Poviedka:
Pridaná: 26.2.2009, 19:55:07
Čítaná: 3427×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter
Stručný dej: Príbeh o Lilly a Jamesovi. Podarí sa konečne Jamesovi dostať Lilly?

Literárna forma: próza
Žáner: songfic

Všetko

Venujem Silvinke, mojej sestričke, lebo ona túto pieseň zbožňuje.

By: Anna Vissi

Z originálu Everything preložila Lilly.

Nie!

Zakázala som rezolútne svojim myšlienkam prúdť ďalej. Myslíte, že to pomohlo? Ani náhodou! Stále mi plynuli pred očami a nedbali na moje výkriky STOP! Voľnomyšlienkárky akési!

Vracala som sa späť do veže. Bol večer a mne bolo jasné, že v klubovni budú rozložení Záškodníci. Vždy ju okupovali, akoby bola len ich. Nechcelo sa mi prechádzať popred ich rozvalené zadky. A najmä popred Pottera. No nedá sa inak. Buď sa prekonám ako každý večer, alebo budem spať na chodbe. Tá druhá možnosť by nebola až tak zlá, keby sa chodbami nezakrádal ten odporný školník. A navše o ňom hovoria, že je to úchylák. Že špehuje baby. Ako vždy, aj v ten večer vyhrala prvá možnosť.

„Sladký deň,“povedala som pred portrétom Tučnej pani a ona ma bez poznámok vpustila dnu.

„Óóó, Evansová, konečne, už som myslel, že ťa dnes neuvidím ako vchádzaš dnu. Vždy sa nesieš ako princezná, prečo dnes nie?“okamžite začal kričať Potter cez celú klubovňu.

Je to imbecil. Kedysi som používala slovo magor, ale to sa mi zdá slabé.

„To je moja vec, imbecil!“zavrčala som, no on bol v monemte pri mne.

Ako som sa ho snažila odstrčiť chytil ma za lakte, a zrejme mi uprene pozrel do očí.

Na sklách jeho okuliarov som sa však odrážala len ja a zase ja. Zvláštny pocit vidieť Potterov ksicht a v jeho okuliaroch moju krásnu tvár.

Počujem moje srdce lámať sa

Ako otvárám dvere

Cítim slzy

Moja tvár horí ako v ohni

Vidím sa v tvojich očiach

A ja viem

Stále milujem

„Zase ideš doliezať, Potter?“zamračila som sa, no z jeho pevného zaovretia som sa nedokázala vymaniť. „Pusť ma si odporný.“

„Prečo ma tak neznášaš?“spýtal sa, no neznelo to skrúšene, alebo smutne. Bola to drzá otázka malého fagana, ktorý nedostal čo chce ani keď sa rozplakal.

„Proste ťa neznášam. Nestačí ti to?“zaškrípala som zubami a srdce mi začalo prudko biť. Vlna krvi sa mi hrnula do hlavy, búchala do slúch a nedovolila mi normálne rozmýšľať. Vedela som len, že klamem. Klamem mu do očí.

So všetkým čo nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

Baby, baby, stále milujem

So všetkým čo nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

Všetko nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

„Tak ma už pusť,“zaznel môj hlas niekde z diaľky a ja som nechápala prečo ho o to žiada. Je to predsa tak úžasný chalan! Nikdy mi nepovedal nič zlé. Nevzdával sa ma, aj keď som k nemu odporná. A som si vedomá, že je to skoro vždy.

Nechcela som, aby ma pustil. Nikdy som to nechcela. Vždy, keď na mňa uprel pohľad, keď sa ma dotkol, alebo aj nasilu ma pritiahol k sebe, vedela som, že ho nechcem stratiť. Že nedokážem bez neho žiť. A predsa som mu vždy ušla. Moja ruka ho bila bez môjho súhlasu a moje pery vraveli opovržlié slová bez toho, aby sa ma pýtali či smú.

Bolí to, keď ma potom pustí. Odíde z miestnosti. Zlomený ako strom po búrke. Aj ja sa tak vždy cítim, ale nedávam to najavo. Tvárim sa ako víťaz, aby som mohla v izbe plakať do vankúša a mlátiť doň, akoby som si tým chcela vynahradiť stratené chvíle s Potterom.

Cítim, že môj život končí

ako zašepkám zbohom

a ja viem

stále milujem

So všetkým čo nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

So všetkým čo nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

Pustil ma. Vždy ma nechá ísť. Neublíži mi, aj keď sa mu chalani za to vysmejú. Robia si z neho žarty. Vraj nech si ma vezme ako chlap. Nech nie je ako padavka. Mohol by to urobiť a predsa...

Vybehla som hore do izby a zabuchla za sebou dvere. Opäť to schytal môj vankúš. Má dlhú životnosť a pevnejšie nervy ako ja.

Nadávala som si. Nenávidela sa. Vlastne to robím stále. Vynadám Potterovi a potom sebe.

Nemôžem bez neho žiť. Potrebujem cítiť jeho dotyky. Chcem aby sa ma dotýkal. Viem, že každá minúta, keď je ďaleko pre mňa nič neznamená.

A predsa mu to nemôžem povedať. Bojím sa...

Nemôžem uveriť, že ťa stále potrebujem

Nemôžem uveriť, že ťa stále chcem

nemôžem uverit, že môj život bez teba nič neznamená

baby, stále milujem

stále milujem

stále milujem

So všetkým čo nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

Všetko nenávidím

Všetko čo robíš

Všetko čoho sa bojím

všetko na tebe

Bojím sa, že ma prestane ľúbiť. Že ja ho prestanem ľúbiť. Že jeho život nebude pre mňa viac nič znamenať. Že môj život nebude pre neho viac nič znamenať.

Bojím sa.

Som zaľúbená do všetkého na tebe!

Táto druhá je len aká zo sranda. Upozorňuje na slash!

Globální oteplování

„No tak, Albus,“povzbudila ho Rokfortská zdravotná sestra. „Som aj psychologička.“

„Ale aj žena,“usmial sa starý pán (a v tej chvíli vyzeral vážne starý). „Klebety fungovali v každom storočí.“

„Akoby sme sa nepoznali pol storočia, Albus,“pokrútila hlavou a prisunula si k nemu stoličku. „Hovor, viem udržať tajomstvo.“

„Aj keď je veľké a mohlo by ma úplne zničiť, Pompy?“spýtal sa a začal ju skúmať jasnomodrými očami.

„Preto ešte silnejšie budem chrániť, čo mi zveríš,“odvetila a Albus začal po dlhšej odmlke rozprávať.

„Keď som bol malý. Moja matka bola mŕtva. Otec vo väzení. Sám som vychovával slabomyseľného brata a chorú sestru. Nemal som čas na zábavky. Ani na to hlavné čo dospievajúci chlapec potrebuje. Nemal som dievča.“

Když jsem ještě býval malej kluk,

kluci já měl sen.

Sníval jsem ho každý, každý všední den.

Jednoho dne v neděli,

když naši za babičkou odjeli.

Pátral jsem v mámině šatníku,

střevíce padly k mému kotníku.

Teplý letní den,

venku samci motýlí, řekl jsem si po chvíli.....

„Potom. Jedného dňa. Nevidel som už dávno inej živej duše okrem súrodencov a pár dobromyslných susedov. A na tej pustatine sa objavil Gerald. Nebudem bližšie menovať, možno sama uhádneš o koho ide. Proste, hneď ako som ho uvidel, vedel som to. Vedel som, že...

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

buď taky GAY...

„Premerlina!“neudržala sa zdravotná sestra a začala si riaditeľa obzerať z každém strany, akoby objavila nový a doposiaľ nepreštudovaný druh zákernej choroby. „A čo potom? Čo na to on a tvoji súrodenci?“

„On so mnou cítil. Povedal som mu to a chápal ma. Po toľkých dňoch samoty som mal konečne priateľa. Priateľa a aj niečo viac.

Dnes už jsem si jistý,

že naše planeta je na oběžné dráze,

TEPLEJ květ, TEPLEJ je i vesmír,

však i Antarktida roztaje již za 6 let.

Slunce svítí každý den,

tak neváhej a pojď se mnou ven.

Podívej TEPLÁ žížala, pes i rostlina,

vždyť fotosyntéza by bez nás nebyla.

Venku samci motýlí tulipány pylují řekněme si po chvíli…

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Buď taky GAY…

TEPLEJ sysel, TEPLÁ vydra, mečoun je GAY taky,

v potoce jsou TEPLÝ ryby,

všude vidím TEPLÝ mraky.

Vyšla z jeho kancelárie a zahrabala sa v nemocničnom krídle. Navonok sa zaoberajúc papiermi a pacientmi, vduchu trpko plačúc.

Dúfala. Prosila ho. Flirtovala. Zvádzala. Hovorila o tom. Pol storočia.

Už vedela prečo bezúspešne čakala na jediného muža ktorého milovala.

Po všetkých tých rokoch jej v hlave hučali len jediné jeho slová...

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Já jsem GAY, jsem GAY, jsem TEPLEJ,

Buď taky GAY...

Ďakujem všetkým, ktorí tietie "songficky" čítajú.

[ » na začiatok « ]