Poviedka:
Pridaná: 5.11.2008, 22:12:28
Čítaná: 3306×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: Fiction
Postavy: -
Stručný dej: Viete čo práve robíte, ak toto čítate? Stávate sa súčasťou novodobej histórie! Práve sa vám pred oči dostalo neopakovateľné dielo... tak geniálne, až ho mnohý z vás nebudú schopní pochopiť. Aj almanach Napred nebol pochopený romantikmi, tak vám to nezazlievam, ale vecte, že raz to budete ľutovať, že bránite rozkvetu slovenskej literárnej tvorby! Práve začnete čítať dielo, žánru mnou nazvaným „fastepic“ nadčasové, post moderné, vysoko ohodnotené v tých najvyšších literárnych kruhoch na tejto stránke (ak neviete o koho sa jedná, nezúfajte, raz sa to možno dozviete...).

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Viete čo práve robíte, ak toto čítate? Stávate sa súčasťou novodobej histórie! Práve sa vám pred oči dostalo neopakovateľné dielo... tak geniálne, až ho mnohý z vás nebudú schopní pochopiť. Aj almanach Napred nebol pochopený romantikmi, tak vám to nezazlievam, ale vecte, že raz to budete ľutovať, že bránite rozkvetu slovenskej literárnej tvorby!

Práve začnete čítať dielo, žánru mnou nazvaným „fastepic“ nadčasové, post moderné, vysoko

ohodnotené v tých najvyšších literárnych kruhoch na tejto stránke (ak neviete o koho sa jedná, nezúfajte, raz sa to možno dozviete...).

Ešte úvodná reč nekončí, ako Štúr obhajoval svoje kroky pri tvorbe slovenčiny, i ja vás oboznámim s vnuknutím, inšpiráciou, dôvodmi... Toto dielo vzniklo na podnet talentovaného a nepochopeného spisovateľa, liborka1810, touto cestou mu chcem venovať honorár priekopníka, mňa, o výši 50% z hviezdičiek, ktoré

za toto dielo dostanem. Áno, nazývam ho dielom, ak to nechápete, je mi ľúto.

Tento žáner má vysoké aspekty uchytiť sa v dnešnom uponáhľanom svete, kde nie je čas na 800stranové romány realizmu, siahodlhé eposy Homéra. Dnešná doba nedovolí pozastaviť sa nad teplými raňajkami, nie to nad dobrou hrubou knihou a práve preto je tu tento žáner, celú knihu prečítate najdlhšie do polhodiny, budete mať literárny zážitok ako z celého románu, áno, je to

neskutočné. Ale je to tak! Pár viet, stručne jasne, bez siahodlhého opisu... Podstatné, záživné vety, plné neopakovateľných slovných zvratov a nadčasových myšlienok!

Milý čitateľ, teraz sa ponor do tajov blízkej budúcnosti, do súčasti histórie, budú sa o mne písať články v učebniciach literatúry!

SAMOTNÉ DIELO:

Stáť pred prepážkou, otázka na jazyku, peniaze v dlani...

Silný vietor, slnko len pred chvíľou vyšlo...

Iskry

padajú na kamene, koľaje sa dotýkajú kolies...

Spí, rozčapený cez pol kupé! Hm... sedím, on spí

Železničný most, strhne sa zo sna! „Dobrí deň!“ Ha, he... čo? Kde to je? VLAK

Brzdy, stojí, červené tehly, dlhé čakanie...

Plynulá cesta, slnko stúpa, vietor duje, radiátor hreje, kupé sa zatvára...

Vinohrady, študent sa strhne, zívanie je preč... berie tašku, pokladá ju

Veľa koľají, veľa svetiel, digitálna obrazovka, zvuk hlásajúci

TU! Nával, tlačenica...

Teplý vánok, spleť chodieb, nádražie...

Kiosk, peniaze v dlani, otázka na jazyku...

Koľaje, brzdy, elektrina nad hlavou...

Nadhadzuje, cvakačka, obrazovka...

Nemocnica, stojí, 13 poschodí...

Stojím, stojíš, pred budovou, omietka na zemi

Nevítaní! Preč, nie je miesto...

Si tulákom v parku – ono tu je zeleň! Andrej Hlinka! Ono tu je niečo ako fontánový tvor!

Hodiny ubehli, poludnie... vítaní

s otvorenou náručou...

Čas ubieha, činnosť upadá, pasivita nastala...

Zbohom... Vietnam, zbohom čau...

Koľaje, iskry, brzdy, nad hlavou elektrina...

Spleť uličiek, digitálna obrazovka, hlas hlásajúci odchod, koľaje, chaos...

Teplé kupé, čakanie, ticho...

Dvere sa zavrú, vonkajší priestor sa mihá, smer Tabuľa od Ríma...

Železničná polícia, vo dvoje, prejde, ticho, tmavo, smiech v kútikoch úst...

Brzdy, iskry, červené

tehly... Ľahký prestup, ťažká chvíľa, motoráčik drncá, mihá sa priestor, mihá sa železničný most... už nik sa nezobudil...

Teplo, vánok, koniec príbehu...

---KONIEC---

[ » na začiatok « ]