Poviedka:
Pridaná: 30.12.2008, 13:15:14
Čítaná: 3157×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Anoeth, Mirel, Lord Voldemort
Stručný dej: O dievčati, ktorá z pomsty nevedomky zabilo svojho pravého otca.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Šedivou tmou sa plazil ON, netušil čo je alebo kto je. Vedel len, že ju musí dostať. Nevedel prečo, nevedel koho. Chcel prežiť, musel. Narazil na bytosť. Nebola rozumná, ale nepochybne inteligentná. Rozhodol sa spraviť malý experiment. Vkĺzol do jej mysle a ovládol ju. Bytosť chvíľu bojovala, no potom sa vzdala a nechala HO, aby si robil čo chce. No a JEMU sa to páčilo. Bytosť však nevydržala dlho a za chvíľu telo zomrelo. Hneval sa, prvý krát pocítil neznáme, nechcel aby to skončilo tak rýchlo. Ďalej len tak existoval a potom mu napadla jedna jediná myšlienka: Anoeth. Len tak mu to preblesklo hlavou, ale JEHO pozornosť to upútalo, toto určite. Rozmýšľal, možno dni, mesiace, roky, eóny, no na nič neprišiel. A tak sa len plazil...

Anoeth stála a pozerala na jedno miesto. Na miesto kde zmizol jej otec. Zbadala tiene, skryla sa za roh. Počula ich, ako sa približujú, počula ich kroky, zvuk ich páchnuceho dychu. V očiach sa jej zračila nenávisť, taká silná, že by zložila na zem aj celú armádu takých ako boli oni. Schovala prútik. Zhlboka sa nadýchla a v každej ruke jej zažiarila energetická guľa. Nabrala odvahu a vyskočila spoza rohu. Beštie ju okamžite zbadali. Vykročili smerom k nej a na tvárach sa im zračilo prekvapenie nad tým čo drží v rukách. Avšak to ich neodradilo aby sa ju snažili zabiť. Hodila po jednom guľu. Netrafila, pretože muž sa uhol. Guľa narazila do steny a kus odrazila. Hodila druhý krát a tentoraz také šťastie nemal a guľa mu spravila obrovskú dieru do hrude. Neveriacky pozrel na Anoeth, potom na svoj bývalý hrudník a spadol na zem. Anoeth sa pozrela s divým výrazom na druhého muža. Vlasy jej zaviali a v rukách sa jej rozžiarili ďalšie gule. Zospodu osvetľovli jej tvár a ak by ste sa prizreli bližšie, možno by ste zbadali triumfálny úsmev. Muž pri pokľade na ňu zaváhal. Nemal poňatia, čo všetko ešte dokáže.

,, No čo, bojíš sa ma, ty zbabelec?" zvrieskla naňho. Vykročil k nej a Anoeth nezaváhala. Okamžite po ňom hodila čistú energiu čo mala v rukách. Jednoducho nemal šancu. Rozplinul sa. Anoeth sa chladne pozrela na miesto kde stál. Zabili jej otca, idú po nej, ona ich chce zabiť tiež. Opovžlivo sa zasmiala.

,,Anoeth!!" ozval sa hlas za ňou. Prišla mama. Anoeth si vzdychla a odpovedala jej hlasom typu Ahoj, ako sa máš?

,,Ahoj, si tu nejak skoro!"

Mirel(mama) neveriacky vypliešťala oči.

,, Čo sa tu, preboha, stalo?" prešla pohľadom po zdemolovanej obývačke, zrak sa jej zastavil na mŕtvole, htorej chýbala polovica hrudníka.

,, Zas si čarovala bez prútika" skonštatovala prísne. ,,A zas si zabíjala. Už to viac nerob. Stačilo, že si porazila JEHO..." sťažka si vzdychla.

Anoeth ale nesúhlasila s Mireliným názorom. ,, Mama, zabil otca, ja som zabila jeho. A okrem toho..."

Mirel ju však prerušila. ,,Anoeth, on nebol tvoj otec." nedbajúc na zmätený výraz v dcérinej tvári, pokracovala, ,,Tvoj otec je ten, ktorého meno sa boja vysloviť, ktorého si ty už raz porazila..."

A Lord Voldemort sa stále len plazil, existujúc, tešiac sa s obyčajnej nekonečnosti bytia...

______________________________________________________________

Tak toto bola prvá časť mojej poviedočky... prosím napíšte či sa vám to páčilo a či má zmysel v tom vôbec pokračovať. Píšte!!

[ » na začiatok « ]