Poviedka:
Pridaná: 5.3.2009, 18:43:43
Čítaná: 3699×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter
Stručný dej: Jeden krásne zaľúbený deň...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Hik!

Melody sa pomaly melancholicky vznášala na oblakoch snov.

Hik!

Čo to je? Nemôže niekto umlčať tie zvuky?

Hik!

Prevalila sa na druhý bok a rozlepila oči.

Hik!

Lilly sedela na posteli a rukou si pridŕžala ústa, akoby sa chystala vracať.

Hik!

„Lilly, nevieš čkať potichu?“spýtala sa podráždene Melody.

„Ni-hik-je...“začkala Lilly a druhou rukou si pridržala rebrá, pretože mala pocit, akoby sa jej chceli cez kožu dostať von. Bolestivo jej pripomínali svoju existenciu pri každom začkaní.

Melody niečo zavrčala a vstala, aby naliala vodu do pohára a podala ho priateľke.

„Ďaku-hik-jem...“poďakovala Lilly a hltavo sa pustila do pitia. Keď stiahla pohár na ex s úsmevom ho zaniesla ku umývadlu. „Sorry, že som ťa tým zobudila.“

„Máš sa za čo ospravedlňovať!“povedala Melody, no bolo jasné, že sa nehnevá. „A kde sú ostatné?“

„Museli vypadnúť ešte pred mojim zobudením. Tiež som ich nevidela,“mykla Lilly plecom. „Bianka sa so mnou ani nerozpráva, April je jej horšou polovičkou a Vanesa?“

Melody chápavo prikývla. Vanesa sa nerozprávala s nikým.

Obliekli sa a vyštartovali do Veľkej siene, aby stihli raňajky pred vyučovaním.

Len čo však vyšli na chodbu Lilly sa chytila za spodné rebrá.

Hik!

Melody vybuchla smiechom: „Už zase? Zadrž dych a počítaj do desať!“

Hik!

Lilly si chytila nos a poslušne počítala do desať.

Hik!

„Tak počítaj do dvacať,“zasmiala sa Melody, keď jej čkavka nepopustila. „Alebo sa postav na jednu nohu, nakloň k nej hlavu a urob päť podskokov!“

„Ha- hik -ha-ha- hik –ha!“vylúdila zo seba Lilly zmes čkania a smiechu a opäť zadržala dych. Tentokrát úspešne.

„Ty máš akýsi čkavý deň,“krútila Melody hlavou.

„Už určite končím,“usmiala sa Lilly.

Vošli do Veľkej siene, sadli si na svoje zvyčajné miesta a po prílete rannej sovej pošty sa začali nenútene rozprávať.

„Oco píše, že si kúpil psa,“povedala Melody búchajúc lyžičkou po vločkách s miekom. „Nemám rada psy.“

„Ani ja,“prikývla Lilly. „Smrdia a majú blchy.“

„Ale môžu byť aj milí,“zamiešal sa do rozhovoru Sirius a sadol si vedľa Lilly.

„A jelene máš rada, Evansová?“spýtal sa James a prisadol si z duhej strany.

„Jelene? Čo si pil, Potter?“spýtala sa ho Lilly s výrazom, ako keď sa rozprávate so slabomyseľným človekom. „Alebo vieš čo? Radšej si to nechaj pre seba. Fakt to nepotrebujeme vedieť.“

„Nič som nepil, to vanie od Siriusa,“zaškeril sa James a Sirius nemienil protestovať. „Ale večer si môžem niečo vypiť s tebou.“

„Iste. Zaisti šampanské. Bude sa oslavovať!“potešila sa Lilly.

„Mám to brať ako ,Áno´?“vytešene sa spýtal James zjavne zaskočený súhlasom.

„Jasné! Najpr ty vypiješ ten jed a potom ja to šampanské!“usmernila ho Lilly. „Vravela som o tom jede, alebo som sa zabudla zmie-hik-niť?“

Lilly si pri poslednom slove prikryla ústa servítkou.

„A ty si dnes ešte nič nepila, Evansová?“zapochyboval Sirius, keď sa jej začalo opäť vo veľkom čkať.

„Ja nie som –hik- ožratá!“bránila sa Lilly. „Len sa mi –hik-!“

„Samozrejme, len tak, nevinne,“povedal James.

„Veď to sa stáva, že sa človeku čká aj bez alkoholu,“pritakal Sirius.

Hik! Hik! Hik!

„V podstate je to takmer vždy bez zásahu alkoholu,“pokračoval James sarkastickým tónom.

„Aj trikrát za deň!“doplnila Melody nevinne a pri stole vybuchla bomba smiechu.

Hik! Hik! Hik!

Lilly sa neúspešne snažila naliať si džús, ale pri každom začkaní značnú časť vyliala na stôl.

„Nie, nie, žiadne pitie,“zobral jej James pohár z ruky a všetko čo by sa dalo vypiť, vrátane atramentu, odstránil z jej dosahu. „Ani nezadržiavaj dych!“ doplnil, keď videl jej napuchnuté líca a strčil jej do nich palcami.

„Mám ská-hik-kať?“zatvárila sa Lilly nebezpečne. Bola odhodlaná ovaliť to tanierikom alebo misou plnou páročkov.

„Nie! Budeme hádať! To je vždy najväčšia zábava pri čkaní!“povedal šťastne.

Hik! Hik!

Lilly počkala kým sa jej začká a potom vyhŕkla: „Čo?!“

Hik!

„Povieš meno a napočítaš do päť. Keď sa ti neprestane čkať povieš ďalšie meno a tak ďalej,“ vysvetľovala Melody, ktorej sa táto hra tiež vždy páčila. „A pri kom sa ti prestane čkať, ten na teba myslel.“

„Dobre,“súhlasila Lilly. „Ma-hik-ma.“

Hik!Hik!

„Nič. Skús niekoho z Rokfortu,“pobádal ju Sirius.

„Al-hik-lice.!“vyhŕkla Lilly.

Hik! Hik!

„Skús iné pohlavie!“nenápadne povedal James a poza jej chrbát ukázal na seba.

„Filch-hik-!“uškrnula sa Lilly.

„Niekoho mladšieho.“

„Od ne-hik-ho, alebo odo -hik- mňa?“

„Od neho,“prevrátil James oči.

„Zlo-hik-duch?“

Všetci sa opäť rozosmiali.

Hik-Otec-Hik-Petunia-Hik-Melody-Hik-Tučná pani-Hik-Remus-Hik-Peter-Hik-Vanesa-Hik-Sirius-Hik-McGonagallová...

„Tak už skús aj mňa!“nevydržal to James, keď hrozilo, že to do vyučovania nestihnú.

Hik!

Lilly sa zatvárila znechutene. „Nie-hik!“

„Ale no tak!“hodil na ňu psie, teda posprávnosti- hodil na ňu jelenie oči .

Lilly sa usmiala. „Tak –hik- dobre. Potter!“

Ticho.

Sirius dramaticky odrátaval na prstoch. Pomaly ich skladal do päste.

Päť.

Štyri.

Dával Jamesovi sekundy navyše.

Tri.

Dva.

Jeden.

„Ja som to vedel!“zaškeril sa James a spokojne si prehrabol vlasy.

Lilly sa dynamicky zvrtla a vrazila mu jednu elegante vyzerajúcu. No pleslo to poriadne.

„A to bolo za čo?“spýtal sa Sirius, kým Jamesovi krúžili okolo hlavy zlaté vtáčiky.

„Za to, že na mňa neprestal od rána myslieť a teraz ma bolia všetky rebrá! Za to, že to vedel a nepovedal mi to skôr. Za to, že mi lezie na nervy. Za to, že... že má fat divné nápady!“

Lilly víťazne vstala, vzala si svoje veci a pomalým tanečným krokom plávala k východu.

Naschvál zadržala dych počas Jamesových päť sekúnd, ktorých bolo vlastne pätnásť. A vyšlo to! Tento deň začal tak krásne!

HÍÍK!

Ozvalo sa, keď vychádzala z Veľkej siene.

James sa chytil za rebrá a okamžite vykríkol: „Evansová!“

*****

Ďakujem Amy Blackovej za snahu, aj keď som si to nakoniec beta-raedrovala sama :D

Venujem Penelope, za to, že mi zožrala všetky tyčinky! :( Ale aj tak ju mám rada... :)

[ » na začiatok « ]