Kapitola:
Pridaná: 16.11.2008, 20:05:30
Čítaná: 4895×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Al Cellarová, James Sirius Potter,
Stručný dej: Volám sa Annabell Daniella Cellarová. Volajú ma Al alebo double-l. Zbožňujem zelenú farbu, sladkosti a jedného človeka. A ten človek je jediný, pre koho som ochotná si dať nehorázne vysoké topánky a dlhé šaty. Pre neho som sa už pred dvoma mesiacmi začala učiť chodiť vo vysokých topánkach. Ja som totiž na tenisky. A na tepláky. Volá sa James Sirius Potter. A ja teraz pre neho stojím pred zrkadlom a uhládzam si vlasy, napravujem šaty a maľujem sa. Nikdy som takéto niečo nerobila, takže mi pri tom pomáha moja najlepšia priateľka. Aurora Longbottomová. S časti ju ľutujem. Jej otec učí herbológiu. Nebolo by mi príjemné byť pod neustálym dohľadom. Dokonca aj na dnešnom koncoročnom plese.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prípravy na ples 2 » 2

Najrýchlejšie ako sa mi dalo som bežala po točitom schodisku. Už päť minút meškám. Rozmýšľala som, čo bude mať James oblečené. V malej kabelke som mala pripravený náhradný rúž. James si pusu určite neodpustí.

... Tak odpustí. Ale ja mu nič neodpustím. Do očí mi okamžite vyhŕkli slzy potupy. James sa práve bozkával s tou najnechutnejšou a najnenávidenejšou osobou v živote. " Sare Berdyová". Ako mi to mohol urobiť? A v deň, keď som sa preňho tak natrápila? Rozhodla som sa, že neutečiem do klubovne a nebudem plakať. Prúd sĺz s mojim rozhodnutím ustal a rozbehla som sa vpred. Schmatla som Jamesa za golier na jeho tmavozelenom saku, otočila som ho k sebe (ani netuším, kde som v sebe nabrala toľko sily) a vrazila som mu. Vrazila som mu päsťou do nosa a prekvapuje ma, že mi to nevrátil, len tam tak stál. Po chvíli povedal: ,, Al, naozaj ma to mrzí, ja..." zasekol sa, keď práve prichádzajúci Jamesov brat Albus povedal: ,, Som rád, že ťa mrzí, ako si mi včera vynadal, ale..."

Aj Albus sa zasekol. Presne v tom momente, keď zbadal Jamesa, ktorému z nosa vytekal pramenok jasnočervenej krvi, mňa, nažhavenú, červenú od zlosti so zovretými päsťami a Sare v kresle s čudným výrazom na tvári.Albusa tiež volali Al. Preto bolo týchto situácii s pomýleným menom až príliš veľa. Albus sa neuveriteľne zarážajúco podobal svojmu otcovi, Harrymu Potterovi, slávnemu aurorovi a hrdinovi. Chýbala mu len jazva v tvare blesku. James mi počas dlhých nocí prebdených v klubovni porozprával o svojej rodine celkom všetko. Harry, ich otec je fajn, ich mama Ginny je veľmi milá a dá sa jej zo všetkým zveriť. Jamesa som mala vždy rada, ale teraz myslím, že ho už rada nebudem mať nikdy. Albus je dobrý priateľ, ale veľmi okato balí Auroru. Ich sestra, Lily je milé, ale priveľmi upišťané dievča. Niekedy ju považujem za Umrnčanú Myrtlu.

Z úvah ma vytrhol Aurorin hlas: ,, Al, všetko bude dobré, boď do spálne..."

Snažila sa ma otočiť a viesť smerom ku schodišťu. Ja som sa jej však vytrhla a už som nedokázala skryť slzy. Vybehla som z klubovne a nevediac ako som sa ocitla na Myrtliných záchodoch. Myrtla tu nebola. Určite čakala vo Veľkej Sieni na Albusa. Chudák, prehral stávku. Musel ísť na koncoročný ples s Myrtlou.

Zabuchla som za sebou dvere kabínky a sadla som si na zavretý záchod. Potichu som vzlykala. Ako mi to ten zmrd, odporný idiot a darebák mohol urobiť? A ja som ho mala tak rada... Tak som ho ľúbila...

Z mojich škaredých, veľmi škaredých myšlienok a nadávok ma prebudilo tiché klopkanie na dvere. Utrela som si špirálu, ktorá sa mi roztekala po celej tvári.

,,Kto je? " opýtala som sa hlasom, ktorý mi vôbec nepatril. Bol tenký a bolo na ňom poznať nedávny plač.

,, Cedric Diggory. Počul som, čo sa stalo, veď vieš. Tak som sa ťa prišiel opýtať, či by si teda nešla na ples somnou. "

Cedric Diggory. Najkrajší. Najmúdrejší. Najutiahnutejší.

V živote som ho nepočula rozprávať, hoci tajne som sa naňho vždy dívala. Jeho otec je bratom Cedrica Diggoryho. Toho Cedrica Diggoryho, ktorého zabil Slizký Lord, spoluduch Slizolinu. Za života bol Lord Voldemort a zničil ho Jamesov otec.

Cedricov otec bol vždy utiahnutý a menej prekný, ako jeho brat. Dokonca aj mladší.

Ale Cedric Diggory mladší... Je presnou kópiou svojho zosnulého strýka. Až na správanie. Je utiahnutý a takmer s nikým sa nebaví.

Rozhodla som sa. Jamesovi to krásne natriem!

,, Samozrejme, rada!" povedala som veselším hlasom, otvorila som dvere na záchode a skoro som onemela. Cedric mal nádherný čierny frak, bielu košeľu a kravatu vo farbe môjho laku na nechtoch- tvavozelenú. Vyzeral ako Boh, možno ešte lepšie.

Podal mi ruku. Ja som ju s radosťou prijala. Pozrela som sa do zrkadla, mirne som sa upravila a bežali sme do Veľkej Siene, kde sme sa hneď stali stredobodom pozornosti. Hrali totiž nádherný latino rytmus a ja som sa neovládla...

Pred nástupom na Rokfort som profesionálne tancovala... A Prekvapená som zistila, že Cedric tiež! Tak sme to roztočili búrlivou sambou...

Všetci na nás pozerali s ústami dokorán.

Práve ma Cedric držal za boky a krútil nimi...

A James bol zo všetkých najšoknututejší.

______________________________________________

Venované totčičke Ginnôčke Simonovej.

Komenty, hviezdy!

[ » na začiatok « ]