Poviedka:
Pridaná: 18.10.2008, 10:21:59
Čítaná: 3083×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: Fiction
Postavy: túžba
Stručný dej: Krátka úvaha na tému túžba.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Túžba. Čo to slovo vlastne znamená? Význam slova túžiť je ťažko odhadnúť, ťažko nájsť k nemu vhodné synonymum, ktoré by vyjadrilo jeho silu. Znamená túžiť len niečo chcieť? Niečo naozaj veľmi chcieť? Alebo to znamená očakávanie, či sa stane to, čo chceme aby sa stalo?

No možno je za slovom túžba skrytá láska. Tajná láska, ktorú cítime hlboko v sebe a neviem si vysvetliť, kde sa v nás berie toľký cit. Možno práve v tomto okamihu sa láska mení v túžbu. V túžbu niekoho milovať, túžbu byť niekým milovaný.

Ale ak je túžba tajnou láskou, ako môžem dosiahnuť, aby som bola tebou milovaná? Ja ťa milovať dokážem, a aj ťa milujem, no ako môžem byť milovaná tebou, keď nevieš čo k tebe cítim? Možno to cítiš, možno to na mne aj vidíš, ale nie si si istý.

A čo ak sa raz rozhodnem povedať ti to krásne slovo- milujem ťa, no bude príliš neskoro? Príliš neskoro na to, aby si aj ty mohol milovať mňa, aby si mi mohol opätovať lásku, aby si aj ty túžil po mne. No už bude neskoro. Neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ktoré nemožno vrátiť späť. Možno ho síce utrieť, no nikdy nie vrátiť. A takisto ani ja nikdy nevrátim čas. Nikdy nevrátim čas tam, kde by som chcela. Tam, kde ešte nie je neskoro. No nejde to. Jednoducho je neskoro. Musím sa zmieriť s pravdou, všetci mi to radia.

No čo ak sa s ňou zmieriť nechcem? Stále budem odporovať skutočnosti a utiekať sa ku snom? Zavriem oči pred realitou? No čo potom? Potom, keď nebudem vnímať svet okolo seba... Nie, tak to nemôže byť!

Túžba sa predsa pomaly vytratí, no nenahradí ju šťastie. Nahradí ju samota a prázdne dni bez teba. Pomaly sa vytratí aj zvyšná túžba, no nikdy nie úplne celá. Časť z nej navždy zostane vo mne, aby som do konca života nezabudla. Aby mi ťa navždy pripomínala, aby mi pripomenula, že sa to vôbec nemuselo skončiť takto, že všetko mohlo byť úplne iné...

Toto je vec, ktorej sa strašne obávam. Vec, o ktorej dúfam, že sa nemôže prihodiť mne, že práve mňa bude vždy obchádzať. No nemusí to tak byť.

Preto by som teraz najradšej vykričala do celého sveta, že ťa milujem a túžim po tebe. Chcem byť stále s tebou a nikdy ťa neopustiť. No bolo by príliš krásne, keby to bolo také ľahké ako v rozprávke.

Láske vždy musia stáť v ceste zábrany, zábrany, ktoré nám zakazujú milovať. Musím uznať, hoci nerada, že vidím zábranu. Nie je to však prekážka pre mňa ani pre teba. Je to skôr prekážka, ktorú vníma naše okolie. Naše blízke okolie, ktoré by nebolo schopné stráviť fakt, že si nie sme rovní. Nie výzorom alebo povahovo nerovní. Nie sme si rovní vekom.

No prečo by mi malo záležať na tom, že si starší? Láske sa predsa medze nekladú. Každý tú vetu pozná a pritom nechápe jej význam. Ani ja som ho možno nechápala, no teraz už áno. Je to také jednoduché...

Prečo by ma mal trápiť veľký vekový rozdiel medzi nami? Prečo by ma malo zaujímať, že si odo mňa starší, skúsenejší? Veď predsa po tebe túži moje srdce, miluje ťa a bije len pre teba, no napriek tomu to okolie nechápe.

Mňa to však nezaujíma a som schopná obetovať ti čokoľvek, spraviť to, čo bude potrebné, aby som ochránila našu lásku. Prečo si kaziť náš dosť krátky život na zemi len preto, že okolie nesúhlasí a myslí si, že to nie je správne?

Preto píšem tieto riadky, hoci ich možno nikdy nebudeš čítať. Možno ich nikdy nikto nebude čítať. Píšem ich, lebo som chcela povedať, aké je dôležité prejaviť svoje city pred svetom, ukázať svoje vnútro.

No a ak náhodou tieto riadky čítaš práve ty, komu patrí moje srdce, tak si sa práve dozvedel, že ťa milujem a túžim len a len po tebe a píšem to, lebo nechcem, aby bolo neskoro. Nechcem, aby sa zo mňa vytratila túžba po tebe a aby vo mne zostala časť, ktorá by mi pripomínala, že už je neskoro.

[ » na začiatok « ]