Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Vôňa mandariniek jej pristala. Hodila sa k jej ročnému obdobiu. Nie k jej obľúbenému, ale k tomu ktoré sa jej rysovalo už v tvári. Mala bielu pokožku, jemnú ako zamat. Mala čierne vlasy. Takmer dokonalé – husté a nepreniknuteľné. A mala chladné srdce – akoby sa to ročné obdobie usídlilo v jej duši.
Sedela na lavičke v parku a kŕmila holuby čerstvým chlebom. Niežeby nevedela, že im uškodí. Sedela na lavičke a nechávala vietor, nech jej rozfúkava slzy. Sedela, naplnená prítomnosťou celého sveta. Zachytávala ozvenu, ktorá prúdila tichom jej skrehnutého vnútra. Vystierala prsty a mrvila ešte teplý chlieb na zem. Počúvala ako tam dopadá každá omrvinka a predstavovala si to buchnutie, náraz, ktorý mal prezrádzať holubom ako výstražný gong, že sa blíži nebezpečenstvo. A oni to nepočuli, hlupáčikovia. Vnímali len to, čo chceli. Nepoučení životom, nesklamaní. A tak ho mrvila ďalej.
Sedela na lavičke v parku a hľadela do diaľky. Nepoznala ju a chcela tam ísť. Nie tam, či onam, nie na konkrétne miesto. Proste do diaľky – tak ďalekej, že ani neexistuje. A presne tam chcela – kde by nikto nebol, kde by nebolo nič. Len chlad tak prenikavý, aby ho dokázala ucítiť. Aby už niečo dokázala ucítiť. Chcela ta ísť a rýchlo. Ale nemohla, mala v rukách ešte nedokončenú robotu. Mala ešte teplú hrudku chleba, ktorú bolo treba rozmrviť tým úbožiakom. A tak ho mrvila ďalej.
Sedela na lavičke v parku a bola ako maják, do ktorého narážajú ukrutné vlny. Vietor jej omotával farebný šál pevnejšie okolo krku, akoby jej ukazoval cestu von z toho nekonečného kruhu. Otieral sa jej o spánky a vnášal do nosa vôňu mandarínok – vôňu, ktorá jej pripomínala ročné obdobie, kedy časť z nej navždy umrela. Tepla v dlaniach už neostávalo veľa. A tak ho mrvila ďalej.
A potom ktosi prišiel a opýtal sa: „Môžem si prisadnúť?“ A tak vstala.
Holuby od ľaku zatrepotali krídlami a snažili sa vyletieť čo najvyššie. Holuby – všetky, okrem toho jedného. Ten len nemými očami posledný krát vzhliadol k slnku – hore, k výšinám, kde už nikdy nedoletí. Nestačil už dojesť poslednú omrvinku – predchádzajúca chcela byť tou osudnou. Ktosi si sadol a pozrel na ňu. Ona ale mala oči len pre holuba.
Teplú dlaň presunula bližšie k tvári a predbehla vietor. Utrela si poslednú slzu dneška - to na jeho pamiatku.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...