Poviedka:
Pridaná: 30.1.2009, 19:46:17
Čítaná: 4593×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter
Stručný dej: Príbeh z čias, kedy Lilly a James spolu chodia...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Aby ste si nemysleli že som sa zaprela - JE to o Lily a Jamesovi :) Iste už viete, že je to moja naj dvojica a sú úplne úžasní- nevyčerpateľná studnica inšpirácie! Ale aby to nebolo stále o jednom a to, že James nemôže Lilku dostať na rande, dej som posunula do čias keď už spolu chodia a... nechajte sa prekvapiť!

Ďakujem: Amy Blackovej a Penelope Blackovej

Hladnému sa o chlebe sníva...

alebo...

Záhadné Vianočné zmiznutia samčekov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej!

Sirius sa otočil na druhý bok a hlasno zachrápal. Do izby sa nebadane vkrádali slnečné lúče a odkrývali veci porozhadzované na podlahe, prevrátenú stoličku, roztrhané závesy Jamesovej postele i Petra spiaceho na zemi v tom neporiadku, prikrytého len niečiou košeľou zo školskej uniformy.

Remus sa v polospánku prevrátil na chrbát, neuvedomujúc si, že leží na okraji postele a tak tvrdo dopadol na chrbát.

K Siriusovej sivej mozgovej hmote len veľmi ťažko prenila informácia, že niečo poriadne buchlo, takže by sa mal strhnúť zo sna a vyskočiť s vytaseným prútikom. Celá akcia sa v skutočnosti premietla do lenivého nadvihnutia jeho pravého viečka a skonštatovania, že Námesačník je asi riadne pod parou, ktoré zrejme ani nevyslovil nahlas. Nevedel to odhadnúť. Sekundu po tom vlasnte ani nevedel, či si to pomyslel on, alebo niekto iný, vlastne chvíľu zaváhal nad tým kto je to Námesačník.

„Veselé Vianoce,“zahundral Remus a začkalo sa mu. „Teda asi by mali byť Vianoce, nie?“

Remus sa nedočkal žiadnej odpovede a tak aspoň spod seba vytiahol prázdnu fľašu na ktorú tak tvrdo dopadol. „Čo všetko sme to včera vypili?“

Odpoveď opäť nezaznela. Remus to vzdal a za pomoci všetkých končatín sa odpratal do kúpeľne, aby sa dal trochu doporiadku.

„Dobré ráno,“zaznelo z Jamesovej posetele celkom veselo a spoza potrhaných závesov sa vystrčila Lilina strapatá hlava. „To bola noc!“

Vstala z postele v úzlej saténovej nočnej košeli a síce bolo v izbe takto ráno trochu zima zhlboka zazývala a začala si naťahovať chrbát.

„Evansová...“zachrčal Sirius a zazeral na ňu malými nevyspatými očkami. „Okamžite zalez, lebo urobím niečo, čo sa Jamesovi nebude páčiť.“

Lily cez seba prehodila Jamesov plášť a zamračila sa na Siriusa, ktorý zjavne zase zaspal.

„Nebude sa mu to páčiť...“mrmlal si popod noc zo spánku a tvárou mu prebehol nebadateľný snový úsmev. „Ale mne sa to páči... Sirius má rád dievčatá...“

Lily preskočila cez spiaceho Petra, hodila rýchly pohľad na Remusov budík a tiež vošla do kúpeľne, nemôže predsa o pol deviatej vyjsť z izby Záškodníkov v takomto stave!

„Remus? Sprchuješ sa?“zaklopala na dvere.

„Hej, ale vojdi, mám zatiahnuté...“odpovedal Remus a tak Lily s chichotom vošla.

Remus našťastie hovoril pravdu. Lily sa poumývala, niekde v izbe našla svoje oblečenie (niektoré kusy musela ťahať spod spiaceho Petra) a za Siriusovho stáleho blúznenia o veciach, ktoré sa v slušnej hlave neodohrávajú, sa vytratila z izby.

„To sa teraz od Pottera neodlepíš ani v noci?“oborila sa na ňu Alice len čo vošla do klubovne a sadla si k nej.

„Šťastné a veselé aj tebe, Alice,“usmiala sa Lily a nevenovala jej poznámke ani najmenšiu pozornosť. „Čo pekné si dostala?“

„Ako každý rok, predsa. Knihy, oblečenie a nepotrebné haraburdy,“zahrnula Alice.

„Si akási nervózna,“skonštatovala Lily.

„Frank,“vyštekla Alice a urazena hľadela do ohňa. „Neukázal sa celý večer a neposlal mi ani darček. Ani dnes ráno som ho nevidela.

„Veď on sa nájde, neboj. A iste ti chystá nejaké prekvapenie, keď ti nič neposlal,“hodila navonok Lily celý problém za hlavu a s ospravedlnením, že si ide po darčeky odbehla do izby. Len čo zavrela dvere a zviezla sa medzi darčeky zaletela myšlienkami k predchádzajúcej noci. Zavrela oči a vybavovala si odtiene spomienok.

-Sirius vbehol do izby a položil na stolík plnú náruč fliaš ďatelinového piva, pár fľašiek ohnivej whiskey a trochu medoviny. Remus dobehol s misou punču a Peter doterigal nejaké jedlo.

„A kde je Alice?“spýtal sa Sirius, keď prebehol pohľadom po ľuďoch v izbe.

„Po prvé ťa to nemá čo trápiť, lebo chodí s Frankom a po druhé je práve s ním v našej izbe!“zahriakla som ho a nechala som sa odviesť Jamesom k posteli, kde sme sa trochu opili a potom sme zaspali.-

Všetko. Žiadne iné spomienky? Zamračila sa Lily a zdalo sa jej čudné, že po takej pomerne pokojnej noci je tak dolámaná a unavená. Od nežiadúcich zlých predtúch ju odradili úhľadne zabalené balíčky a tak sa jej tvár opäť rozjasnila a začala rozbaľovať vianočné prekvapenia.

„Dobrá nálada, Sirius?“usmial sa James, keď sa stôl pred nimi začal pomaly vyprázdňovať. Samozrejme, ich pričinením.

„Výborná,“uškrnul sa Sirius spokojne. „Myslím, že som z vás všetkých bol najtiezvejší a som rád, že si pamätám, čo sa stalo.“

„A čo také sa stalo?“zahundral James s plnými ústami. „Ja si nepamätám nič nekalé.“

„To nevadí, hlavne že ja hej,“povedal Sirius s dôrazom na „ja“ a potešil sa, keď sa pred ním objavili daľšie melansové koláčikiy, párky a hrianky . „Milujem Dumbyho za tento nápad! Celodenné stolovanie! Je to proste génius!“

James nesústredene súhlasil a s hriankou v ruke šiel za Lily, ktorá pred chvíľou odišla do knižnice.

„Jedlo do knižnice nesmie!“napomenula ho, ani na neho nepozrela ponad knihu.

„Ty vidíš aj cez tú knihu?“spýtal sa James a s ťažkosťami ju pobozkal na líce, preklínajúc knihu, ktoá medzi nimi tvorila akúsi zábranu.

„Hej a Pinceová vidí cez všetky police,“odvetila a konečne zabuchla knihu. „No prosím, ide sem!“

James sa nechápavo obzrel, ale knihovníčku nikde nevidel, len zozadu počul tiché dupkanie jej nôh na podlahe. Lily ho chytila za ruku a pomedzi regále plné kníh ho viedla do nejakého zastrčeného kútu.

„Rýchlo to zjedz, len minulý týždeň skončil môj zákaz chodenia do knižnice!“nakázala mu trochu nasrdene, ale nebadane sa pritom uškrnula.

Pred dvama týždňami ich Pinceová vyhodila z knižnice pretože robili priveľký hluk a „neslušnosti, ktoré do knižnice nepatria“ ale táto „skazená mládež nepozná hranice“ a robia „čokoľvek kdekoľvek“! Tak sa stalo, že mali obaja týždňový zákaz vstupu a Chrabromil prišiel o niekoľko bodov.

„Keď už sme tu, Lily,“začal byť James dotieravý len čo dojedol hrianku. „V takomto tichom rohu...“

„Daj pokoj, Potter!“zasyčala a plesla ho po ruke. „Nie v knižnici!“

„Akoby inde hej,“zahundral James vrcholne urazene a sadol si na stôl vedľa. „Nebuď predsa tak staromódna, Evansová! Ani tu, ani v klubovni, ani v izbe, ani na veži, ani v lese...“

„Ani nikde, kým nebude svadba, Potter!“doplnila Lily.

„Lily,“začal sa James líškať medovým hlasom. „Veď za chvíľku už budeme svoji.“

„Tak tú chvíľku snáď vydržíš, nie?“odtiahla sa Lily a prísne na neho pozrela. „Päť rokov si čakal kým s tebou pôjdem na rande, nehovor mi, že nepočkáš dva mesiace kým...“

„Ale to sa nedá porovnávať, Evansová!“zvyšoval James pomaly hlas. „Vieš čo to pre mňa znamená?“

„Nechcem sa vychvaľovať, ale viem,“prikývla. „Nechcem uraziť tvoju mužnosť, ale nestojí mi za to robiť si takéto problémy na Rokforte.“

James zavrel oči a náruživo pokrútil hlavou. „Toto bola najväčšia urážka akej sa žena môže dopustiť, Evansová.“

„Nejaký problém?“ozval sa prísny hlas knihovníčky, ktorá na nich zazerala spoza políc.

„Nie, madam, on už odchádza,“odvetila Lily a rázne otvorila svoju knihu.

James nahnevane vyštartoval cez celú knižnicu a stratil sa jej z dohľadu.

„Žena, Paroháč, je veľmi krehké stvorenie, ktoré nezískaš tak, že budeš naliehať,“vysvetľoval Remus v to popoludnie, keď sa korčuľovali po zamrznutom Čiernom jazere. „Daj jej pár dní a potom večera, sviečky, romantika, klasický príklad ako ju dostať.“

„S tými tvojimi predpotopnými radami by sa ďaleko nedostal,“zaškeril sa Sirius a urobil okolo primrznutého Remusa elegantnú slučku. „Paroháč zjavne ani nevie, že už dosiahol čo tak veľmi chce.“

„Skús mi tu začať hovoriť o šťastní, ktoré ma postretlo keď so mnou šla von a že je to to pravé šťastie a utopím ťa,“zavrčal James a v predstavách si vybavil Siriusove sarkastické poznámky.

„Nie, ale hovoril som ti o tom, že nevieš čo bolo minulú noc,“smial sa Sirius. „Večer ste sa potiadne rozohriali a ráno vstala Evansová z tvojej postele. Celá rozhorúčená.“

„Celá...“opakoval James ako v tranze a veruže mal čo robiť aby nepadol na ľad omámený snovými predstavami. „N... nahá?“

„Ako Eva v raji...“uškrnul sa Sirius a pri pohľade na Remusov nespokojný výraz dodal. „Tak sa to hovorí, nie?“

„O to nejde,“pokrútil Remus hlavou jednou rukou pridržiavajúc Jamesa. „Ja som ju nevidel. Ale prečo potom Jamesa odmieta, keď už o to aj tak prišla?“

Sirius sa rozosmial, no James sa zvrtol a napoly sa kĺzal, napoly bežal do hradu.

„Neblázni, James! Vráť sa!“snažil sa ho dobehnúť Remus, aby neurobil nejakú blbosť. Na ľade bol však James rýchlejší a na pevnine si rýchlym šmahom prútika premenil korčule na topánky, takže Remus už nemal šancu.

James poháňaný miliónmi mikročiastočiek vydráždeného testosterónu sa rútil chodbami hradu.

„Kam sa tak náhlite, Potter?“zastavila ho profesorka McGonagallová uprostred chodby.

„Za Lily,“dychčal James keď šliapol na brzdu a nervózne vyštartoval ďalej.

„Vráťte sa, Potter!“zarezonoval profesorkin hlas a James neochotne pribehol späť.

„Prepáčte, ale veľmi to súri!“zavrčal a opäť sa zvrtol, no jej prísny hlas ho donúti zmeniť plány.

„Pôjdete so mnou, Potter,“vyhlásila nekompromisne a zamierila dole schodmi. „Bez odvrávania! Včera som musela schladiť pána Longbottoma, dnes vás, zajtra to bude Black? Nie, toho už nič nenaprví, však, Potter?“

„Máte pravdu... Vlastne, ako to myslíte?“spýtal sa James, keď McGonagallvá zabočila k Filchovej pracovni. „Nemôžete ma nechať s tým...“

Profesorka zabúchala na dvere a školník vystrčil svoju škaredú tvár. „Dobrý deň, pán Filch, ukážte Potterovi čo ešte treba urobiť do začiatku večere.“

Filch niečo nevrlo zavrčal a zaviedol Jamesa do kuchyne.

„Keby bolo po mojom, visíš v žalároch zavesený za prsty na nohách,“zaškeril sa, no úškľabok z jeho tváre hneď zmizol. „Ale teraz čisti riad!“

James sa vsunul medzi domácich škriatkov, ktorým Filch vyslovene zakázal, aby mu pomáhali a začal drhnúť taniere.

„Lily, kde je James?“spýtal sa Sirius, keď sa dopratali do klubovne a našli dievčatá, ako sa veselo rozprávajú v Frankovej spoločnosti. Vlastne Lily a Alice sa rozprávali, Fank sa snažil nestratiť niť rozhovoru a občas vyjadril nesúhlas s jednou alebo s druhou.

„Dobrá otázka,“odvetila Lily. „Nevidela som ho odvtedy čo sme boli v knižnici.“

„My sme s ním boli pred hodinou na jazere,“ozval sa Remus. „A Sirius mu povedal. Teda...“ Remus sa k nej naklonil a dokončil vetu šeptom. „Povedal Jamesovi čo sa včera stalo.“

„A čo sa stalo?“začudovala sa Lily a spýtavo pozrela na Siriusa.

„Mno,“zatiahalo Sirius, no potom sa uškrnul a sebavedomo vyhlásil: „Len som mu prezradil, že už si mu dala.“

„Čooo?“vyštekla Lily a vyskočila na nohy. „Ako ti také niečo napadlo? Chceš ho zabiť? James má cholerickú povahu, kto mu to bude teraz vysvetľovať?“

„Povedal som len pravdu,“ohradil sa Sirius urazene. „Možno po prý raz v živote.“

„Sirius tvrdí,“potichu šeptal Remus a ťahal nahnevanú Lily preč od zvedavcov. „Že ťa ráno videl... nahú.“

„Debil!“vmietla Siriusovi do tváre nadávku. „Si ty ale perverzák, Black. Mala som nočnú košeľu, ale merlinvie čo si ty zase videl, taký si bol ožratý...“

Sirius otváral ústa aby jej podrobne opísal čo videl vo svojich snoch, teda, on si myslel, že naozaj, ale Remus mu silno stúpil na nohu a tak radšej sklapol.

„Je mi jedno kde je,“presviečala Lily všetkých pri stole upierajúc znepokojený pohľad na dvere Veľkej siene. „Je mi to úplne jedno.“

„Áno, áno, vidno to na tebe, Lily,“zahundrala Alice. „Toľká chladnokrvnosť, skoro ako ja keď mi včera zmizol Frank. Predstav si, nakoniec bol...“

„Ale mne je to vážne jedno!“nenechala ju dohovoriť Lily a v očiach jej zažiarilo, keď sa vo dverách zjavil James.

„Na to ako ti to je jedno si si až priveľmi vydýchla,“povedala Alice a keď sa Lily rozbehla cez sieň, aby privítala svojho zatúlaného samčeka, otočila sa jej chrbtom a začala sa rozprávať s nejakou štvrtáčkou.

„Kde si bol, James Potter?“vyhŕkla a hodila sa mu okolo krku.

„Pomáhal som McGonagallovej,“odvetil a pobozkal ju. „Podrobnosti nemusíš vedieť.“

„Ale ty by si mal vedieť, čo sa stalo,“vyhlásila a pomaly ho odvádzala zo siene. „Siriusovi sa všetko zrejme len snívalo. Musím ťa sklamať, ale ešte nič nebolo, James. Vieš, hladnému sa o chlebe sníva.“

„Mne to hovor. A každú noc,“zamumlal si James popod nos.

„Hovoril si niečo?“priklonila sa k nemu Lily, pretože mu nerozumela tiché priznanie.

„Že som rád. Bolo by pre mňa hrozné keby som si nepamätal naše poprvé,“zaškľabil sa a prehodil jej ruku okolo pliec.

„Dúfam, že toto je koniec záhadného Vianočného miznutia samčekov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej,“zasmiala sa Lily.

„Nie, Lils, toto je len začiatok.“

[ » na začiatok « ]