Poviedka:
Pridaná: 24.10.2008, 19:43:26
Čítaná: 2677×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: ? , Sirius Black
Stručný dej: "Sirius Black je môj milenec."

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Taká krátka jednorázovka...

Sirius Black je môj milenec.

Tak túto vetu si ako jedinú uvedomujem. Áno, je to tak. Práve ten Sirius Black, ktorému sa tak vzpierala.

Nenávidím ťažké konce. Je nútené v tej stotine môjho života vôbec uvažovať? Akosi sa neviem ubrániť.

Ako to vlastne je? Sirius ku mne chodil často. Keď bol sám, keď sa mu chcelo, keď mal dosť života, vždy, keď mal na to nejaký dôvod. Bola som ako jeho terapeut, až na to, že to bolo zadarmo, a liečila som doposiaľ neobjavenými liečebnými postupmi.

Vedel, že ho nemilujem, a ani on ma nemiloval. Túžili sme po sebe, no stále som bola len jeho milenkou, aj keď mala priateľku. Vtedy ma to bavilo najviac. Vedel, že ak jej povie o svojom vzťahu, aká je, ako sa správa, ako vyzerá a akí to s ňou je, budem sa snažiť prekonať ju.

Začalo to už dávno. Vtedy som ho rada potupovala, bola som si istá, že mňa nikdy nedostane!

Prerátala som sa - ale nedostal on mňa. Mali sme stávku s babami - ktorá prvá zvedie Siriusa Blacka, môže ho vystaviť na obdiv celej škole, ako ho pán Oný stvoril. Samozrejme, že som si to nenechala ujsť, a zistila som, aké je jeho slabé miesto - keď pocítil dotyk jazyka na svojom, bol vo vytržení. A keď prišlo na lámanie ražného Arabského... nie, neurobila som to. Neudržala som sa a vyspala som sa s ním. Až an druhý raz zostal vo Veľkej sieni ako ho na svet vyvrhlo, ale zľutovala som sa a dala som mu cez bedrá aspoň utierku.

Ako som mohla uveriť, že sa nehnevá? Vraj sranda... ako som len mohla uveriť? A uverila som vôbec? Možno som sa len chcela udržať v úzadí ako niekto, kto tu bude pre jeho potreby a pritom to boli moje potreby.

On sa však nikdy nevzdal myšlienky na pomstu. Aj ja som sa v noci ocitla vo Veľkej sieni, iba v bielizni. Nechal ma trápiť hodinu, zavesenú vo vzduchu, kým prišiel a nezvesil ma. Vraj nechce, aby sa na moje telo pozeral niekto okrem neho. Gentleman!

Už vtedy som bola jeho tajnou milenkou, čo ma tešilo, zrejme ani potom totiž nenašiel nijakú, ktorá by bolo tak dobrá, aby sa ku mne neustále nevracal.

Dnes tu bol tiež. Chcel sa len odreágovať, neviem, čo mu bolo, ale nevyzeral dobre. Dosť ma vystrašil jeho prístup a pravdu povediac, som rada, že sa dlho nezdržal, aj keď aj tá chvíľa ma stála pár modrín a bola som poriadne unavená. Preto ma nepríjemne prekvapilo, keď som počula zvonček. Len on sem chodil, len on vedel, kde býva.

Otváram dvere a ocitám sa rovno oproti prútiku. Nemôžem zadržať úsmev.

Tak a teraz ma kvôli tebe zabijú, Sirius. Lebo som bola tá, ktorú si mohol mať vždy, bez odvrávania, bez odporu.

„Kde je Black?“ ozval sa drsný hlas.

Mohla som predstierať, že je v byte, v spálni, hocikde a zabiť ho, alebo len omráčiť, ale na čo? Moja úloha sa splnila, štyri roky som bola jeho potešenie, odreagovanie, a už viac nemám čo urobiť.

„Radšej ma hneď zabi.“

V tej poslednej chvíli sa mi naozaj nechcelo rozmýšľať, ale keď ku mne letel zelený záblesk, moje telo osvetlilo svetlo z prútika, akosi sa mi celý život rinul pred oči. A čo je vlastne náplňou môjho života?

Sirius Black je môj milenec.

Telo krásnej ženy dopadlo na zem.

[ » na začiatok « ]