Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Hermiona
Stručný dej: Harry sa konečne rozhodne navštíviť hrob svojich rodičov. Spolu s Hermionou, ako morálnou podporou však na mieste posledného odpočinku Jamesa a Lilly niekoho objavia.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma
Nad Godricovou úžľabinou zapadalo slnko.Jeho posledné lúče sfarbovali krajinu do krvavočervena a slávik si ešte húdol svoju každodennú nočnú pieseň. Bol teplý júlový večer,obloha bola čistá, na nebi ani mráčka. Na zem sa znášal temný súmrak, stromy i kríky vrhali dlhé tiene. Slávik ešte naposledy tíško zatrilkoval, smutne sa lúčiac s dňom, a nastalo ticho, sem-tam prerušované iba cvrlikaním svrčkov a šumením lístia v korunách stromov. Na krajinu začala sadať tma.
Na úzkej poľnej cestičke vedúcej z úžľabiny sa zjavili dve postavy, držiace sa blízko seba. Chlapec a dievča. Harry Potter a Hermiona Grangerová spolu prešli posledný krátky úsek, posledných pár krokov, a ocitli sa pred striebornou tepanou bránou ozdobenou strážnymi levami zasadenými na jej vrchu. Bola otvorená. Nápis nad ňou hlásal: Godricov Cintorín.
Dievča pozrelo na Harryho. Pohľady sa im stretli. Chlapec sa síce tváril sklesnuto, pripravený na najhoršie, no bol rozhodnutý. Nebadane prikývol.
Harry s Hermionou prekročili cez hranicu a vošli na cintorín. Vládol tam pokoj. Zdalo sa, že vánok celkom ustal, dokonca aj svrčky akosi stíchli. Staré kamenné náhrobky a kríže s povyrývanými menami a dátumami smrti boli obklopené vysokou trávou, ktorá zarástla všetko, a v lúčoch zapadajúceho slnka akoby žiarili na tmavočerveno. Kde-tu rástli bujné tmavé kríky, zakrývajúce niektoré náhrobky. Akoby sa tu zastavil, alebo vôbec neplynul čas..Celkovo cintorín pôsobil zanedbaným, neudržiavaným dojmom, vyžaroval však z neho akýsi zvláštny, až posvätný pokoj a ticho. Harry a Hermiona mali z neho veľmi čudný pocit. Akoby prišli na koniec sveta, odkiaľ už niet cesty späť.
Harry sa rozhodol navštíviť hroby svojich rodičov, a bolo to niečo, čo chcel urobiť najviac na svete, najviac za celý život. Dokonca viac než nájsť a zničiť všetky horcruxy a poraziť Voldemorta. Tu, na tomto mieste, boli zavraždení a on tu dosiaľ nebol. Bolo leto, školáci mali letné prázdniny, hoci Harry sa rozhodol nevrátiť sa do školy. Po vražde profesora Dumbledora už nebolo nič, čo by ho tam držalo. Nič. Namiesto školy sa chcel sústrediť na horcruxy, nájsť ich a poraziť Voldemorta, pomstiť sa za toto všetko. Hermiona a Ron, jeho verní priatelia, sa podujali ísť touto neľahkou cestou s ním a pomáhať mu, chrániť ho a on im bol za to nesmierne vďačný.
Ron však musel ešte skočiť čosi vybaviť na ministerstvo za otcom,a tak sa Harry vybral do Godricovej úžľabiny iba s Hermionou.
Mlčky kráčali pomedzi náhrobky, orientujúc sa podľa dátumov vyrytých na náhrobných kameňoch, a držali sa za ruky. Harry vedel, že to bude ťažké. Bál sa, že sa neovládne a rozplače sa. Mal veľmi čudný pocit. Hermiona akoby to vedela a upokojujúco mu stisla ruku.
,,Tu niekde by to malo byť," ozval sa Harry polohlasom a očami blúdil po dátumoch s rokom 1971. ,,August... september..."
,,Tamto," zašepkala Hermiona. Pomaly sa blížili k tomu miestu a Harry si v duchu predstavoval tú chvíľu, chvíľu, keď po prvý raz zastane pred hrobami svojich rodičov.
Napokon došli blízko k tomu miestu.
Niekto tam však už bol.
Akýsi muž kľačal na zemi, zahalený v čiernom habite, podob- nom školskej rovnošate Rokfortskj strednej školy čarodejníckej, ktorú Harry a Hermiona až donedávna navštevovali. Nebol naňho príjemný pohľad.Tvár mal zaborenú v dlaniach, ramená zložené na zemi, a otriasal sa vzlykmi. Dlhé čierne vlasy mu padali do tváre , krčil sa na zemi a čosi mrmlal.
,,Harry..." prevravela Hermiona šeptom, keď sa k nemu blížili, a stisla mu ruku. ,,Harry...to je Snape."
,,Snape." Harry tomu nemohol uveriť. len pred niekoľkými týždňami zabil Dumbledora a bol na úteku pred celým čarodejníckym svetom, Ministerstvom Mágie i pred Harrym - a teraz tu kľačí, trasie sa a vzlyká priamo na tom mieste- kde Lily a James zomreli-jeho rukou. Snape bol tou poslednou osobou, ktorú Harry čakal na tomto mieste. Aj Voldemorta by očakával väčšmi - mohol po ňom pátrať, alebo zisťovať čosi o jeho rodičoch. Ale Snape?
Hermiona pozrela na Harryho a obaja ako napovel vytiahli prútiky.Ostražito sa blížili k nemu. Nespozoroval ich. Bol to však skutočne on? Obaja mysleli na to isté.
,,Specialis revelio,"zašeptala Hermiona potichu a namierila prútikom na Snapa. Nič sa však nestalo. Pozrela na Harryho.,,Je to naozaj on," povedala šeptom.
Harry pokrútil hlavou, potom prikývol. Akosi nemohol nájsť slová, cítil sa úplne zmätený. Nič už nechápal. Na okamih nedokázal rozmýšľať s čistou hlavou. Nerozumel romu. Ako to, že... ???
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...