Poviedka:
Pridaná: 9.10.2008, 20:12:27
Čítaná: 5812×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Charlie Weasley, Mia
Stručný dej: Ďalšia poviedka s mojou obľúbenou postavou Charliem. Tentoraz sa odohráva počas Halloweena a na prekvapenie noc nie je strašidelná ale ... veď si prečítajte:

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Sedela smutne na posteli. Všetci ostatní sa dole v klubovni dobre bavili. Len ona mala oči pre plač.

Vlastne ani neplakala. Len deprimovane sedela a pozerala na stenu obloženú drevom.

Prečo sa jej rodičia musia hádať? A prečo to riešia cez ňu? To jej nemôžu dať aspoň teraz na škole pokoj?

„Nie som žiaden psychológ! Ako mám riešiť ich problémy? Mám len 17, netuším aké to je v manželstve!“ zúrivo krčila ľavý okraj listu z domu.

Je Halloween. Mala by sa tešiť a zabávať. Miesto toho tu sedí na posteli a rozmýšľa nad niečím na čo aj tak nepríde.

Ako pomôcť rodičom, ktorí sa odmietajú so sebou rozprávať. Jeden nevidí v ničom chybu, nevie prečo nemá druhý záujem sa s ním rozprávať. A druhý jej radí, aby si nikdy nevzala človeka, ktorý s ňou nemá nič spoločné.

"To nevidia, že ju to bolí? Že ju trápi, keď trpia oni?

Prečo nenavštívia psychológa?“ bála sa im to povedať do očí.

Zato takto v duchu si to povedala už tisíckrát.

„Mia, čo tu robíš? Poď do klubovne, Charlie sa ťa nevie dočkať!“ zaštebotala hnedovlasá hlava medzi dverami.

„Hneď prídem,“ usmiala sa cez zachmúrenú náladu na kamarátku.

Aspoň, že oni sú tu. Priatelia. Vždy jej vedia zdvihnúť náladu.

Prečo sa jej Charlie nevie dočkať? Vŕtalo jej hlavou, keď schádzala dolu schodmi.

Že by si zrazu ten namyslený stíhač všimol jej pohľady? Usmiala sa v duchu.

Charlie nebol vôbec namyslený, ona si ho tak v duchu pomenovala.

Weasleyovský stíhač. Namyslený zvodca. Rozkošný pudlík.

Nemohla sa nesmiať pri spomienke na to, ako mu na poslednej hodine transfigurácie omylom začarovala vlasy. Štýl a lá trvalá starej mamy vyvolal úsmev ešte aj u profesorky McGonagallovej.

Bola zvedavá, čo má pre ňu nachystané teraz . Hádam nie pomstu.

Zastala na poslednom schode, z ktorého ju ešte nebolo vidno v klubovni.

„Ale to hádam nie,“ posmelila sa.

„Miaaaaaaaaa!“

„Ehm,... ahoj!“ ledva dostala zo zalepených úst slovo.

V celej klubovni poletovali vločky sladkej peny. Jedna veľká hruda jahodovej pristála na jej tvári v momente, ako sa objavila v klubovni.

„Vyzeráš skvele!“ zaškeril sa pred ňou chlapec s ryšavými kudrnami na hlave.

„Charlie? Ty si si to ešte nedal dole z hlavy?“

„Načo. Veď si mi to vyčarila z lásky!“ pritlačil jej pery na líce a zjedol pri tom veľký chuchvalec peny.

Mia z neho nespúšťala oči.

„Si neskutočný blázon!“ pricapila mu na hlavu niečo zelené.

Charlie vyvrátil oči k svojim vlasom a zelenej helme z peny na nich.

„Ďakujem madam kaderníčka, teraz vás môžem pozvať na operu? Tento strih sa nikam inam nehodí.“

„Prosím?“

Charlie neodpovedal. Uchopil ju jemne za plecia a tisol k portrétovému východu.

Kam ju to vedie? Je po večierke. Vlastne je skoro polnoc. Ten chlapec nemá všetkých päť pohromade!

„Hej!“ snažila sa ešte zaprotestovať.

Charlie jej zapchal rukou ústa. Mal ju celú od toho ružovo – zeleného svinstva.

„Pst! Potuluje sa tu Filch!“

„Veď práve preto by sme tu nemali byť!“ zašepkala zúrivo.

„Neboj sa. So mnou sa ti nič nestane!“ viedol ju dolu schodiskom. Prešli tmavú chodbu na druhom poschodí a zabočili ku schodisku.

„Kam to vedie?“

„Uvidíš!“

Mia na neho zagánila. Takto ju vytiahol z klubovne, keď sa práve začala baviť. Ale na druhej strane táto prechádzka mala tiež svoje čaro. Hlavne, keď bol pri nej Charlie. Preto už nič nevravela a stúpala po schodisku, ktorému nebolo vidno koniec.

„Neviem, či sa ti to bude páčiť. Ale dal som si záležať,“ pošepol jej do ucha. Stáli pred malými dverami.

Mia so zvedavosťou poodchýlila dvere.

„Charlieee...“ na viac sa nezmohla.

V celej miestnosti boli rozmiestnené vyrezané tekvice. Mihotavým svetlom osvetľovali malý stolček s jedlom od výmyslu sveta.

„Videl som, že si nebola na hostine. Tak som ti pripravil jednu takú súkromnú,“ potisol ju dnu a vtisol jej na pery horúci bozk. Zvalil sa na kopu vankúšov, ktoré len tak ležali okolo stola a naznačil jej nech sa k nemu pridá.

„Charlieee...“

„To som už raz počul,“ zaškeril sa a z hlavy mu na tvár skĺzol pramienok zelenej peny.

[ » na začiatok « ]