho, hlavne teda Sirius a James. Remus len tak sedel a nechal sa postrkovať. Bol krásny. Vlasy mu odrážali všetky slnečné lúče a hrali sa s nimi ako s milencom. Mohla som vymyslieť lepšiu metaforu, ale ta strašne som chcela byť tými lúčmi...

Zvrtla som sa, no za sebou som začula prudký vzdych a následné „dobre!“. Nahovárala som si, že kroky za mnou sú imaginárne, no keď mi nejaká ruka prudko a silno obopäla zápästie, bolo mi jasné, že sa mi to len nezdalo.

Vliekol ma preč zo sály. Bol hrubý, no citlivý zároveň. Celá sieň na nás pozerala a ja som skoro musela bežať, aby som mu stačila.

Strčil ma do pristoru pod zábradlím a ja som sa nemohla ubrániť silnému pocitu, že tu skončili včera v noci aj Lily a James.

„Tak dobre, už mám toho všetkého dosť,“ začal Remus a vyzeral ako nazúrená šelma. Tak mu to pristalo...

„Stále tvrdíš, že nie som nebezpečný. Tak prosím. Poviem ti, čo naozaj som.“

Prudko, hlboko sa nadýchol a snažil sa vysypať to zo seba najlepším spôsobom.

„Som... odpad spoločnosti, nebezpečná beštia, vražedný stroj, všetko, čo si pod tým predstavíš!“

Bože, ako krásne tie slová zneli z jeho úst. Bol na zjedenie... bolo vzrušujúce jeho správanie, jeho slová, jeho hnev... všetko na ňom bolo tak neskutočné!

„Si vlkolak,“ povedala som. To jediné ma napadlo. Stratil reč. Absolútne stratil reč. Pozeral na mňa ako na zjavenie a ja som pocítila prudkú radosť nad tým, že som sa dozvedela, čo mu naozaj je.

Chcela som sa na neho rovno vrhnúť, ale akosi som sa bála, že tento moment bude jediný. Že ma už nikdy nebude chcieť a že si to budem musieť vychutnať...

Pristúpila som k nemu tak blízko, ako sa len dalo, aby som cítila jeho telo na svojom. Mal úžasnú hruď, úžasné ruky, dlane, nohy, vlasy, oči... všetko na ňom bolo prekliato úžasné.

Zodvihla som obe ruka a pohladila som ho po lícach. Hľadel na mňa akoby som bola blázon, no sám akoby sa už bol zbláznil. Nadvihla som sa na špičkách a pobozkala som ho.

Jo a k tomu Springsteenovi... to bol len taký úlet... že si predstavte že Springsteen je čarodejník... :D

[ » na začiatok « ]